—
Tragédia obecnej pastviny
Tragédia obecnej pastviny popisuje situáciu, keď viacero jedincov konajúcich nezávisle na sebe hnaných vlastným záujmom môže nakoniec zničiť vzácny zdroj, a to aj keď je zrejmé, že to nie je v dlhodobom záujme nikoho z nich. Dilemu sformuloval v 50-tych rokoch H. Scott Gordon.
K uvedenému problému vedie absencia vlastníctva resp. absencia jasného a transparentného vlastníka. Ak nie sú vlastnícke práva dobre definované a vynucované, ľudia súťažia o kontrolu nad vzácnym zdrojom a dochádza k jeho nadmernému využitiu – oproti stavu, keď by sa ľudia mohli koordinovať. Absencia súkromého vlastníctva sťažuje spontánnu koordináciu. Tragédia obecnej pastviny je tragédiou egoizmu, ktorý nakoniec ničí sám seba.
|
To, čo patrí všetkým, nepatrí nikomu. Nikto nešetrí bohatstvo, z ktorého môžu čerpať všetci, pretože nikto nie je taký hlúpy, aby čakal s jeho využitím, len aby zistil, že ho premrhal niekto iný. Steblo trávy, ktoré za sebou nechal panský pasák kráv, preňho nemá žiadnu cenu, keďže zajtra ho môže spásť cudzie zviera; ropa zanechaná pod zemou nemá žiadnu cenu pre ťažiarov, lebo zajtra ju legálne vyťaží iný ťažiar; ryba plávajúca v mori je bezcenná pre rybára, pretože mu neposkytuje istotu, že ju zajtra nájde na rovnakom mieste ako dnes. Zdroj: Hardin, G.: The Tragedy of the Commons |
Koncept tzv. tragédie obecnej pastviny popísal po prvý raz v roku 1954 H. Scott Gordon. Ak je nejaký prírodný zdroj (napr. lúka, oceán) vo vlastníctve všetkých, ťažko sa nájde človek, ktorý sa bude o takýto zdroj na vlastné náklady starať a uvažovať o jeho udržateľnom využití. Rybolov sprevádza jedno pravidlo: čo nechytíš ty, chytí niekto iný. a preto každý vyloví čo najrýchlejšie toľko rýb, koľko len jeho loď unesie. Výsledkom je dnešný stav, ked podľa štatistík OSN viac ako 70 % zásob všetkých druhov rýb je buď celkom alebo takmer celkom vylovených. Pri rybníkovom rybárstve (kde je vlastník zrejmý) podobnú krízu nepozorujeme. Naopak, rybár hospodári tak, aby mal ryby nielen tento rok, ale aj v budúcich rokoch. Motív zisku v kombinácii so zaisteným vlastníctvom chráni rybník pred tragédiou obecnej pastviny.
Po Gordonovi aj Garett Hardin pomenoval dva principiálne typy riešenia tragédie obecnej pastviny. Problém sa dá riešiť buď privatizáciou zdrojov alebo ich zoštátnením a reguláciou ich využívania. Hardin bol presvedčený, že ľudí možno ku koordinácii/kooperácii prinútiť, a to z vôle mocného a suverénneho vládcu (štátu). „Všetky dohody,“ píše Hardin, „ktoré sa neopierajú o meč, sú púhymi slovami, ktoré človeku nezaistia bezpečie.“ Hardinov koncept tragédie obecných statkov (tragedy of the commons, ako problematiku nazval on) sa v kolektivistických sedemdesiatych rokoch používal na obhajobu vyvlastňovania, zoštátňovania a dodnes zvykne slúžiť ako zámienka k zintenzívneniu štátnych zásahov. Pritom tento problém je len iným názvom pre pojem známy z teórie hier: väzňova dilema.
Jestvuje mnoho konkrétnych prípadov, potvrdzujúcich tento koncept. Jared Diamond v knihe Kolaps analyzuje napr. prípad Veľkonočných ostrovov. Veľkonočné ostrovy sú najodľahlejším kusom zeme na svete – najbližšie pobrežie (Chile) je vzdialené 3700 km. Holandský moreplavec Jacob Roggeveen, ktorý ostrov v roku 1722 objavil, nedokázal pochopiť, ako sa naň dokázali Polynézania dostať. Na ostrove totiž nerástli žiadne stromy, z ktorých by si mohli postaviť loď na plavbu cez celý Pacifik. Veľkonočné ostrovy však boli v dávnej minulosti zalesnené. Okolo roku 1700 – teda ešte pred príchodom Európanov – sa však podľa archeologických výskumov objem populácie drasticky znížil, až na jednu desatinu stavu. Podľa všetkého bolo príčinou tohto poklesu zníženie efektívnosti zabezpečovania obživy, spôsobené postupným vyrúbaním všetkých stromov na ostrove. Polynézania sa nesprávali ako zodpovední vlastníci, k stromom pristupovali ako k verejnému majetku a toto ich spoločné aktívum postihla tragédia obecnej pastviny.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
