Ministerstvo chce odložiť rozhodovanie o zlúčení VšZP a SZP

štvrtok, 30. august 2007, 15:00

Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) navrhuje, aby vláda zrušila úlohu, ktorú mu pridelila 23. mája tohto roku. Na jej základe malo MZ SR vypracovať projekt zlúčenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) a Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP). Projekt mal posúdiť pozitíva a negatíva zlúčenia uvedených poisťovní do jednej verejnoprávnej poisťovne a preskúmať jeho dopad na systém verejného zdravotného poistenia. Argumentácia, ktorou sa MZ SR rozhodlo zdôvodniť zrušenie úlohy, je sklamaním nielen pre odbornú, ale aj pre laickú verejnosť.

Namiesto zdôvodnenia zrušenia úlohy, ktorou bolo vypracovanie hodnotiaceho projektu zlúčenia VšZP a SZP, MZ SR v návrhu na zrušenie úlohy rovno zdôvodňuje prečo nezlučovať VšZP a SZP. Zdôvodnenie je pritom odborne veľmi zle pripravené, bez relevantných argumentov, jasnej kvantifikácie dopadov a zároveň vedie k mnohým chybným, vnútorne si odporujúcim a neúplným záverom.

Hlavným dôvodom návrhu na zrušenie úlohy má byť skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadnutí 8. augusta 2007 novelu zákona č. 581/2004 Z.z., ktorou bola zachovaná pluralita zdravotných poisťovní. Predmetnú novelu, ale vypracovalo MZ SR a na rokovanie ju predložil minister zdravotníctva. Navyše, novela v predloženej podobe neobsahovala návrh resp. ustanovenia, ktorými by sa rušila pluralita zdravotných poisťovní. Úloha spracovať projekt zlúčenia VšZP a SZP nebola nikdy podmienená zrušením plurality systému zdravotného poistenia. Preto je nepochopiteľné prečo sa MZ SR opiera o rozhodnutie, ktoré malo v plnej miere pod kontrolu a samo ho navrhlo.

Podľa návrhu na zrušenie úlohy MZ SR vykonalo analýzu dopadov vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, z ktorej vyplynulo, že v súčasnosti nie je vhodné realizovať daný zámer. K návrhu na zrušenie úlohy však nie je priložená žiadna analýza dopadov (pokiaľ sa za ňu nepovažuje dvojstranový text predkladaného materiálu).

Rezort zdravotníctva bez použitia akýchkoľvek argumentov tvrdí, že zlúčenie VšZP a SZP by spôsobilo porušenie stability systému výrazným posilnením neštátnych poisťovní, vnieslo by do systému nestabilitu a chaos, zneprehľadnilo by finančné toky medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zneistilo poistencov. Zlučovací proces je dnes bežným fenoménom vo všetkých oblastiach ekonomiky, sektor verejného zdravotného poistenia nevynímajúc. Skúsenosť so zlúčením poisťovní Dôvera a Sidéria len potvrdzuje, že ak je zlúčenie poisťovní pripravené dobre, nevedie ani k nestabilite, ani k chaosu, ani k zneprehľadneniu finančných tokov a zneisteniu poistencov. Nedôvera MZ SR v schopnosť neštátnych poisťovní manažovať väčší počet poistencov ako administrujú dnes nie je na namieste.

Podľa MZ SR by zlúčenie SZP a VšZP neprinieslo významné finančné efekty a to bez toho aby ich ministerstvo kvantifikovalo. Zlúčenie (spočívajúce v spojení dvoch právnych subjektov) je proces organizačne aj finančne náročný, pokiaľ ale nie je vypracovaný projekt, ktorý by jasne kvantifikoval prínosy a náklady zlúčenia, nie je možné vysloviť záver o finančných prínosoch fúzie.

Veľmi sporné je tiež tvrdenie MZ SR, že v dôsledku zlučovania VšZP a SZP by sa mohol očakávať jednoznačný úbytok poistencov VšZP a SZP z titulu aktívneho ovplyvňovania poistencov, aktívnym náborom ostatných zdravotných poisťovní a nejednoznačnými informáciami z médií. Každá zdravotná poisťovňa vrátane VšZP a SZP sa dnes snaží aktívne ovplyvniť poistencov a dosiahnuť ich prepoistenie k sebe. Je úplne irelevantné, či sa nejaké zdravotné poisťovne zlučujú alebo nie (pokiaľ je zlučovací proces vedený dobre). Zlúčenie ZP Sidéria a ZP Dôvera potvrdzuje opak. Neexistuje dôkaz na základe, ktorého by dnes mohol niekto tvrdiť, že by iné zdravotné poisťovne masívne využívali vo svoj prospech informáciu o zlučovaní ZP Sidéria a Dôvera s cieľom získať ich poistencov. Rovnako sa nepotvrdilo, že by média o zlúčení uvedených poisťovní informovali nejednoznačne. Ak by boli uvedené argumenty naozaj pravdivé, potom by v podmienkach pluralitného systému zdravotného poistenia nebolo nikdy možné pristúpiť k zlúčeniu SZP a VšZP.

Pri vypracovaní novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá okrem iného znižuje limit prevádzkových výdavkov, obmedzuje použitie zisku (ak je dosiahnutý musí byť použitý na úhradu zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom roku), zavádza bezodplatný prevod poistného kmeňa, bolo ambíciou MZ SR zneatraktívniť súkromným zdravotným poisťovniam podnikanie vo verejnom zdravotnom poistení. MZ SR však v odôvodnení návrhu na zrušenie úlohy argumentuje, že súkromné zdravotné poisťovne by aj napriek tomu aktívne ovplyvňovali poistencov s cieľom ich náboru ku sebe. Z toho vyplýva, že buď MZ SR dnes nie je presvedčené, že novelou sa mu podarí zneatraktívniť verejné zdravotné poistenie pre súkromné poisťovne, alebo používa nekonzistentnú argumentáciu.

MZ SR sa oprelo vo svojej argumentácii aj o poznatky z predchádzajúceho spájania VšZP a ZP Perspektíva, ktoré bolo organizačne nezvládnuté a neorganizované, spôsobilo rozpad poistného kmeňa Perspektívy do iných poisťovní a značné finančné straty, ktoré sa riešia dodnes a zostávajú nedoriešenou otázkou a problematikou pre VšZP. Prečo k obdobnému scenáru musí dôjsť aj v prípade zlúčenia SZP a VšZP už materiál neuvádza. Spomenutú skúsenosť by malo MZ SR využiť vo svoj prospech a neuspokojiť sa s konštatovaním, čo sa v minulosti udialo. Z chýb ktoré sa stali sa treba poučiť a pri zlučovaní VšZP a SZP sa im vyvarovať. Navyše z dostupných informácií vyplýva, že ani VšZP ani SZP nie sú (na rozdiel od ZP Perspektíva) v stave, ktorý by mal ochromiť finančné hospodárenie nástupníckej resp. preberajúcej organizácie.

Podľa stanoviska MZ SR zlúčenie zdravotných poisťovní so stopercentnou majetkovou účasťou štátu môže byť výrazným pozitívnym krokom v oblasti verejného zdravotného poistenia len v tom prípade, ak verejné zdravotné poistenie bude vykonávať len jedna poisťovňa. Podľa MZ SR predovšetkým vtedy možno očakávať úsporu v systéme jednak výraznou redukciou a zefektívnením činností Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou („ÚDZS“), sprehľadnením dlžníkov na poistnom a úhrad zdravotnej starostlivosti. Očakávané prínosy zlúčenia ale nemožno stavať na argumentoch odvodených len od ÚDZS, dlžníkov a úhrad zdravotnej starostlivosti. Zlúčenie SZP a VšZP by nepochybne prinieslo úspory aj v nákladovosti administrácie verejného zdravotného poistenia a to napríklad v podobe redukcie stavu zamestnancov, odpredaja nepotrebných nehnuteľností a zníženia dlhodobých nákladov na informačný systém. Aj tu platí, že bez podrobnej analýzy kvantifikujúcej náklady a výnosy zlúčenia, nie je možné urobiť jednoznačný záver o finančných prínosoch uvažovaného spojenia. Ministerstvo ho napriek tomu urobilo.

V závere zdôvodnenia k návrhu na zrušenie úlohy sa uvádza, že SZP a VšZP budú po znížení limitu prevádzkových výdavkov z dnešných 4 % na 3 % z ročného úhrnu poistného potrebovať určitý čas na zastabilizovanie. Nevidíme však dôvod prečo by VšZP a SZP mali potrebovať v súvislosti s nižším limitom na prevádzkové výdavky čas na stabilizáciu. MZ SR bolo pri predkladaní novely zákona 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov presvedčené, že zdravotné poisťovne budú vedieť fungovať aj s prevádzkovými výdavky na úrovni zníženého limitu a argumenty o ohrození činnosti poisťovní odmietalo ako nepodložené.

Odborné rezervy uvedených argumentov odhaľujú, že návrh neobsahuje skutočné odôvodnenie. O skutočnej motivácii ministerstva navrhnúť zrušenie úlohy tak môžeme len špekulovať. Namieste je preto i zamyslenie, či má štát aj naďalej zostať vlastníkom oboch štátnych poisťovní. Možno by bolo lepšie, ak by štát namiesto zlučovania obe poisťovne predal.

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia