—
Na Nový rok nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá zavádza povinnosť odporúčania od všeobecného lekára na vyšetrenie u špecialistu. Kontroverzne prijímané ustanovenie je naformulované nedôsledne, takže už 10. januára 2008 uverejnilo ministerstvo zdravotníctva svoje vysvetlenie toho, čo si dalo v decembri parlamentom schváliť.
Pripomínam, že oprávnenie na výklad zákona majú jedine súdy, článok publikovaný na webovej stránke ministerstva v rubrike „Na čo sa pýtate“ (pre vybrané body viď Rámček 1) nemá žiadnu právnu silu. Najmä keď ministerský „výklad“ ide nad rámec textu, uvedeného v zákone.
|
Najprv si pozrime ustanovenie § 12 ods. 13 zákona č. 576/2004 Z. z., ktorým sa zaviedli odporúčania všeobecných lekárov:
„(13) Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) bodu 3 uhrádzaná zo zdrojov verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe odporúčania všeobecného lekára. Odporúčanie všeobecného lekára sa nevyžaduje do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej zmeny zdravotného stavu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, a v prípade dispenzarizácie.“
V prvom rade sa text zákona nezmieňuje o výmenných lístkoch, ale o odporúčaniach. Písomná forma odporúčania je akýsi zamlčaný predpoklad zákonodarcu, ktorý to však zabudol explicitne uviesť. Vo svojom výklade ministerstvo automaticky predpokladá, že odporúčanie je písomný dokument. Domnievam sa, že odporúčanie môže mať podľa platnej dikcie zákona aj inú, napr. ústnu či telefonickú formu (tá sa však ťažšie dokazuje v prípade preukazovania opodstatnenosti nároku na úhradu poskytnutej starostlivosti v prípade revízie zo strany zdravotnej poisťovne).
Zákon o zdravotnej starostlivosti na žiadnom mieste nedefinuje „náhlu zmenu zdravotného stavu“. Ide o pojem, ktorý svojou arbitrárnosťou umožňuje pacientom i špecialistom obchádzať povinnosť odporúčaní. Stačí akúkoľvek zmenu v zdravotnom stave za posledných 24 hodín označiť za „náhlu“ a nech niekto prebrať dôkazné bremeno a preukáže, že to tak nebolo… Hoci ministerstvo sa pokúša ohraničiť náhlu zmenu zdravotného stavu pojmami ako neodkladná či urgentná starostlivosť, jasná odpoveď z toho nevyplýva.
Zákon uvádza jasne, že úhrada špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti zo zdrojov verejného zdravotného poistenia je možná len na základe odporúčania všeobecného lekára. Nikde sa nezmieňuje o tom, že špecialisti môžu odporúčať pacienta k ďalším špecialistom a poisťovňa bude môcť poskytnuté výkony uhradiť. Ministerstvo však vo svojom usmerňujúcom stanovisku (Rámček 1) prisudzuje špecialistom kompetenciu písomne vyžadovať konziliárne služby iných špecialistom, hoci je takýto názor v rozpore so znením zákona: Podobne výklad, že pri rovnakej diagnóze nie je potrebný výmenný lístok, ide nad rámec toho, čo je v zákone napísané. Ak by sa zdravotné poisťovne riadili názorom ministerstva zdravotníctva a takúto starostlivosť preplácali, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ich môže sankcionovať za porušenie zákona.
Zákon nepredpisuje obsah ani rozsah odporúčania. Stanovisko ministerstva, že „odporučenie (výmenný lístok) špecialistu k inému špecialistovi nebude akceptované v prípadoch, ktoré priamo nesúvisia s ochorením, pre ktoré všeobecný lekár odporučil pacienta k špecialistovi.“ len dokresľuje stav jeho právneho vedomia.
Na to, aby mohli byť odporúčania ministerstva zdravotníctva relevantné, je potrebné zmeniť zákon a znovelizovať ustanovenie o povinných odporúčaniach k špecialistom. Ale najlepšie by bolo dané ustanovenie rovno vypustiť. Je zbytočné.