Viac štátu, žiaden trh

• Bude zrušený Úrad pre dohľad. Jeho kompetencie pokiaľ ide o dohľad nad poisťovňami a poskytovateľmi preberie ministerstvo zdravotníctva resp. VÚC.
• Namiesto Úradu pre dohľad vznikne Správa verejného zdravotného poistenia. Jej úlohou bude viesť jednotný výber poistného (ak to nebudú robiť daňové úrady), prerozdeľovať poistné, viesť štatistiku, zoznamy poistencov, elektronickú zdravotnú dokumentáciu pacientov, stanovovať štandardy zdravotných výkonov, robiť v sektore rozhodcovský súd a viesť dohodovacie konanie.
• Dohodovacie konanie znamená, že zmluvy (rozsah, cenu, podmienky) medzi poskytovateľmi a poisťovňami bude dohadovať tretí subjekt, ktorý pritom nenesie nijakú zodpovednosť za objem zdrojov či kvalitu zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne tak budú iba správcovskými spoločnosťami s presne nadiktovanými podmienkami, ktorému poskytovateľovi majú poslať koľko peňazí. V dohodovacom konaní budú zastúpené štyri rokovacie strany: štát, poisťovne, za poskytovateľov komory a za občanov poslanci Národnej rady SR.
• Tento prístup znamená, že existencia profesijných občianskych združení (Asociácia súkromných lekárov, Slovenská lekárska únia špecialistov a pod.) stráca zmysel, pretože na základe zákona sa všetky kompetencie súvisiace so zdravotníckymi pracovníkmi koncentrujú do rúk komôr.
• Licencia zdravotníckych pracovníkov bude mať len obmedzenú platnosť. Po určitom období (5 rokov?) bude musieť zdravotnícky pracovník opätovne žiadať komoru o licenciu a dokazovať o.i. svoje sústavné vzdelávanie. Povinné členstvo v komorách by sa malo týkať minimálne tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí požiadajú o licenciu.
• O tom, ktorý konkrétny lekár či nemocnica môže dostať zmluvu s poisťovňou a ktorý nie bude rozhodovať ministerstvo zdravotníctva. (Dnes je to na rozhodnutí poisťovní, ktoré sa vďaka vzájomnej konkurencii môžu líšiť v ponuke zmluvných lekárov.) Nie všetci lekári a nie všetky nemocnice sa dostanú do minimálnej siete. Ak v nej nebudú, môžu poskytovať zdravotnú starostlivosť za priamu platbu od pacienta.
• Do systému sa majú opäť vrátiť zdravotné obvody.
• Zrušia sa poplatky za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou.

Reforma Slobodného fóra zatiaľ nemá podobu presných ustanovení. Jej autori majú podľa vlastných slov okrem spomínaných téz iba poznámky napísané na okraji súčasných zákonov. Poznámky sú typu: „toto ustanovenie ponechať“, „toto ustanovenie zrušiť“ resp. „toto ustanovenie pozmeniť“.

Koľko to bude stáť?

Hoci financovanie je asi najpodstatnejšia otázka, v návrhu reformy jej Slobodné fórum nevenovalo prakticky žiadnu pozornosť. V prezentácii je na túto tému uvedená jediná veta: „Zákonom stanoviť povinnosť štátu uhrádzať poistné za tzv. poistencov štátu v rovnakej výške, ako je výška poistného stanovená pre ostatné subjekty.“

Táto formulácia je mnohozmyselná. Ostatní poistenci platia 14 % zo svojho príjmu. Deti príjem nemajú – bude za ne štát odvádzať nulu? A za dôchodcov 14 % z ich dôchodkov? Na priamu otázku odvetil predkladateľ návrhu JUDr. Škodler, že štát má platiť 14 percent z priemernej mzdy krát počet poistencov štátu (dôchodcov, detí, nezamestnaných). Jeho slová vzápätí poprel ďalší z účastníkov prezentácie Ing. Kamenský, ktorý tvrdil, že hoci s návrhom nemá nič spoločné, nepôjde o 14, ale o 6 percent z priemernej mzdy a nech ospravedlníme doktora Škodlera, že nie je ekonóm. Pani poslankyňa Navrátilová to doplnila, že sa rozpočet nebude navyšovať hneď, ale postupne.

Koľko teda bude daňových poplatníkov stáť reforma Slobodného fóra nevedno. Verzia „Škodler“ znamená potrebu dodatočných 57 miliárd ročne. Pre porovnanie: výnos dane z príjmov fyzických osôb sa pre rok 2006 odhaduje na 39,3 miliardy. Znamená to buď zásadné zvýšenie daní aspoň na dvojnásobok (vďaka Lafferovej krivke jej výnosnosť ale poklesne) alebo brutálne škrty vo výdavkoch iných rezortov. Ale ktorých?

Verzia „Kamenský“ znamená navýšenie rozpočtu „len“ o 11,5 miliardy. Po doplnení o Navrátilovej poznámku, že sa tak udeje postupne a v dlhodobejšom horizonte je nepochopiteľný ďalší z prezentovaných cieľov reformy – z dlhodobého hľadiska ide vraj Slobodnému fóru o „odpojenie zdravotného poistenia od štátneho rozpočtu“.

Kto je zodpovedný za naše zdravie?

Zásadnou chybou SF je prvá téza, od ktorej sa odvíjajú všetky ďalšie úvahy: štát je zodpovedný za zdravie občanov. Pritom je zrejmé a opakovane sa potvrdzuje, že štát takúto úlohu nevie a nemôže zvládnuť. Za svoje zdravie je zodpovedný každý sám – to, či fajčí, prejedá sa, pije alebo sa nehýbe nie je predsa chyba nikoho iného, len daného jednotlivca. Úlohou a zodpovednosťou štátu je vytvoriť podmienky, aby sa občan mohol o svoje zdravie efektívne starať sám a prípadne ho ochrániť pred rizikom katastrofických nákladov. Na to slúži solidarita s pevne vymedzenymi hranicami.

Zdravotníctvo a zdravotný systém dokáže ovplyvniť nanajvýš štvrtinu nášho zdravotného stavu (viď LaLondeovu správu z roku 1974). Za zvyšok je zodpovedný životný štýl, životné prostredie a genetika. Zvyšovanie investícií do zdravotníctva nemusí nevyhnutne znamenať zlepšenie zdravia populácie. Alebo inak: ak je cieľom zlepšenie zdravia populácie, ďaleko efektívnejšie by bolo investovať tieto dodatočné prostriedky do zmeny životného štýlu, osvety, školstva a životného prostredia. Rozhodnutie investovať do zdravotníctva posilní v prvom rade lobistov v zdravotníckom systéme (komôr, dodávateľov techniky, liekov,…).

Zdravotníctvo totiž dokáže bez problémov skonzumovať ľubovoľné zdroje. Američania strovia 15 percent svojho gigantického HDP na zdravotníctvo (a vôbec pri tom nie sú zdravší ako napríklad Španieli, ktorí do zdravotníctva dávajú len polovičný podiel svojho ďaleko skromnejšieho HDP).

Podčiarknuté, sčítané

Občan ako stredobod plánovaných zmien je len sloganom, podporeným populistickým návrhom na zrušenie 20- a 50-korunových poplatkov. Slobodná voľba lekára (jedna z reformných téz SF) sa vytráca pomedzi prsty, keď vlastne o tom, ktorý lekár nás v ktorom obvode bude liečiť, rozhodne štát. Dobre na tom bude tých pár lekárov, ktorí sa dostanú do minimálnej siete – budú mať garantované ceny i klientelu, a to bez ohľadu na kvalitu práce. Keďže nebudú mať limity na objem výkonov a liekov, na zachovanie finančnej rovnováhy systému bude musieť byť v systéme menej zmluvných lekárov, a teda dlhšie čakacie doby na ošetrenie. Komu sa nepáči, môže si za starostlivosť platiť v hotovosti, hovorí SF. Výrazne lepšie sa bude dariť funkcionárom komôr, ktorí budú zo zákona rozhodovať o prerozdeľovaní zdrojov a prakticky nepodliehajú žiadnej kontrole.

Cieľom Slobodného fóra je sústrediť všetky rozhodovacie právomoci v zdravotníctve do rúk štátu a komôr. A zvýšiť finančnú závislosť zdravotníctva od štátu.