Fiasko komory: kto ponesie zodpovednosť?

Na sklonku februára Slovenská lekárska komora stiahla svoj predchádzajúci súhlas s návrhom zmlúv na ďalší rok so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Oznámila – na rozdiel od ďalších lekárskych profesných asociácií a združení – že zmluvy sú absolútne neprijateľné a poskytovateľom ich neodporúča podpisovať.

.ústup

Komora žiadala navýšenie zdrojov z VšZP o deväť miliárd korún – a musela si byť vedomá absurdnosti svojej požiadavky. Potom zľavila na jednu miliardu. A nakoniec to vzdala úplne. Lekári, ktorých výzva komory strhla do spravodlivého boja a odmietajú ošetrovať pacientov bez priamej platby, majú zvoliť „individuálny postup pri podpisovaní zmlúv.“ Týmito slovami sa im v aktuálnom vyhlásení z 21. marca prihovára prezident komory Milan Dragula. Komora podľa neho „nemá námietky, ak niektorí poskytovatelia z donútenia podpíšu nevýhodné zmluvy.“

Takto sa zachovala komora, ktorá vyvolala v lekároch nadšenie, že konečne sa začína riešiť ich postavenie, ktoré vnímajú ako nespravodlivé. Vyviedla ich na barikády, rozhnevala pacientov, mobilizovala nespokojných voličov, spochybnila reformu zdravotníctva a akosi mimochodom nahrala cenné politické body Smeru a Slobodnému fóru. K protestu sa pripojilo „5 až 30 percent lekárov v závislosti od regiónu,“ povedal na začiatku protestu sekretár komory Eduard Kováč. Teda 70 až 95 percent lekárov sa k tejto výzve nepripojilo a zmluvy podpísalo. Pri predimenzovanosti siete je takéto množstvo lekárov dostatočné na poskytovanie dostupnej zdravotnej starostlivosti.

.bilancia

Po troch týždňoch je možné bilancovať, do akej miery sa podarilo naplniť dva hlavné ciele – teda zlepšiť finančné i spoločenské ohodnotenie lekárov.

Finančne si lekári nepolepšili. Nedostali lepšie návrhy zmlúv. Ich nepodpísaním by sa pochopiteľne dostali do existenčných problémov. Len máloktorý z nich sa totiž uživí bez garantovaných platieb z najväčšej poisťovne. Takže nakoniec absolútna väčšina z nich podpísala pôvodné zmluvy, ktoré rešpektujú reálny objem peňazí v zdravotníctve. Zmluvy, ktoré vedenie komory pred troma týždňami po predchádzajúcom súhlase náhle verejne odmietlo a kvôli ktorým sme boli svedkami celého divadla.

Spoločenské renomé si zhoršili. Medializované prípady, keď lekári odmietli ošetriť pacienta v akútnom stave (čo je ich povinnosťou bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú zmluvu s poisťovňou a vôbec to nesúvisí s reformou) imidžu lekárskeho stavu rozhodne nepomohli. Pacienti sú nahnevaní a nie všetci s argumentáciou lekárov súhlasia.

Výhľad, že po voľbách sa objem verejných zdrojov v zdravotníctve zásadne zvýši, je nerealistický. Ak ako strop teoretických predstáv prijmeme požiadavku zdravotníckych odborárov (plus 5 miliárd korún), ambulantnej sfére sa z týchto dodatočných zdrojov ujde len pomerná časť, približne pätina. Tá ledva pomôže pokryť výpadok príjmov z dvadsaťkorunáčok, ktoré sa hotujú zrušiť Smer so Slobodým fórom, teda strany, ktoré z tohto sporu vyšli posilnené. Namiesto spomínaných cieľov tak vedenie komory svojou stratégiou dosiahne pravý opak.

.čo ďalej?

Zvýšením štátnej dotácie zdravotníctva sa naviac prehĺbi závislosť rezortu od politických rozhodnutí. Vysoká závislosť zdravotníctva od štátu je pritom prísľubom nekončiacich sa problémov. Peňazí nikdy nebude toľko, aby ich bolo dosť. Nespokojní nemeckí lekári demonštrujú v uliciach a požadujú zvýšenie platov o 30 percent a preplácanie nadčasov. Ich priemerný príjem je pritom štyrikrát vyšší než priemerná mzda v Nemecku (na Slovensku je mzda lekára vrátane služieb a nadčasov približne dvojnásobná oproti priemernej mzde). Pocit individuálneho šťastia lekára tak zrejme nezávisí od výšky odmeňovania. Spravodlivé odmeňovanie nejestvuje, jestvuje len kompromis medzi dopytom a ponukou. Lekári sú však vlastnými predstaviteľmi udržiavaní vo fatálnom omyle, že štátna regulácia dokáže byť „spravodlivejšia“ než trh.

Vedenie komory pre dosiahnutie svojho cieľa zvolilo nesprávnu cestu. Dôvodilo nepravdivo, v úrovni ekonomickej argumentácie preukázalo hrubú nekvalifikovanosť. Stavilo na vydieranie, ktoré nemohlo viesť k úspechu. To všetko znížilo vážnosť lekárskych požiadaviek. V jednej z internetových diskusii na blog.sme.sk zaznelo na túto tému cenné poučenie: „argumentovať nesprávne narobí viac škody ako úžitku.“

Komora by asi mala angažovať ekonomického analytika a investovať do ekonomickej osvety medzi svojimi členmi. Neznalosť základov ekonómie lekárov hendikepuje a umožňuje im formulovať absurdné argumenty. A to napokon zhoršuje ich vyjednávaciu pozíciu.

Komora by tiež mala stanoviť jasné indikátory hodnotenia úspešnosti svojich volených zástupcov a v prípade opakovaného neúspechu vyvodiť dôsledky voči neefektívnej taktike a neúspešnému vedeniu.

Inak sa frustrácia lekárov bude len prehlbovať.

_{Článok bol publikovaný v 13. čísle časopisu .týždeň.}