—
Parametre tvorby kapitálu v zdravotníctve sa značne líšia od jej obvyklých parametrov na úrovni celej ekonomiky. Zdravotníctvo má diametrálne inú úroveň miery investícií, kapitálovej náročnosti a inú úroveň mzdovej náročnosti ako väčšina odvetví hospodárstva. Tieto tvrdenia možno dokázať cez analýzu tvorby hrubého fixného kapitálu v sektore zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (dostupné národné účty tieto činnosti spájajú, čo by však nemalo ohroziť výpovednú hodnotu záverov).
Tvorba hrubého fixného kapitálu (THFK) zahrnuje nadobudnutie investičného majetku znížené o úbytok investičného majetku. Za rok 2005 bol v odvetví zdravotníctva sociálnej starostlivosti (ďalej zjednodušene „zdravotníctva“) vytvorený hrubý fixný kapitál v objeme 4 179 mil. Sk, čo tvorí necelé 1 % z celkovej THFK v slovenskej ekonomike. V období 2003-2006 podiel zdravotníctva na THFK celej ekonomiky skôr stagnoval okolo úrovne 1 %, hodnota podielu za rok 2005 je najnižšia v sledovanom horizonte od roku 2000 (pozri Graf 1).
Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné prepočty
Dynamika THFK v odvetví zdravotníctva je značne odlišná od dynamiky THFK za celú ekonomiku. To však neprekvapuje, veľké odvetvové diferencie v THFK sú bežné. THFK celkovo patrí k relatívne nestabilným premenným, je veľmi ťažké nájsť štatisticky významné väzby medzi THFK inými, vysvetľujúcimi premennými. Výkyvy dynamiky THFK v zdravotníctve sú mimoriadne veľké, v sledovanom horizonte rokov 2000 až 2006 dosahovali medziročné zmeny -26 % až +103 % v bežných cenách. Pravda, ide o odvetvie netrhových služieb, ktorého parametre kolíšu aj v závislosti od politických rozhodnutí.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Za ekonomiku ako celok je pomer THFK k HDP, označovaný ako miera investovania, na úrovni okolo 25 %. Vo vyspelejších štátoch OECD by sme namerali tento pomer o niečo nižší, na úrovni 15-20 %. Táto hodnota je relatívne stála zrejme sa neustálila nadarmo: ide o hodnotu, pri ktorej sa v dostatočnej miere obnovuje starší kapitál (obnovovacie investície) zároveň sa vytvára nový kapitál (rozvojové investície). Dlhodobejšie zotrvávanie pod touto ustálenou hodnotou (teda niekde pod 15 %) sa považuje už za „prejedanie kapitálu“ alebo „žitie z podstaty“. V odvetví zdravotníctva však tento pomer niekedy nedosahuje ani 10 %. V intervale 2000 – 1. polrok 2006 kolísal pomer THFK k HDP v zdravotníctve medzi 7,8 % 15,2 %, v roku 2005 s hodnotou 9,5 % (pozri v Grafe 3).
Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR
V zdravotníctve dosahuje veľmi nízku úroveň kapitálové vybavenie pracovníka (to znamená posunutie pomeru medzi prácou kapitálom v prospech práce v neprospech kapitálu). Prístupné sú dve formy vyjadrenia kapitálového vybavenia pracovníka:
Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR
Získané dáta kapitálovej náročnosti možno kombinovať s dátami o mzdovej náročnosti. Podiel odmien zamestnancov (hrubé mzdy plus odvody) na HDP v odvetví zdravotníctva dosahoval v období 2002-2005 hodnoty medzi 60 % až 71 %. Tento istý ukazovateľ dosahoval za celú ekonomiku v tom istom období len 37-40 %. Podiel kompenzácií zamestnancov (ako príjmov vlastníka pracovnej sily) na úrovni 60-70 % v zdravotníctve znamená, že podiel ziskov odpisov (teda príjmov vlastníka kapitálu) dosahuje len 30-40 % z objemu pridanej hodnoty odvetvia.
Hoci vo verejnosti môže byť vžitá predstava o zdravotníctve ako kapitálovo veľmi náročnom odvetví (kvôli drahým strojom zariadeniam), z ekonomických ukazovateľov možno vyčítať skôr pracovnú (mzdovú) náročnosť nie kapitálovú náročnosť. Iste, nemožno tvrdiť, že by ukazovatele miery investovania alebo miery kapitálovej či mzdovej náročnosti ktoréhokoľvek odvetvia museli byť blízke celoštátnemu priemeru. Ale je aj málo pravdepodobné, že by pre dlhodobú perspektívu moderného efektívneho zdravotníctva bola udržateľná taká nízka miera investovania do THFK taká nízka miera kapitálovej náročnosti ako je vyššie vyjadrená. Skôr možno očakávať, že manažment zdravotníckych organizácií bude zvyšovať kapitálovú náročnosť na úkor mzdovej (pracovnej) náročnosti.