Zdravotníctvo sa nedá oklamať, nemôžeme sa tváriť, že tie švédske stoly sú stále prestreté

Čo sa dialo po odchode reformných ministrov z funkcií?

Tomáša Julínka prekvapili reakcie ľudí, ktorých stretával. Neboli negatívne, naopak, ľudia, ktorí sa predtým neodvážili alebo nemohli, mu gratulovali, podávali ruky a hovorili o tom, že je dobré, že sa konečne niečo robilo. S rovnakými reakciami sa stretával aj na ulici. Ale poznamenal, že satisfakcia z dokončeného diela u neho chýbala.

Rudolf Zajac bol prekvapený, že sa mu v jeho pozícii podarilo tak dlho vydržať. Bol totiž už dlhšie politicky osamotený, pozícia vlády v parlamente neustále slabla, zdravotníci boli využívaní ako nástroj politického boja, čo malo za následok rôzne štrajky. Nepredpokladal, že sa zdravotníctvo stane takýmto nástrojom politického boja, lebo on sám to považuje za veľmi nebezpečné. Posledný pol rok vo funkcii bol pre neho teda boj a mrzí ho, že mu v závere niektoré opatrenia neprešli.

Po odchode si dal rok prestávku, predával víno, tvrdil že do zdravotníctva už nikdy späť nepôjde, avšak po ďalšom roku až dvoch sa „zrecidivoval“ a opäť sa zdravotníctvom zaoberá.

Ako vyzeral prvý deň na ministerstve, aký bol nástup do funkcie?

Podľa Julínka české ministerstvo zdravotníctva postrádalo akýkoľvek koncept, bol to silno demotivovaný úrad. On sám si dal tú námahu a na úvod si prešiel celé ministerstvo, šiel do každej kancelárie. Pritom zažil síce aj pozitívne, ale aj dosť negatívnych prekvapení a mnohí ľudia boli „obrazom devastácie toho úradu“. On sám silno premýšľal ako to dať celé dohromady, aby to fungovalo. A aj napriek tomu, že si priniesol svoj koncept a aj svojich ľudí, stratil na úvod dosť veľa času tým, že dával ministerstvo procesne dohromady.

Rudolf Zajac prišiel na ministerstvo ešte bez tímu, iba s Petrom Pažitným. Rovnako si prešiel celú budovu, príliš veľkú personálnu obmenu však nerobil: noví ľudia neboli veľmi k dispozícii. Následne na ministerstvo prišiel Tomáš Szalay ako hovorca, neskôr sa pripojila Henrieta Maďarová a pomaly sa začal budovať reformný tím, do ktorého sa pridali ešte Angelika Szalayová a Jana Ježíková. Ako dôležitú osobu pre fungovanie celého úradu označil personálnu šéfku Eleonóru Janíkovú. Vďaka týmto ľuďom mohlo byť vyprodukovaných toľko kvalitných predpisov, a to aj s pôvodnými zamestnancami ministerstva, čo považuje za veľký úspech.

Je pravda, že najväčším nepriateľom ministra zdravotníctva vo vláde je minister financií?

„Ja to nemôžem potvrdiť,“ reagoval Tomáš Julínek a ďalej dodal, že s ministrom financií prebiehajú skutočne najväčšie výmeny názorov, ale čo sa týka konkrétne napríklad Mirka Kalouska, ten bol veľmi konštruktívny a dalo sa s ním dohovoriť. Ťažšie sa mu však spolupracovalo napríklad s Vlastimilom Tlustým. Ministerstvo financií napríklad hneď na začiatku reformného snaženia zmrazilo štátnu platbu na poistenca, čo predstavovalo približne mínus 9 miliárd českých korún a teda určitý fiškálny problém. Preto bolo nutné hneď na začiatku zaviesť poplatky, aj keď sa mnohí pýtali, prečo sa začína práve takýmto krokom.

Julínek mal paradoxne väčšie problémy s ministrom sociálnych vecí, ktorý mu stále sťažoval situáciu. Ministerstvo sociálnych vecí považuje on sám pritom za rezort, ktorý by tiež bolo v Českej republike treba reformovať. Podľa jeho názoru mal v tom Rudolf Zajac výhodu, že spolu s jeho reformou bežala aj reforma na ministerstve sociálnych vecí. Považuje to za jeden z významných bodov úspechu reformy zdravotníctva. Je totiž lepšie, keď súbežne bežia dve reformné sily, pre reformu zdravotníctva sú potrebné aj kroky v sociálnej oblasti.

Rudolf Zajac tvrdenie o ministerstve financií ako nepriateľovi nepotvrdil. Vyzdvihol fakt, že bol súčasťou reformnej vlády. A aj napriek tomu, že ministerstvo financií zdravotníctvu dosť škrtalo financie, vedeli sa s ním napr. dohodnúť na zrušení maximálnych cien, na zrušení cenovej regulácie na lieky alebo maximálnej ceny na lieky.

Aký bol najväčší úspech z hľadiska reformy?

Julínek uviedol, že on si najväčšmi váži všetkých tých ľudí, s ktorými spolupracoval a váži si toho, že sa mu ich podarilo naštartovať a spoločne mohli niečo vyprodukovať.

Tých činností, ktoré považuje za úspešné, bolo veľa: napríklad dokončený vzdelávací systém, redukcia odborností, zavedenie nových študijných programov, zlepšenie liekovej politiky alebo presunutie cenovej regulácie na ministerstvo zdravotníctva. Existuje veľa čiastkových úspechov pod povrchom celej reformy a on sám má z tej práce radosť.

Naopak, najmenšiu radosť má z poplatkov a veľmi ho hnevá, ako „médiá tento bežný inštitút regulácie na strane dopytu zveličili a označili ho za reformu. Nepodarilo sa mi vysvetliť, že to žiadna reforma nie je, ale že ide o úplne bežné opatrenie, ktoré by mal urobiť každý zodpovedný minister“.

O svojej misii Tomáš Julínek hovorí, že posunula vnímanie zdravotníctva ďalej, ale má strach, aby sa koncept reformy, ktorý je na ministerstve pripravený, nestratil v kolobehu „bezprecedentnej neodbornej politickej hry“.

Úspechom podľa Rudolfa Zajaca bolo, že „dvaja samozvanci“ (Zajac – Pažitný) mohli prísť na ministerstvo a niečo meniť. Za úspech označil aj to že sa podarilo zmeniť legislatívne základy celého zdravotníctva, že bolo zavedených nových 7 kľúčových zákonov, ktoré dodnes platia. Bol zavedený regulátor   Úrad pre dohľad. Úspechom sú aj 3 pozitívne výroky ústavného súdu, napríklad, že poplatky sú v súlade s ústavou.

Ten najväčší úspech však podľa Zajaca ešte len príde a to preto, že to „zdravotníctvo sa nedá oklamať, nemôžeme sa tváriť, že tie švédske stoly sú stále prestreté.“ Úspech príde vtedy, keď sa spolu s novou vládou nebude meniť celý režim. Úspech príde vtedy, keď príde nový minister a začne ďalej budovať na dobrých základoch, ktoré sú pripravené, „odstránia sa nezmysly“ a posunie sa to o krok ďalej.

Ktoré zámery sa nepodarilo uskutočniť?

Do diskusie sa svojimi otázkami zapojili aj diváci, tá prvá sa pýtala, či boli zámery, ktoré chceli bývalí ministri uskutočniť, avšak nepodarilo sa im ich zrealizovať.

„Samozrejme,“ ujal sa slova Rudolf Zajac. Ako príklad uviedol fakt, že bolo vytvorené veľmi dobré inštrumentárium pre inteligentný systém spoluúčasti pacienta, ktorý dokonca odobril ústavný súd. Avšak reálne sa s tým nestihlo nič spraviť a nová vláda ako jeden z prvých krokov zrušila pripravené katalógy. Za fatálnu chybu Zajac považuje to, že sa mu ku koncu volebného obdobia nepodarilo pretlačiť transformáciu 14tich nemocníc na akciové spoločnosti, ktorá bola pripravená a „veľký kus práce vyšiel nazmar“.

Tomáš Julínek uviedol, že u neho je to podobné a že univerzitné nemocnice a ich ne-transformácia ho veľmi mrzia. Považuje ich za veľmi neefektívnu zónu a tento problém bude trápiť všetkých. Mrzí ho aj to, že sa mu nepodarilo dotiahnuť transformáciu poisťovní, lebo to je absolútne základná vec.

Za systémovú chybu označil, že ministerstvo a minister nemá dostatočne zákonne ukotvené svoje kompetencie a regulačné nástroje a potom sa veľmi ťažko niečo mení. Práve v čase hospodárskej krízy, ktorá sa na rezort rúti je fakt, že minister nemá v rukách efektívne regulačné nástroje nebezpečný a uviedol, že politici sa tvária, že to tak nie je.

Kedy sa začne venovať pozornosť verejnému zdraviu?

Ďalšia otázka z pléna sa týkala oblasti verejného zdravia. Viac ako 50 % príčin ochorení pacientov spôsobujú elementárne veci, ktoré sa dajú veľmi jednoducho odstrániť – vysoký krvný tlak, málo pohybu, nízka konzumácia zeleniny atď. Kedy sa u nás začne minister zdravotníctva a celá vláda takouto koncepciu prevencie a vízie zdravotného stavu naozaj zapodievať?

Tomáš Julínek poznamenal, že sa s takýmto názorom stretáva veľmi často. Hovoria ho najmä lekári, od nich to preberajú politici. Tvrdia, že prevencia je základ, s ktorým by sme nemuseli mať také problémy aké máme. Ale tento názor je veľmi schematický a „ide mimo realitu ľudského rodu“. Prevencia je samozrejme dôležitá, ale on sám by bol trochu skeptický voči takýmto štúdiám. Netreba však preceňovať prevenciu ako jednoduchý recept, ktorý všetko vyrieši – ľudia sú jednoducho ľudia. Dajú sa samozrejme robiť nejaké kroky napr. finančnej motivácie v rámci systému, Julínek prevenciu nepopiera, ale nedá sa podľa neho postaviť tak vysoko, ako sa o nej píše.

Rudolf Zajac to označil za otázku problému verejného zdravotníctva. Podľa jeho názoru je to skôr o zmene myslenia a návykoch, čo trvá celé generácie. Ale keď si pozrie, ako sa spoločnosť a postoj k zdraviu zmenili od revolúcie, je tu posun, pozitívny a viditeľný posun. Podčiarkol fakt, že táto otázka je hlavne o individuálnej zodpovednosti za seba samého.

Kto sú kľúčoví hráči pre reformného ministra?

Publikum sa ďalej pýtalo na to, kto sú pre reformného ministra, tí kľúčoví hráči, kľúčoví partneri pri presadzovaní jeho zámerov a do akej miery sa im darilo s nimi spolupracovať.

Podľa Zajacových slov sa ten tím vytvoril veľmi rýchlo, „takpovediac za jazdy“ a bol to jeden z najúspešnejších reformných tímov možno v celej Európe v rámci presadzovania vecí. Ale na to aby to fungovalo, neexistuje univerzálny recept. Bolo tam veľa okolností a aj šťastia aby to mohlo byť tak ako to bolo a to že druhá reformná vláda Mikuláša Dzurindu vôbec vznikla bola vlastne otázka veľkej zhody náhod.

Tomáš Julínek uviedol, že minister je vo svojej pozícii neuveriteľne sám. Všetci tí, ktorí mu možno aj fandia, tak to nedajú najavo. Človek si ťažko zháňa spojencov, lebo „fakticky neexistujú“. A v zdravotníctve je to celé ešte omnoho ťažšie lebo ľudí, ktorí vedia ako sa to má celé urobiť je neskutočne veľa. Problémom je však faktické vzdelanie ľudí, ktorí v tom zdravotníctve pracujú. Julínek dúfa, že v budúcnosti tam bude stále viac skutočne poučených ľudí a budú sa teda aj ľahšie hľadať spojenci. Za veľmi dôležité považuje aj prostredie vlastnej politickej strany. Na to, aby mohol niečo presadzovať, musí ich presvedčiť, že ten návrh je prospešný a aby od neho (osoby ministra ako aj návrhu) nedávali ruky preč. Inak je človek sám a o spojencoch môže skutočne len snívať.

Aké sú paralely medzi slovenským a českým zdravotníctvom

V ďalšej diskusii sa hľadali paralely medzi českým a slovenským zdravotníctvom ako aj možnosti vzájomnej implementácie jednotlivých prvkov reforiem navzájom.

Rudolf Zajac označil korene českého a slovenského zdravotníctva za úplne rovnaké, dokonca aj ústavné systémy v ktorých fungujú sú takmer totožné. Výsledky sú ale rôzne. Podľa Zajaca bolo české zdravotníctvo odjakživa o triedu niekde inde ako slovenské, a to najmä v parametroch excelentnosti. Máme síce porovnateľnú primárnu starostlivosť, ale už nemáme napr. porovnateľnú starostlivosť o matku a dieťa. Ako uviedol, v českom zdravotníctve je viac zdrojov a českí lekári sú vzdelanejší. Veľký rozdiel je aj v tradícii. Na druhej strane je Slovensko podľa Zajaca zas dravejšie, čo znamená že slovenské zmeny boli ďaleko razantnejšie ako tie, ktoré sa podarilo presadiť v Čechách. Za spoločné pre oba systémy označil to, že českí aj slovenskí zdravotníci svojimi nízkymi platmi dotujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Inak povedané, poskytujeme európske alebo porovnateľné európske zdravie, ale za ukrajinské platy, čo dlhodobo neuhráte.“ V Čechách to je podľa jeho názoru o trochu lepšie, ale tiež to nie je ideálne.

Smery a riešenia v Čechách ako aj na Slovensku považuje Tomáš Julínek za veľmi podobné, oni napríklad pri svojich konceptoch vychádzali zo skúseností a slepých uličiek slovenskej reformy. Ale fakticky sú podľa neho tie reformy podobné preto, lebo on ako aj Rudolf Zajac zostavili odborný tím, čo pred nimi nikto neurobil a prišli na ministerstvo s jasným konceptom. A keď sa zostaví dobrý odborný tím, ktorý má skutočné znalosti zo zdravotníckych systémov a oblasti zdravotného poistenia, tak vždy budú títo ľudia navrhovať podobné riešenia, líšiť sa to bude len v niektorých nuansách a aplikáciách na tú konkrétnu krajinu, ale principiálne to bude to isté.

Podľa Julínka sa odborníci vedia celkom jednoznačne zhodnúť, že najefekívnejšie je holandské zdravotníctvo a že Holanďania v rámci reforiem dospeli rozhodne najďalej. A keď následne je potom riešený podobný problém je tam stále vidieť tie paralely a tie podobnosti v riešeniach a úsilí tam budú medzi systémami stále. „Všetky zdravotné systémy pokrivkávajú za progresiou medicíny a možnosťami medicíny. Snaha zrovnať krok, ktorá bohužiaľ vedie cez politiku a bude vždy viesť cez politiku, bude veľmi podobná a tie riešenia sa budú vždy podobať.“

Ako získať občana a zdravotníka pre reformu?

Reforma bola pre občana, ten by mal mať najväčší záujem na tej reforme. Prirodzeným spojencom by mal byť aj medicínsky stav. V Česku, ani na Slovensku sa ich však nepodarilo získať. Posledná otázka vyzvala exministrov, aby načrtli základné obrysy reformy, ktorá by si získala občana i zdravotníka.

Tomáš Julínek uviedol, že po skúsenostiach, ktoré má, na to nevie odpovedať a žiadny recept nemá. Zdravotná starostlivosť je spojená s vysokou osobnou zainteresovanosťou, fenoménom strachu z choroby, bolesti, a je to teda kultúrny fenomén, s ktorým sa ťažko bojuje.

Rudolf Zajac sa rozhodol odpovedať protiotázkou, a síce on sám nikdy nerozumel postoju ekonomicky aktívnych ľudí, ktorým zoberú peniaze – 14 % – a tí sa nestarajú, prečo je taký chaos v systéme, prečo sa tam tak strácajú peniaze. Prečo sa tak správajú? Jeho odpoveďou je, že preto, lebo v tejto chvíli sú tak naučení a zatiaľ nevedia inak. A správnou odpoveďou je asi to, že to musí priniesť čas a čas rozhodne o úspechu alebo neúspechu reformy a o jej akceptácii.