—
Ďalej klesá celková a narastá dlhodobá nezamestnanosť
Popri správe o vysokom hospodárskom raste v médiách akoby unikol iný, menej nápadný, zato však ešte povzbudivejší údaj: v prvom štvrťroku medziročne vzrástol počet pracujúcich o 3,7%, t. j. o 80,1 tisíc osôb. Tento údaj je vzhľadom na obvyklé čísla o trhu práce v SR ešte „mimoriadnejší“ ako je údaj o 6,3%-nom raste HDP.
Postupom rokov nadobúda jasnejšie kontúry vzťah medzi rastom hrubej pridanej hodnoty (tá je podstatnou časťou HDP) a zmenami počtu pracujúcich. Medziročné zmeny počtu pracujúcich sa pohybujú celkom jasne v súlade so zmenami v tempe rastu hrubej pridanej hodnoty (za obdobie 1998-1.Q. 2006 je korelačný koeficient pre tento vzťah 0,93; použili sa údaje v stálych cenách). Väzba zmien zamestnanosti na pohyby celkového HDP je o niečo voľnejšia. Celkové HDP je totiž ovplyvnené v posledných rokoch výkyvmi v objeme čistých nepriamych daní (dane – subvencie) v dôsledku úprav daňového systému.
Koridor medzi krivkami rastu hrubej pridanej hodnoty a počtu pracujúcich (Graf 1) odráža rozsah rastu produktivity práce. Hoci šírka tohto koridoru nie je konštantná, predsa možno s istým zjednodušením konštatovať, že je široký približne 3,8 percentného bodu. To mimo iného znamená, že ak tempo rastu hrubej pridanej hodnoty nepresahuje týchto 3,8%, s veľkou pravdepodobnosťou v danom roku nebude rásť ani zamestnanosť.
Graf 1: Vzťah reálneho rastu pridanej hodnoty a zmien počtu pracujúcich (indexy rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100)
Zdroj: Štatistický úrad SR
Popri vyššie spomenutých pozitívnych tendenciách sa stáva čoraz nápadnejším rast počtu dlhodobo nezamestnaných osôb (blíži sa k 220 tis.) aj miery dlhodobej nezamestnanosti (dosahuje cca. 8,5%). Slovensko dosahuje najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti v EÚ (priemer EÚ je okolo 3%) a táto miera dokonca stúpa napriek poklesu miery celkovej nezamestnanosti. Takže na trhu práce sa darí znižovať nezamestnanosť len u tých „menej problémových“ skupín, rozsah „najproblémovejšej“ skupiny pritom stále rastie. Vytvorí sa tým asi nejaký spodný limit miery nezamestnanosti, ktorým sa nebude dať pohnúť bežnými, v súčasnosti uplatňovanými nástrojmi politiky trhu práce. Je pritom zaujímavé, že riešenie problémov tejto skupiny vo volebných programoch obišli v podstate všetky politické strany, ktoré sa zúčastnili volieb do parlamentu 17. júna, a to aj vrátane ľavicových strán (pre tie by riešenie problému dlhodobej nezamestnanosti malo byť nosnou agendou).
Graf 2: Medziročné zmeny počtu pracovných síl
Zdroj: Štatistický úrad SR
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
