Déjà vu v zdravotníctve

Zrušenie niektorých poplatkov ako aj zníženie doplatkov na lieky povedie k opätovnému nárastu nadbytočného dopytu po zdravotnej starostlivosti a zneužívaniu systému. Okrem priameho finančného dopadu (výpadok príjmov zdravotníctva vo výške okolo 2,5 mld Sk) to bude mať i sekundárny efekt: vyššia spotreba zdravotných služieb bude predstavovať vyššie náklady. Keďže prakticky každá návšteva lekára sa na Slovensku končí predpísaním lieku, pri zvýšení návštevnosti lekárov možno okrem plnších čakární očakávať aj nárast výdavkov na lieky. Bude to na úkor ostatných segmentov – ambulantnej a lôžkovej starostlivosti, keďže rozpočty zdravotných poisťovní sú pomerne rigidné. Zrušenie poplatkov teda pomôže v prvom rade farmaceutickému priemyslu na úkor poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. (Inak, prečo zostáva poplatok za recept v lekárni?)

A pacient? Pre toho nie sú problémom 20-korunáčky, čo potvrdzujú i pacientske organizácie. Problémom sú preňho rôzne ad hoc vymyslené platby, ktorými lekári kreatívne vylepšujú svoje finančné ohodnotenie: 400 korún za sonografiu, 200 korún za vypísanie žiadanky o CT, 50 korún na skúmavku, 200 korún za založenie karty, 400 korún za konzultáciu antikoncepcie a tak ďalej. Väčšina týchto platieb nielenže nemá oporu v legislatíve, ale je s ňou v priamom rozpore. Samosprávne kraje ako aj stavovské organizácie, ktoré majú v kompetencii urobiť v tejto oblasti poriadok, tento stav mlčky tolerujú. Pričom práve tu ťahá pacient za výrazne kratší koniec a nevie sa brániť. Zrušením 20-korunáčok stúpne motivácia lekárov vyberať viac takýchto pokútnych platieb. Pacienti budú platiť u lekára aj naďalej, len to bude menej viditeľné.

Hoci sa programové vyhlásenie vlády hlási k transparentnej súťaži poskytovateľov, ktorú zaviedla Zajacova reforma, poslanecký návrh z dielne Smeru na ochranu zdravotníckych zariadení pred exekúciami je v rozpore s touto deklaráciou. Zákon bude pred exekúciami chrániť len príspevkové, rozpočtové a neziskové organizácie. Súkromné zdravotnícke zariadenia budú musieť – na rozdiel od konkurencie – aj naďalej platiť faktúry načas a opäť sa dostanú do nerovnoprávneho postavenia.

Čo bude dôsledkom ochrany pred exekúciami a odložením transformácie nemocníc na akciové spoločnosti? Opätovné zvyšovanie zadlžovania. Hrozba exekúcií držala manažérov nemocníc nakrátko, a keď nie zastavila, tak aspoň výrazne obmedzila plytvanie. Pozitívne reakcie riaditeľov nemocníc na tento návrh naznačujú, že mäkké podmienky radi využijú.

Kto na to doplatí? V prvom kole dodávatelia, ktorí na zaplatenie svojich faktúr budú čakať dlhšie a budú tak úverovať systém. Toto riziko – podobne ako v minulosti – premietnu do ceny svojich tovarov a služieb, čím zvýšia náklady zdravotníctva. V druhom kole pacienti, pretože v dôsledku nízkej finančnej disciplíny dôjde – podobne ako v minulosti – k výpadkom dodávok liekov a ŠZM. A v treťom rade všetci ekonomicky aktívni občania, ktorí nakoniec budú dlh v zdravotníctve splácať. Ten bude totiž – podobne ako v minulosti – zasa rásť.

Všetko toto slovenské zdravotníctvo už neraz zažilo, až kým sa neocitlo v roku 2002 pred kolapsom. Na toto by mali tvorcovia zdravotnej politiky a ministerstvo financií pamätať skôr, než začnú rozoberať konštrukciu Zajacovej reformy zdravotníctva. Hoci boli zmeny uplynulých rokov bolestivé, zdravotníctvo je vďaka nim v lepšej finančnej kondícii. Na týchto solídnych základoch je dnes možné budovať moderné zdravotníctvo: zaviesť liečbu podľa protokolov, individuálne účty poistencov, eHealth, DRG, vyčleniť niektoré diagnózy zo solidárneho balíka a umožniť tak vznik individuálneho poistenia, zredukovať nadbytočné kapacity, budovať centrá excelentnosti… Stojí to na rozhodnutí vlády, či pôjdeme vpred alebo vzad. Zdravotníctvo samotné dokáže položiť dodržiavanie maastrichtských kritérií na lopatky.