Zdravotníctvo sa nedá viesť bez vízie

Za desať mesiacov pôsobenia Ivana Valentoviča v kresle ministra zdravotníctva sa uskutočnili tieto zmeny:

• znížili sa poplatky v zdravotníctve,

• došlo k plošnému zníženiu cien liekov,

• vymenili sa riaditelia desiatky nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, v Bratislave a Prešove dokonca dvakrát,

• kozmeticky sa upravilo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia,

• bola zavedená druhá sadzba DPH na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky,

• na prvé 4 mesiace roku 2007 sa zvýšila platba štátu za poistencov štátu.

Poslanci iniciatívne stanovili ochranu nemocníc pred exekúciami, ktorej platnosť pozastavil Ústavný súd. Návrhy na prepoistenie poistencov, zákaz zisku, zriadenie verejnoprávnych poisťovní či redukciu počtu lôžok sa po sérii odbornej kritiky ocitli na mŕtvom bode. Minister pripustil, že bude musieť zvoliť inú cestu.

Doterajšie kroky ako aj predložené návrhy svedčia o neexistencii vízie, ktorá by slovenské zdravotníctvo posunula vpred. Centralizačné tendencie a zmäkčovanie pravidiel prostredia nezvyšujú ani kvalitu, ani efektivitu systému, a ani spokojnosť jeho účastníkov.

Úloha ministerstva zdravotníctva by sa mala obmedziť na reguláciu, ktorá zabezpečí solidaritu a unverzalitu zdravotného systému a prispeje k ochrane spotrebiteľa. Dnes sa ministerstvo snaží regulovať oblasti, ktoré reguláciu nevyžadujú (návrh na prepoistenie poistencov štátu alebo zákaz zisku) a naopak, nereguluje tie oblasti, ktoré reguláciu potrebujú (kvalita zdravotnej starostlivosti – ochrana spotrebiteľov). Aké by mali byť teda najbližšie kroky tvorcov zdravotnej politiky?

1. Dokončenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Po jej skončení je potrebná reštrukturalizácia najväčších nemocníc, ktorých aktíva boli desaťročia zanedbávané.

2. Stanovenie minimálnej siete zodpovedajúcej zdravotným potrebám obyvateľstva, pričom za výber zmluvných poskytovateľov (selektívny kontrakting) majú niesť zodpovednosť zdravotné poisťovne, nie ministerstvo zdravotníctva. Dnes je na Slovensku minimálne 7 tisíc nadbytočných nemocničných lôžok.

3. Katalóg zdravotných výkonov v ústavnej starostlivosti v spojení s ich vykazovaním umožní sledovať, porovnávať a vyhodnocovať výkony nemocníc.

4. Štandardizácia terminológie a vykazovania umožní zlepšenie platobných mechanizmov najmä v ústavnej starostlivosti – napr. zavedením DRG.

5. Protokoly pre diagnostiku a liečbu ochorení pomôžu znížiť vysokú mieru variability v kvalite zdravotnej starostlivosti.

6. Rozšírenie prerozdeľovacieho mechanizmu o prípady finančne náročnej starostlivosti prispeje k lepšej kompenzácii rizík medzi zdravotnými poisťovňami a uľahčí vstup nových poisťovní na trh.

7. Lieková politika potrebuje dôslednejší prístup, keďže výdavky na lieky predstavujú viac než tretinu všetkých výdavkov na zdravotníctvo a ich rast je rýchlejší než rast zdrojov. Do kategorizácie liekov by mali byť zahrnuté len lieky s dokázanou medicínskou účinnosťou a farmakoekonomickou výhodnosťou.

8. Informatizácia zdravotníctva – projekt eHealth – zahŕňa od elektronickej preskripcie až po elektronickú zdravotnú dokumentáciu celú plejádu aplikácií, umožňujúcich sledovanie kvality a efektivity zdravotníctva, znižovanie chýb a podvodov.

9. Spoplatnenie neprioritných diagnóz. Vyčlenenie základného balíka hradenej starostlivosti umožní rozvoj individuálneho zdravotného poistenia.

10. Zjednodušenie ročného zúčtovania je možné len po zásadnej zmene filozofie poistného zákona: napríklad zjednotením vymeriavacích základov pre dane, sociálne a zdravotné odvody. Pre spravodlivejšie odvodové zaťaženie je tiež potrebné prehodnotiť, ktoré typy príjmov podliehajú odvodej povinnosti.

článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách 18. 4. 2007