Na rade sú zdravotné poisťovne

Nedostatok zdrojov je snáď najčastejšie mediálne skloňovaným problémom slovenského zdravotníctva. Z hľadiska pacientov by však v centre pozornosti mala byť najmä kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. To, že sa o tomto probléme u nás mlčí, neznamená, že neexistuje a neexistoval. Verejne dostupných a zrozumiteľných informácií o tom, aké zdravotné výkony sú pacientom poskytované, v akej kvalite a s akým dopadom na jeho zdravotný stav, je úplný nedostatok. Jeden z dôkazov – o zatajovaní nozokomiálnych nákaz v zdravotníckych zariadeniach publikovala nedávno Spoločnosť prevencie nozokomiálnych nákaz (pozn. autora: to sú infekcie, ktoré získa pacient počas pobytu v zdravotníckom zariadení a nesúvisia s jeho primárnou diagnózou):

„V minulom roku nahlásila Fakultná nemocnica Milosrdní bratia výskyt u 0,1 % a v prvom polroku 2006 sa v Bratislavskej fakultnej nakazilo približne 0.5 % pacientov. Najšpičkovejšie nemocnice v Európe však priznávajú, takéto infekcie u nás dostane 5 až 8 % pacientov.“
(4.8.2006, STV, Televízne noviny, 19:30, Martina Utešená)

Pacient a jeho blízky väčšinou nedokážu posúdiť technickú kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pre nich je najdôležitejší prístup zdravotníckeho personálu a vzhľad priestorov zdravotníckeho zariadenia. Teda objekty a skutočnosti, ktoré dokáže ako laik subjektívne posúdiť. Takýto prístup by bol v poriadku, keby neexistovali hraničné situácie – chyby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a keby sa to netýkalo toho najcennejšieho, čo máme – ľudského života. V takej chvíli je pacientova rodina často bezradná a zúfalo hľadá, na koho sa obrátiť, kto by pomohol. Jedná sa o pomerne častý problém. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Omnipublic z mája 2006, malo negatívnu skúsenosť s lekármi nezanedbateľných 19 % a so zdravotníckymi zariadeniami 14 % opýtaných. Trend je pritom stabilný, lebo v predchádzajúcom roku sa takto vyjadrilo 21 % a 13 % opýtaných. Takýchto ľudí je pravdepodobne ešte viac, pretože časť obyvateľstva môže mať zábrany priznať sa k nespokojnosti. Obávajú sa, že jediný špecialista v okolí by ich mohol z pomsty neošetriť a preto radšej mlčia. A navyše, donedávna sa nebolo komu sťažovať.

Reforma zdravotníctva zaviedla niekoľko mechanizmov ochrany pacienta. Jedným z nich je vytvorenie Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) s kompetenciou ochrancu práv pacientov. Zo všetkých podaní pacientov na úrad v roku 2005, sa až 42,5 % týkalo nespokojnosti s postupom pri liečbe alebo možného poškodenia zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a 11,9 % podaní prišlo v súvislosti s úmrtím (Graf 1). Za prvý polrok 2006 podiel týchto podaní narástol na 47,9 % a 17,2 %. Medziročne došlo k rapídnemu nárastu v počte trestných oznámení podaných úradom, hoci absolútny počet podaní občanov na úrad poklesol. Za prvý polrok ich podal ÚDZS 21 oproti 15 za celý rok 2005 (!), pričom v roku 2005 bolo 11 oznámení v súvislosti s úmrtím. Tieto údaje sú zatiaľ len čiastkové a skutočnú výkonnosť a úspešnosť ÚDZS bude možné zhodnotiť až pri dlhšom časovom období a rozšírení znalosti o postavení a fungovaní ÚDZS medzi obyvateľstvom.

Graf 1: Porovnanie rozdelenia podaní na ÚDZS v rokoch 2005 a polrok 2006

Zdroj: ÚDZS, materiál na rokovanie vlády SR „Správa o stave verejného zdravotného poistenia za rok 2005“ a Priebežná správa z oblasti dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Jednoznačne je však potrebné vyzdvihnúť a oceniť ďalšie aktivity ÚDZS, ktoré idú nad povinnosti definované legislatívou. Prešetrovanie sťažností pacientov je síce záslužná, ale retroaktívna činnosť. Život ani zdravie v prípade trvalého poškodenia pacientovi už nik nevráti. Prílišná pozornosť len na hľadanie chýb a trestanie zodpovedných jednotlivcov je z dlhodobého hľadiska nebezpečná. Môže sa premeniť na hon na čarodejnice, ako sa o to pokúšajú niektoré média (napr. titulky ako: Lekári ako „lumpi“, Je vaše dieťa naozaj vaše?).

Vo väčšine prípadoch chyby v zdravotníctve nevznikajú vinou individuálneho lekára, zdravotnej sestry, či iného zdravotníckeho pracovníka. (Základný predpoklad samozrejme je, že pochybenie nie je úmyselné.) Sú zlyhaním systému zdravotníctva na Slovensku ako takého, pretože poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie sú motivovaní kontrolovať a zlepšovať kvalitu zdravotnej starostlivosti. Nie sú motivovaní štandardizovať postupy poskytovania zdravotnej starostlivosti (napr. zoznam povinných predpôrodných vyšetrení a postup v prípade komplikácií), zaviesť, dodrživať a monitorovať systém viacnásobnej kontroly podávaných liečiv (zhoduje sa krvná skupina pacienta a podávanej krvi?), či jednoduchými „brzdami“ zamedziť chybám (napr. nesnímateľné náramky pre matky a novorodencov). Z tohto pohľadu ÚDZS prekročil očakávania:

• roku 2005 preveroval podnet na správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti poistencom žijúcim vo vytypovaných lokalitách s nízkym hygienickým štandardom zahrňujúcich aj rómske osady a na základe výsledkov požiadal o spoluprácu pri zabezpečení kvalitnej zdravotnej starostlivosti aj zdravotné poisťovne,

• v roku 2006 sa aktívne podieľal na tvorbe Odborného usmernenia na vykonávanie liečby nahradzujúcej funkciu obličiek a na vykonávanie mimotelovej eliminačnej liečby (MÚ MZSR č. 04 386/2006),

• v roku 2006 vykonáva priebežnú kontrolu činností a zabezpečenia staníc rýchlej záchrannej služby a rýchlej lekárskej pomoci,

• v roku 2006 plánuje vykonať komplexný dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre pacientov vo veku nad 65 rokov v ústavných a zdravotníckych zariadeniach.

Od polovice minulého storočia prešla postupne väčšina odvetví zmenami v prístupe ku kvalite. Donútil ich k tomu konkurenčný boj o zákazníka a  prežitie firmy. V rámci toho sa zmenil prístup k otázke kvality od reaktívneho v podobe vyhľadávania chýb a „trestania“ vinníkov k proaktívnej prevencii a predchádzaniu chýb. Podnikatelia pochopili, že pokiaľ sa má zamestnanec k chybe priznať, nesmie byť za ňu potrestaný a prenasledovaný. Naopak, odhaľovanie chýb má slúžiť k neustálemu zlepšovaniu produktov a služieb. Súčasné systémy TQM – Total Quality Management sú zamerané na proaktívne vyhľadávanie možností pre vznik chýb a ich predchádzaniu.

Odstraňovanie už vzniknutej chyby je drahšie a náročnejšie. Zdá sa, že ÚDZS to pochopil ako prvý. Je najvyšší čas, aby sa k nemu pridali aj ďalšie subjekty na zdravotnom trhu – poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne a poistenci. Bez ich aktívnej spoluúčasti a vzájomnej spolupráce bude zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti sizyfovskou lopotou. Už v súčasnosti majú zdravotné poisťovne k dispozícii účinný nástroj pre motiváciu poskytovateľov v podobe selektívneho kontrahovania na základe indikátorov kvality. Poistenci zas môžu rozhodovať zmenou zdravotnej poisťovne. V tomto roku prebieha prvá intenzívna súťaž medzi zdravotnými poisťovňami. Zatiaľ je to formou balíčkov vitamínov, zliav v kúpeľoch, či sms-kách s pripomienkou o preventívnej prehliadke. V krátkom čase bude pre poistencov zdravotných poisťovní zaujímavé predovšetkým to, akú kvalitu zdravotnej starostlivosti poskytujú poskytovatelia, s ktorými má ich zdravotná poisťovňa zmluvu.