—
Ako jedno z protikrízových opatrení Health Policy Institute navrhuje nerušiť degresívnu obchodnú prirážku v nemocniciach. V čase krízy, keď budú zdravotným poisťovniam chýbať zdroje na navyšovanie platieb nemocniciam, by táto zmena mohla mať pre niektoré nemocnice likvidačné dôsledky. Nemocnice zaplatia distribútorom za tie isté lieky o cca 6 až 9 miliónov eur ročne viac.
Ministerstvo zdravotníctva zaviedlo k 1.1.2008 degresívnu obchodnú prirážku na lieky. Distribútori a lekárnici si tak k cene lacnejších liekov môžu prirátať vyššie percento z ceny lieku ako pri drahších liekoch. Ich marža stále s cenou lieku stúpa, avšak nie tak prudko ako pri percentuálnej ochodnej prirážke. Kým pri percentuálnej prirážke mali lacné lieky veľmi nízku maržu, ktorá nemohla pokryť distribučnému reťazcu náklady, pri drahých liekoch ich naopak výrazne prevyšovala. Takýto mechanizmus platby zvyšoval motiváciu distribátorov a lekárne zameriavať sa na drahšie lieky. Lekárne s prevažujúcim sortimentom lacných liekov (napr. vidiecke lekárne) mali väčší problém prežiť ako lekárne pri zdravotníckom zariadení, v ktorom sa predpisujú drahé lieky.
Degresívna obchodná prirážka tieto nerovnosti kompenzuje a zároveň sľubuje šetrenie zdrojov v budúcnosti – aj keď používame stále drahšie lieky, náklady na ich distribúciu vďaka degresívnej prirážke nebudú rásť až tak dramaticky rýchlo.
Rámček 1:
Odhad dopadu degresívnej obchodnej prirážky na receptové lieky Na základe spotrieb liekov za prvé 3 štvrťroky 2008 odhadujeme, že na zavedení degresívnej prirážky sa za minulý rok ušetrilo približne 27,4 mil. EUR (0,8 mld. SK), čo predstavuje úsporu 2,5% celkových nákladov na hradené lieky. Pacienti takto ušetrili približne 3,7 mil. EUR (0,1 mld. SK) a poisťovne 24,7 mil. EUR (0,7 mld. SK). Pacienti pritom minulý rok zaplatili za hradené lieky (ako spoluúčasť) približne 147 mil. EUR (4,4 mld. Sk) a zdravotné poisťovne 949 mil. EUR (28,6 mld. SK). V roku 2008 podľa tohto odhadu narástli náklady na lieky o 8,2%. |
Zavedenie degresívnej obchodnej prirážky na Slovensku začiatkom minulého roka preto znamenalo krok vpred v spôsobe hradenia zdravotnej starostlivosti (Rámček 1). Ministerstvo zdravotníctva však po necelom roku aj štvrť uvažuje nad návratom späť v prípade regulácie obchodnej prirážky pre nemocničné lieky. V pripomienkovom konaní uverejnilo návrh, podľa ktorého má byť obchodná prirážka pre nemocničné lieky opäť percentuálna. Jej výška sa má vypočítať ako 9% z maximálnej ceny lieku.
Ministerstvo zdravotníctva tento návrh nijako neodôvodnilo. Nezmieňuje sa o ňom ani dôvodová správa, ktorá dokonca zavádza floskulou, že zmena regulatívu nemá dopady na podnikateľské prostredie. Stanovisko ministerstva je preto známe len z mediálnych vyhlásení, v ktorých odôvodnilo tento krok problémami s dostupnosťou liekov v zdravotníckych zariadeniach. Podľa ministerstva zavedenie 9-percentnej prirážky zlepší v nemocniciach dostupnosť drahých liekov a zároveň zabezpečí zníženie cien lacných liekov. Mnisterstvo však už nepriznáva, že ceny drahých liekov sa zvýšia a nemocniciam narastú náklady na ne.
„Problémom nie je existencia degresie, ale to, že distribútori si potrebujú kompenzovať dlhé lehoty splatnosti.“ |
Problémy, ktoré vznikli v nemocniciach pri jej zavedení však vyplývajú najmä zo zlej platobnej disciplíny týchto zariadení, čo vedie k neochote distribútorov dodávať drahšie lieky. Ak im totiž nemocnica dlží 100 000 eur 300 dní, tak je pre nich výrazný rozdiel, či to bolo za lacné lieky s prirážkou 15 % alebo za drahé lieky s prirážkou 3 %. Problémom tu však nie je existencia degresie, ale to, že distribútori si potrebujú kompenzovať dlhé lehoty splatnosti. Cenová regulácia na zlú platobnú disciplínu nemocníc reaguje riešením, ktorým prinúti nemocnice zaplatiť nakoniec viac – teda zvýši distribútorom prémiu, za ktorú sa im oplatí dlhšie čakať na svoje peniaze.
Treba uviesť, že aj keď zavedenie degresívnej prirážky znížilo celkové náklady nemocníc na lieky, dopad na jednotlivé nemocnice bol rôzny. Pre nemocnice, ktoré nakupujú prevažne lacné lieky, mohlo znamenať jej zavedenie navýšenie nákladov. Nemocnice, ktoré používajú prevažne drahšie lieky, naopak výraznejšie ušetrili.
„V čase krízy, keď budú zdravotným poisťovniam chýbať zdroje na navyšovanie platieb nemocniciam, by táto zmena mohla mať pre niektoré nemocnice likvidačné dôsledky.“ |
Z pohľadu celého sektora ústavnej starostlivosti však táto zmena bude znamenať nárast nákladov pre nemocnice o 6 až 9 miliónov eur ročne. Výhrady voči navrhovanej zmene vyjadrila štátna VšZP ako i ministerstvo financií. Od zásadných pripomenok však upustili, takže zmene cenového opatrenia dnes nestojí zrejme nič v ceste.
Zmena degresívnej naspäť na percentuálnu prirážku je pritom len jednou zo zmien, ktoré budú v tejto súvislosti znamenať nárast nákladov pre nemocnice. Významnou zmenou je aj výpočet prirážky z maximálnej ceny lieku a nie z reálnej predajnej ceny. Distribútor má tak nárok na plnú maržu aj keď výrobca zníži cenu na polovicu.
Ako jedno z protikrízových opatrení Health Policy Institute navrhuje nerušiť degresívnu obchodnú prirážku v nemocniciach. V čase krízy, keď budú zdravotným poisťovniam chýbať zdroje na navyšovanie platieb nemocniciam, by táto zmena mohla mať pre niektoré nemocnice likvidačné dôsledky.