Niekto musí z kola von

Potešujúce je, že VšZP správne pochopila svoju úlohu, čo potvrdzujú aj slová generálneho riaditeľa VšZP Antona Kováčika. Ten vo svojom stanovisku k stratégii nákupu VšZP uviedol, že: „Hlavným poslaním každej zdravotnej poisťovne je nákup zdravotnej starostlivosti pre poistencov vo všetkých sektoroch zdravotnej starostlivosti. Jedno z rozhodujúcich kritérií, z ktorých musí logicky vychádzať stratégia nákupu zdravotnej starostlivosti každej poisťovne je štruktúra poistného kmeňa.“ Rovnako potešujúce je, že si poisťovňa uvedomuje limity dané objemom disponibilných zdrojov ako aj to, že pri nákupe chce vychádzať z potrieb svojich poistencov, tak aby mali zabezpečenú kvalitnú, dostupnú a efektívnu starostlivosť.

Uplatňovanie systému selektívneho kontraktingu vychádza z potreby znížiť rozsah kontrahovaných kapacít na čom sa dnes zhodujú takmer všetci. Prebytok kapacít je cítiť najmä v ústavnej starostlivosti. Aj preto sa VšZP zamerala v úvodnej fáze najmä na selekciu poskytovateľov ústavnej starostlivosti. Kritériá selektívneho nákupu sa nateraz opierajú predovšetkým o racionalizáciu kontrahovaných kapacít a snažia sa zohľadniť komplexnosť a náročnosť poskytovanej starostlivosti. A aj keď použité kritériá nie sú dostatočné, ide o dôležitý krok vo využívaní nástrojov moderného nákupu zdravotnej starostlivosti.

VšZP rozdelila poskytovateľov do troch skupín – na zdravotnícke zariadenia explicitne vymenované v nariadení vlády o minimálnej sieti, ostatné kontrahované zariadenia a zariadenia s ktorými VšZP neuzavrela zmluvy. Najväčšie zvýšenie cien dosiahli fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a Martine (nárast cien nebol zverejnený odhadujeme ho na 25 % – 50 %). Ostaným zariadeniam uvedeným v mennej sieti zvýšila VšZP ceny na oddeleniach chirurgie, ortopédie, traumatológie, JIS a ARO a to o 10 %. Objemy kontrahovanej starostlivosti sa v týchto zariadeniach menili len minimálne. S výnimkou šiestich zariadení sa dohodla VšZP aj na zmluvách so zariadeniami, ktoré nie sú uvedené v mennom zozname nariadenia vlády o minimálnej sieti. U týchto zariadení dôjde k zvýšeniu objemu zdravotnej starostlivosti o 7 %. VšZP sa rozhodla nezazmluvniť šesť zdravotníckych zariadení, s tým že starostlivosť poskytovanú v týchto zariadeniach zabezpečí svojim poistencom v iných zmluvných zariadeniach. Počet nezazmluvnených zariadení však nie je definitívny, VšZP plánuje pokračovať v redukcii kontrahovaných kapacít aj v budúcnosti. Aj preto uzatvorila zmluvy s poskytovateľmi ústavnej starostlivosti len do 30. júna 2008. Pred týmto dátumom by malo dôsť k opätovnému prehodnoteniu objemu a cien, za ktoré bude VšZP zazmluvňovať ústavnú starostlivosť v ďalšom období.

Zmena prístupu k nákupu zdravotnej starostlivosti má veľký význam nielen pre samotnú VšZP ale aj pre celý systém. Svojím postupom vytvorila VšZP priestor pre selektívny nákup aj ostatným zdravotným poisťovniam, ktoré s redukciou váhali. Napriek tomu, že k skutočnému selektívnemu kontraktigu čaká zdravotné poisťovne ešte dlhá cesta, je dobré, že sa tento proces naštartoval. Diferencovaný prístup k nákupu zdravotnej starostlivosti sa však nesmie obmedziť len na výber poskytovateľov podľa kritérií odvodených od kapacity a komplexity zdravotnej starostlivosti. Selektívny kontrakting si vyžaduje kritériá pre objekektívne hodnotenie poskytovateľov a výsledkov nimi poskytovanej starostlivosti. Toto hodnotenie musí byť postavené na transparentných indikátoroch kvality a efektivity. Pre výpočet týchto inidkátorov je potrebné zbierať validné vstupné údaje, ktorých zdrojom sú pacienti a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Volanie poskytovateľov po preplácaní skutočných nákladov nie je na mieste. Ak totiž existuje zhoda na tom, že v takmer každom zariadení dochádza k neefektívnemu využitiu zdrojov a neefektívnej organizácii procesov, potom nemožno žiadať od zdravotných poisťovní aby preplácali náklady poskytovateľov. Takýto prístup by bol kontraproduktívny a vrátil by celý nákup do bodu nula.

O problémoch, ktorý spôsobuje prehustená sieť poskytovateľov bolo už popísané mnoho. Reálne sa však v danej veci doteraz nič neurobilo. Fixná kapacita, ktorú viažu najmä malé zdravotnícke zariadenia (poskytujúce úzku škálu menej náročnej starostlivosti) odčerpáva obmedzené zdroje iným zariadeniam (poskytujúcim širokú škálu sofistikovanej starostlivosti). Fixnú kapacitu je potrebné zracionalizovať a  sieť poskytovateľov zorganizovať tak, aby bola pacientom zabezpečená zmysluplne dostupná a objektívne kvalitná zdravotná starostlivosť.

Plán, ktorý predstavila v uplynulých mesiacoch VšZP, má vylúčiť z kola podstatne väčší počet poskytovateľov ako spomenutých šesť zariadení. Je to nepopulárne, neraz bolestivé, ale ak sa má zdravotný systém na Slovensku zlepšiť, niekto musí z kola von. Z kola von však v závere mesiaca nečakane vypadol najdôležitejší človek v tomto procese – generálny riaditeľ VšZP Anton Kováčik. Je to škoda, pretože ako prvý sa pustil do praktickej redukcie siete poskytovateľov, o ktorej mnohí iní stále len teoretizujú. Treba však veriť, že jeho nasledovníčka Zuzana Zvolenská bude v započatej práci pokračovať.