—
Viac ako dve tisícky občanov v priebehu pár dní podpísalo hromadnú pripomienku k novele, ktorou chce ministerstvo zdravotníctva okrem iného násilne presunúť milión občanov do štátnych zdravotných poisťovní (viď Rámček). Cesta do podateľne ministerstva však bola zaujímavejšia, než sme čakali.
Ministerstvo zdravotníctva sa namiesto riešenia problémov slovenského zdravotníctva rozhodlo pre niekoľko samoúčelných zmien. Dve štátne zdravotné poisťovne hodlá premeniť na vágne definované „verejnoprávne inštitúcie“ a od budúceho roka chce povinne nahnať do ich košiara milión poistencov, ktorí sú dnes poistení v súkromných zdravotných poisťovniach. Pacientom ani zdravotníkom to nepomôže (skôr či neskôr vyjde najavo, že to bude presne naopak), ale vnesie to nemalú dávku chaosu do systému.
Proti obmedzeniu slobodnej voľby zdravotnej poisťovne sa zdvihla vlna nevôle. Hneď niekoľko prieskumov verejnej mienky potvrdzuje, že väčšina občanov nesúhlasí s nápadom násilného prepoisťovania do štátnych zdravotných poisťovní. Do tých poisťovní, ktoré dlhodobo preukazujú horšie výsledky hospodárenia, majú dlhšie čakacie zoznamy, horšie zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti či menej ústretovú komunikáciu s poistencami.
Veľa vecí sa na Slovensku za posledné roky zmenilo – jedna z nich je, že dnes už môžu občania priamo vstupovať do procesu prípravy zákonov, napríklad vtedy, keď ich dostatočný počet podpíše takzvanú hromadnú pripomienku. Zabrániť vôli politikov síce nedokážu, ale politici aspoň musia verejne odpovedať na výhrady občanov a hľadať protiargumenty. Štyri inštitúcie (Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Inštitút pre ekonomické a sociálne štúdie INESS, Občianska konzervatívna strana a Health Policy Institute) zorganizovali vo februári hromadnú pripomienku k tomuto návrhu zákona. Dve tisícky občanov, ktorí sa s námietkou stotožnili, to potvrdili elektronicky na internetovom serveri Changenet. sk. Viac ako 200 ďalších poslalo svoj súhlas poštou.
Keďže táto vláda je citlivá na barometer verejnej mienky, o odovzdaní hromadnej pripomienky do podateľne ministerstva zdravotníctva sme vopred informovali médiá. V posledný februárový deň sa tak pred budovou ministerstva zišli asi tri desiatky novinárov, ktorí chceli byť svedkami odovzdávania hromadnej pripomienky. Po krátkom brífingu sme vstúpili do vestibulu ministerstva. Zastavil nás pracovník strážnej služby s tým, že do podateľne smie ísť iba jedna osoba. Novinári sa vzbúrili: Prečo? Lebo dostal taký pokyn „zhora“. Požiadali sme ho, nech osoba „zhora“ príde „dole“ a vysvetlí nám, prečo obmedzuje vstup do verejných priestorov.
Po chvíli sa objavila hovorkyňa ministra Silvia Balázsiková. S výčitkou, prečo sme prišli práve o jedenástej, keď sme museli vedieť, že minister nie je prítomný, lebo je na rokovaní vlády.
My sme neprišli za ministrom, ale do podateľne, vysvetlili sme – pretože dnes je posledný deň pripomienkového konania. Prečo ste volali médiá a neposlali to e-mailom, pýta sa nás hovorkyňa. (Ako sa ukáže neskôr, táto otázka hovorkyne je naozaj kuriózna, keďže popoludní už nestačil e-mail, ale pýtala rovno vlastnoručné podpisy.) Nuž preto, lebo doterajšie pripomienky bez mediálnej podpory na ministerstve opakovane odignorovali, odpovedali sme. Strážna služba medzitým zablokovala dvere na fotobunku, takže sme sa – spolu s hovorkyňou ministra – ocitli pred nedobytným vchodom. Po chvíľke dohadovania sa nakoniec dvere otvorili a spolu s hovorkyňou sme sa v sprievode novinárov dostali k podateľni. V podateľni prebehlo všetko bez problémov, pracovníčky boli ochotné a popriali nám príjemný deň. Pri odchode sa ma pani Balázsiková spýtala, či toto považujem za konštruktívne vedenie diskusie. Nie, nepovažujem. Obštrukcie pri odovzdávaní hromadnej pripomienky boli smiešne a zbytočné.
Menej smiešne boli obštrukcie, ktoré nasledovali potom. Keď sa popoludní minister zdravotníctva Ivan Valentovič vrátil z rokovania vlády do svojho úradu, vydal správu, že hromadná pripomienka nespĺňa podľa jeho názoru potrebné náležitosti, a preto ju nie je povinný prerokovať so zástupcami verejnosti. Dôvod? Dvetisíc osôb, ktoré sa s hromadnou pripomienkou stotožnili, sa pod ňu vlastnoručne nepodpísali. „Iba“ svoj súhlas vyjadrili prostredníctvom internetu vyplnením osobných údajov. A to podľa ministerstva nestačí. Naozaj? Legislatívne pravidlá vlády nehovoria nič o tom, že pripomienka verejnosti má byť písomná a vlastnoručne podpísaná. V článku 9 odseku 8 týchto pravidiel sa doslova uvádza, že „verejnosť môže zaslať pripomienky písomnou formou alebo elektronicky“. Slová „alebo elektronicky“ teda minister prehliadol, a tak svojvoľne a v rozpore s uznesením vlády rozhodol, že obmedzí práva občanov zúčastniť sa na tvorbe legislatívy. Správanie ministra zdravotníctva v tejto veci je veľmi symptomatické – ide presne v tom duchu, ktorý čoraz viac vanie z jeho ministerských návrhov.
Netreba viac slov. Vsjo jásno.
P. S. Za nedodržanie legislatívnych pravidiel vlády podali organizátori hromadnej pripomienky sťažnosť na ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča, ktorú adresovali predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Lehota na vybavenie sťažnosti uplynie 2. apríla 2007.
článok bol publikovaný v časopise .týždeň č. 10/2007
Vec: Hromadná pripomienka za zachovanie slobody výberu zdravotnej poisťovne V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme túto hromadnú pripomienku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (číslo materiálu 7327/2007–OL): V čl. I návrhu zákona vypustiť body 4, 22, 24 a 41. Hromadná pripomienka má charakter zásadnej pripomienky. Odôvodnenie: Bod 4 návrhu zákona likviduje slobodu výberu zdravotnej poisťovne a pre široký okruh poistencov nariaďuje povinnosť poistiť sa vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo Spoločnej zdravotnej poisťovni. Body 22 a 24 predstavujú súvisiace legislatívno-technické zmeny zákona. Bod 41 je prechodným ustanovením, ktoré má zabezpečiť prechod zo súčasného stavu k stavu obmedzeného výberu zdravotnej poisťovne pre určité skupiny obyvateľstva. V súčasnosti platné znenie zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení v § 7 ods. 1 uvádza, že „Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral“. Navrhovanou zmenou zákona by sa toto právo slobodného výberu poisťovne malo prestať vzťahovať na poistencov, za ktorých platí poistenie štát. Príslušníci ozbrojených síl, Policajného zboru, SIS, NBÚ, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru a Colnej správy by mali byť podľa návrhu povinne poistení v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Štátni zamestnanci, deti, nezaopatrení študenti, dôchodcovia, invalidi, osoby celoročne umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb, časť zahraničných študentov, poberatelia dávok v hmotnej núdzi a evidovaní nezamestnaní by museli byť poistení buď vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Zrušenie slobodného výberu zdravotnej poisťovne je v dôvodovej správe k návrhu zákona zdôvodnené iba úplne všeobecným konštatovaním, že „štát je platiteľom poistného za najväčší okruh účastníkov verejného zdravotného poistenia, preto je opodstatnené, aby mal zvýšenú kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktoré do systému vkladá“. Tým však nie je vysvetlené, prečo by ich mal štát pripraviť o slobodný výber zdravotnej poisťovne. Ústava SR zaručuje v čl. 40 každému právo na ochranu zdravia. Toto právo i vlastnú zodpovednosť za svoje zdravie si ľudia realizujú prostredníctvom slobodného výberu lekára a v podmienkach plurality zdravotných poisťovní aj prostredníctvom slobodného výberu zdravotnej poisťovne. Navrhovanou zmenou zákona o zdravotnom poistení a obmedzením slobodného výberu zdravotnej poisťovne by štát širokým skupinám obyvateľstva uprel právo vyberať si najvhodnejšiu formu zabezpečenia svojho práva na ochranu zdravia. Navrhovaná zmena robí zo štátnych zamestnancov a z ďalších ľudí, za ktorých platí poistenie štát, občanov druhej kategórie. Kým zamestnanci v súkromnom sektore budú o svojej zdravotnej poisťovni rozhodovať slobodne sami, za zamestnancov v štátnej sfére urobí výber ich zamestnávateľ alebo im bude právo výberu obmedzené na dve štátom kontrolované zdravotné poisťovne. Na takýto odlišný prístup pritom nie je žiadny reálny dôvod. V súčasnosti rozhodujú o výbere zdravotnej poisťovne detí ich rodičia. Podľa návrhu im má byť toto právo obmedzené, čo predstavuje neprijateľný zásah do ich rodičovských práv a do autonómie rodiny. Diskriminačne pôsobí návrh aj voči dôchodcom, invalidom a ďalším skupinám. Štát totiž neplatí poistenie za vybrané skupiny ľudí zo zdrojov, ktoré sám vytvoril, ale z daní, ktoré získal od pracujúcich občanov, čiže aj od rodičov neplnoletých detí alebo od detí a vnukov súčasných dôchodcov. Navrhovaná zmena nezaručí nikomu lepšiu zdravotnú starostlivosť, ani efektívnejšie nakladanie s prostriedkami v sektore zdravotníctva. Práve naopak, je potrebné sa obávať, že oba parametre sa v dôsledku takejto zmeny zhoršia. Štátom kontrolované poisťovne fungujú v porovnaní so súkromnými menej efektívne a nie sú schopné garantovať vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti ako súkromné poisťovne. Nútený presun veľkých skupín poistencov do štátnych poisťovní bude pôsobiť likvidačne na súkromné poisťovne, obmedzí konkurenčné prostredie v oblasti zdravotného poistenia, čo sa premietne do znižovania efektivity zdravotníckeho systému a z dlhodobejšieho hľadiska zrejme aj kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti. Návrh je v rozpore s programovým vyhlásením vlády Roberta Fica, v ktorom sa uvádza, že „vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky bez ohľadu na ich právnu formu“. Presadenie povinného poistenia poistencov, za ktorých platí poistenie štát, v štátnych zdravotných poistením je priamym popretím tohto záväzku z vládneho vyhlásenia. Návrh nie je zdôvodnený žiadnymi reálnymi potrebami, obmedzuje slobodu výberu zdravotnej poisťovne veľkej skupine občanov, obmedzuje konkurenčné prostredie v sektore zdravotníctva, neodôvodnene diskriminuje občanov a hrozí zhoršením situácie v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti. Preto žiadame, aby boli z návrhu novely zákona o zdravotnom poistení vypustené všetky ustanovenia, ktoré obmedzujú slobodný výber zdravotnej poisťovne. V prípade, že Ministerstvo zdravotníctva SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti. Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú Ondrej Dostál, Juraj Petrovič, Peter Gonda, Peter Pažitný, Tomáš Szalay a Juraj Karpiš. |