—
Slovenská ekonomika bude v roku 2008 podporená dobrou základňou pre dlhodobý rast, a pritom bude konfrontovaná s finálnou fázou príprav na prijatie spoločnej európskej meny a s dosahom sprísnených regulačných opatrení vlády.
Priaznivý makroekonomický vývoj v uplynulých dvoch rokoch bol vyvolaný prevažne dlhodobými faktormi: rozsiahlymi investíciami, zlepšeným podnikateľským a investorským prostredím v predchádzajúcich rokoch a celkovým priblížením sa modelu fungovania štandardných západoeurópskych ekonomík. Kým v rokoch 2006 a 2007 bol makroekonomický vývoj do značnej miery predurčený, v roku 2008 je miera tejto predurčenosti nižšia. Takže kým v minulom roku bola ekonomika odsúdená na úspech, v roku 2008 už môžeme hovoriť „iba“ o dobrej šanci na úspešný vývoj, ale už s viacerými otáznikmi. Dôvodov je niekoľko:
Nástup účinnosti viacerých opatrení vlády, ktoré môžu znížiť atraktivitu prostredia. Hospodárska politika vlády spôsobila eróziu niektorých princípov, ktoré v uplynulých rokoch prispeli k úspešnému vývoju. Vplyv tejto erózie princípov sa však ešte nemohol plne prejaviť jednak kvôli termínu účinnosti nových opatrení a takisto kvôli tomu, že tu boli prítomné iné, silnejšie vplyvy, ktoré predurčovali vývoj. v roku 2008 možno očakávať prejavenie vplyvu viacerých hospodársko-politických opatrení pripravovaných v roku 2007.
Absentuje štart nových mimoriadne veľkých podnikov (aký bol prítomný v rokoch 2006 a 2007). Nemožno v súčasnosti počítať s mimoriadnym rastovým stimulom pre ekonomiku v podobe spustenia prevádzky podniku, ktorý by mal mimoriadny (aspoň na slovenské pomery) význam na rast produkcie a zamestnanosti. Skôr sa prejaví nárast kapacity už existujúcich (aj nedávno spustených) podnikov, prílev menších investícií či rozmach domácej subdodávateľskej siete.
Existujú obavy z recesie v svetovom hospodárstve. Možná globálna recesia vychádzajúca z ekonomika USA nemusí mať na slovenskú ekonomiku priamy vplyv. Nedá sa však vylúčiť sprostredkovaný vplyv cez západoeurópske ekonomiky. Konjunkturálna citlivosť slovenskej ekonomiky však už nie je taká výrazná ako v 90. rokoch a preto očakávame skôr okrajový vplyv možnej globálnej recesie.
Pôjde o rok finálnej fázy príprav na euro. Z tejto skutočnosti môže vyplývať neistota a vyčkávacia taktika. Etapa čakania na euro môže podporiť dynamiku spotreby domácností (predzásobenie v obavách pred zdražením).
Slovenská ekonomika v roku 2007 dosahovala nielen silný, ale aj zdravý rast, sprevádzaný prijateľnou mierou stability (ustupujúci deficit bežného účtu platobnej bilancie, ustupujúci deficit verejných financií, zníženie miery inflácie, ústup nezamestnanosti). Naďalej existujú predpoklady na priaznivý vývoj makroekonomických parametrov. Vychádzajú zo značnej dynamiky investícií v predchádzajúcom období, z príchodu viacerých veľkých investorov, z konsolidácie verejných financií aj z efektu ekonomickej integrácie (menšie a ekonomicky slabšie krajiny majú tendenciu dobiehať tie väčšie a silnejšie). Veľmi vysoká porovnávacia základňa z roku 2007 môže znamenať nižšiu dynamiku rastu ukazovateľov ekonomickej aktivity a výkonu ekonomiky.
Tempo reálneho rastu ekonomiky tak pravdepodobne mierne poklesne (k hranici 7 %), aj tak však zostane veľmi priaznivé. Spomalí sa aj rast zamestnanosti (pod 2 %). Pokles miery nezamestnanosti bude pokračovať, ale menej dramaticky: kým v roku 2007 klesla miera nezamestnanosti o 2 percentuálne body, v roku 2008 to bude skôr na úrovni niekoľkých desatín percentuálneho bodu. Dôvodom bude vyčerpávanie rezervy ľahko zamestnateľných nezamestnaných osôb, pravdepodobná absencia otvárania nových mimoriadne veľkých podnikov, ale aj nárast prílevu pracovných síl zo zahraničia. Pravdepodobne pretrvá dezinflačná tendencia, podporená snahou o splnenie inflačného konvergenčného kritéria. Ďalší razantný ústup inflácie po ústupe inflácie v roku 2007 je však málo pravdepodobný, skôr pôjde o mierny pokles o jednu až dve desatiny percentuálneho bodu k hodnote priemernej miery inflácie okolo 2,5 % až 2,6 % (aj to však možno považovať za dostatočné). Ďalší mierny ústup inflácie spolu so zotrvačným charakterom vývoja nominálnej mzdy umožní pokračovanie významného rastu reálnej mzdy.
V priebehu roka 2008 sa začne druhá polovica volebného cyklu, pričom možno očakávať postupne rastúci tlak na plnenie politických sľubov, ktoré nebudú v súlade so zdravým ekonomickým rastom. Faktory dlhodobého zdravého rastu však ešte môžu stále zostať silnejšie ako rušivé elementy vychádzajúce z momentálnej hospodárskej politiky vlády.
Východisko z roku 2007 |
Očakávané vplyvy |
Predikcia výsledku pre rok 2008 |
||
Výsledok ešte nie je známy, ale odhadujeme reálny rast 8,9 %, ktorý je pritom aj zdravý: nie je založený na krátkodobých vplyvoch. |
|
Reálny rast HDP v intervale 6,8-7,4 % |
Východisko z roku 2007 |
Očakávané vplyvy |
Predikcia výsledku pre rok 2008 |
||
Dezinflácia, pokles priemernej miery inflácie z úrovne 4,5 % v roku 2006 na 2,7 % v roku 2007. |
|
Miera inflácie sa razantne znížila už v roku 2007, je málo pravdepodobné jej výrazné znižovanie v ďalšom období. Pravdepodobné je zníženie o jednu až dve desatiny percentuálneho bodu, na 2,5 % až 2,6 %. Harmonizovaná miera inflácie bude pravdepodobne ešte o pol percentuálneho bodu nižšia, čo stačí na splnenie konvergenčného kritéria. |
Východisko z roku 2007 |
Očakávané vplyvy |
Predikcia výsledku pre rok 2008 |
||
Silný ekonomický rast bol spojený aj so silným rastom zamestnanosti (odhad pre medziročný rast je 2,5 %). Miera nezamestnanosti vytrvalo klesá od roku 2002, v roku 2007 dosiahne podľa výberového zisťovania pracovných síl hodnotu okolo 11,3 %. |
|
Medziročný rast zamestnanosti sa spomalí na približne 1,9 %. Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania klesne na 10,5. Ide o menej razantný pokles ako v predchádzajúcom roku. |
Východisko z roku 2007 |
Očakávané vplyvy |
Predikcia výsledku pre rok 2008 |
||
Medziročný rast nominálnej mzdy o cca 7 %, čo pri významnom spomalení rastu spotrebiteľských cien znamenalo rast reálnej mzdy o približne 4,2 %. |
|
Rast nominálnej mzdy o približne 6,9 % a reálnej mzdy o približne 4,3 %. |