—
Ministerstvo zdravotníctva predkladá 16. mája 2007 na rokovanie vlády Správu o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva SR. Podľa Health Policy Institute dokument obsahuje štandardné nástroje zdravotnej politiky, ktoré sú zbytočne devalvované politickým zadaním riešenia situácie v zdravotníctve.
Najmarkantnejšie je to vidieť v stati o poistnom systéme, ktorá sa pod vplyvom politického zadania venuje monopolizácii zdravotného poistenia. Takto definované politické zadanie je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR, v ktorom sa vláda zaviazala, že „presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky bez ohľadu na ich právnu formu a ktoré zabráni poisťovniam v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami poistencov.”
Budovanie jednej zdravotnej poisťovne chce ministerstvo dosiahnuť formou vyvlastnenia. Súkromné zdravotné poisťovne majú byť zrušené likvidáciou a všetok ich majetok sa stane majetkom monopolnej zdravotnej poisťovne. Health Policy Institute s takýmto postupom zásadne nesúhlasí.
Nepriechodnosť tohto variantu pripúšťa aj správa, lebo v závere state konštatuje, že „v prípade, že t. č. nie je dostatočná politická vôľa na návrat k jednej zdravotnej poisťovni pre verejné zdravotné poistenie navrhujeme nasledovné opatrenia v poisťovníctve.“
Počnúc týmto konštatovaním správa vymenúva návrh dôležitých nástrojov zlepšovania pluralitného poistného systému, akými sú:
Health Policy Institute tieto tri štandardné nástroje rozhodne podporuje.
2. SIEŤ POSKYTOVATEĽOV
V stati o sieti poskytovateľov sa ministerstvo stavia do pozície subjektu s rozhodovacou právomocou (MZ chce reprofilizovať 6193 lôžok), pričom následne konštatuje, že „nemá dosah na existenciu zdravotníckych zariadení mimo svojej pôsobnosti” a presúva zodpovednosť za ich reprofilizáciu na iných zriaďovateľov a zdravotné poisťovne.
Nesúlad medzi politickou objednávkou a realitou odráža nasledujúca pasáž:
„Reálne môžeme predpokladať, že pri dôslednej reprofilizácii celých zdravotníckych zariadení ústavnej starostlivosti by sme do zostávajúceho systému získali cca 750 lekárov a 2300 sestier. Ak by všetci títo zdravotnícki pracovníci boli následne zamestnaní v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR (čo samozrejme nie je celkom reálne, ale môžeme to garantovať), mohlo by dôjsť k cca 15% navýšeniu priemerných platov zamestnancov týchto zariadení vrátane presunutých zdravotníkov.“
Napriek týmto vyjadreniam je návrh opatrení v oblasti siete poskytovateľov zmysluplný a odráža potreby jej regulácie:
Health Policy Institute tieto dva štandardné nástroje rozhodne podporuje.
3. HOSPODÁRENIE POSKYTOVATEĽOV
Napriek tomu, že správa dobre pomenováva viacero príčin zadlžovania nemocníc, nespomína tri základné faktory zlého hospodárenia poskytovateľov:
Návrh opatrení, ktorý sa orientuje primárne na zmapovanie skutočného hospodárenia nemocníc a definíciu metodických dokumentov je len východiskom pre riešenie, nie samotným riešením. Podľa Health Policy Institute by ani jedno z týchto opatrení nebolo potrebné, ak by vláda pokračovala v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti.
4. INFORMATIZÁCIA
Health Policy Institute rovnako ako ministerstvo zdravotníctva podporuje informatizáciu zdravotníctva.
5. LIEKOVÁ POLITIKA
Hoci výdavky na lieky predstavujú tretinu všetkých výdavkov zdravotných poisťovní, správa venuje liekovej politike len 8 riadkov.
V správe absentuje, že dnes realizovaná lieková politika je v rozpore s princípom referenčných úhrad definovaným v zákone č. 577/2004 Z. z. Správa taktiež nepoukazuje na to, že jednou z hlavných príčin nárastu výdavkov na lieky je nedôsledná kategorizácia. Väčšina navrhnutých opatrení (generická substitúcia, maximálne ceny, kontrola cien v referenčných krajinách) patrí už dnes medzi povinnosti ministerstva zdravotníctva. Jedinou zmenou je plánované zavedenie degresívnej marže.
Health Policy Institute tieto opatrenia podporuje, pričom za nevyhnutný predpoklad ich účinnosti považuje dodržiavanie zákona zo strany ministerstva zdravotníctva.