—
Na základe uznesenia vlády č. 462 z mája 2007 (bod C3) ministerstvo zdravotníctva vypracovalo „Projekt vytvorenia jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne zlúčením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. a Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s.“ .
Pripomíname, že súčasťou tohto uznesenia boli aj body B1, B2, C1 a C2, ktoré významným spôsobom zmenili podmienky na trhu zdravotného poistenia v SR. V bode B1 vláda chcela dosiahnuť „maximálne využitie finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia na úhradu zdravotnej starostlivosti“. V bode B2 špecifikovala, že tento cieľ mieni dosiahnuť „takými legislatívnymi, inštitucionálnymi a ekonomickými nástrojmi, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne“. Minister zdravotníctva mal navyše v rámci úlohy C1 „predložiť návrh právnej úpravy vylučujúcej tvorbu zisku z verejného zdravotného poistenia“ a v rámci úlohy C2 „predložiť návrh zákona, ktorý zníži výšku správneho fondu zdravotných poisťovní zo 4 % na 3 %.“
V tomto kontexte nebola úloha C3 na vytvorenie jednej verejnoprávnej poisťovne izolovaným projektom, ale súčasťou vládneho plánu na zrušenie pluralitného systému zdravotného poistenia a vytlačenia súkromných zdravotných poisťovní z trhu. MZ SR sa v projekte opiera práve o celý kontext vládneho uznesenia, ktorý zlúčenie poisťovní spája s vytvorením verejnoprávnej poisťovne. Z predloženého materiálu je citeľná snaha o nezlučovanie a hľadanie argumentácie ako zlúčeniu predísť. Najlepší je dôvod typu „preto by bolo vhodné posúdiť aj potrebu doplnenia legislatívneho riešenia a zakotvenia typológie organizácií vo verejnej správe osobitným zákonom o týchto organizáciách, ktorý by jednoznačne definoval inštitucionálny systém verejnej správy.“
Myslíme si, že zlúčenie VšZP a SZP by malo byť logickým krokom vlády. Technicky sa dá uskutočniť veľmi jednoducho – a to prevodom poistného kmeňa SZP do VšZP podľa § 61 zákona 581/2004. VšZP už takýto veľký kmeň mala v roku 2005 a prípadná veľkosť kmeňa teda nemôže byť argumentom proti prevodu. Po prevode poistného kmeňa by SZP zanikla. Táto technika navyše ušetrí množstvo komplikácií, ktorým sa pri zlučovaní nedá predísť – ide najmä o otázku kompatibility informačných systémov a otázku integrácie dvoch organizačných štruktúr a obsadenia postov jednotlivými ľuďmi. V tomto scenári navyše nie je nutné meniť legislatívu a operácia je vykonateľná v priebehu niekoľkých týždňov. Taktiež nie je potrebné vytvárať úplne zbytočné sponzorské skupiny, riadiace tímy, či analytické tímy ako to v materiály navrhuje MZ. Úlohu by mal prevziať zdatný manažér „zmeny“ s malým implementačným tímom.
Aj keď zatiaľ na zlúčení neexistuje vládna zhoda (názor ministra zdravotníctva nie je v tomto prípade relevantný) scenár spojenia VšZP a SZP môže byť podľa nás vynútený zmenou prerozdeľovacieho mechanizmu z 85,5 na 95% poistného, ktorý spôsobí značný odliv disponibilných zdrojov zo SZP do VšZP. Čo teda nebolo možné presadiť „byrokraticky“, môže byť zrealizované cez finančný tlak.