Nezvládli sme ju lepšie

pondelok, 29. marec 2010, 12:00

Pravdepodobné prekonanie dna aktuálnej recesie bolo spojené s politickými posolstvami plnými sebavedomia. Predseda vlády Róbert Fico vyhlásil, že „krízu sme zvládli lepšie ako ostatní“1). V podobnom duchu sa vyjadrovala aj podpredsedníčka koaličnej SNS A. Belousovová2) alebo predseda sociálneho výboru NR SR Jozef Halecký (ĽS-HZDS)3). Politici vládnej koalície sa tak snažia podsunúť názor, že Slovensko vďaka politike vlády recesiu nielenže zvládlo, ale bolo zasiahnuté krízou menej ako bližšie nešpecifikované „ostatné“ európske krajiny.

Ak aj akceptujeme, aby sa o recesii hovorilo v minulom čase (akceptujeme to veľmi neochotne, lebo sme prekonali pravdepodobné dno recesie, ale nie všetky jej prejavy), nemôžeme akceptovať tvrdenie, že slovenská ekonomika ju zvládla lepšie ako ostatné krajiny.

O nič menší pád ako inde

Miera poklesu reálneho HDP v SR bola veľmi podobná miere priemerného poklesu za EÚ. V Grafe 1 je nápadný podstatne nepriaznivejší dopad recesie na pobaltské ekonomiky (zámerne vyberáme údaje za bývalé socialistické – terajšie konvergujúce štáty). Odhliadnuc od Pobaltia a Poľska (ktorého HDP neklesol, len rástol pomalšie) miera poklesu reálneho HDP v SR nie je nijak výnimočná v prostredí EÚ.

 

Graf 1: Porovnanie hĺbky dna recesie: Medziročné zmeny reálneho HDP v %

Zdroj: Eurostat

 

Pri posudzovaní hĺbky recesie nie je dostačujúce porovnávať tempo poklesu reálneho HDP v roku, keď bolo dosiahnuté dno recesie. Metodicky správnejšie je merať vzdialenosť dna recesie od hodnoty dlhodobého priemerného tempa rastu HDP tej istej krajiny. Tak sa odhalí hĺbka recesie zohľadňujúca pomery danej ekonomiky. Preto v Grafe 2 vyjadrujeme amplitúdu výkyvu v tempe rastu ako rozdiel medzi zmenou reálneho HDP v roku 2009 a priemerným tempom zmeny reálneho HDP v období 1998 – 2008.

Takto vyjadrená amplitúda výkyvu je pochopiteľne väčšia v tzv. konvergujúcich štátoch (ktoré dobiehajú úroveň najvyspelejších). V tých sa totiž konfrontuje vysoká hodnota priemerného dlhodobého rastu HDP pred recesiou s hlbokým poklesom počas nej. Veľká amplitúda výkyvu v konvergujúcich krajinách tak nevyplýva len z hlbokého prepadu reálneho HDP počas recesie, ale aj z relatívne vysokej hodnoty tempa rastu pred recesiou. Špecifickým prípadom by boli pobaltské ekonomiky, v prípade ktorých sa stretáva silný rast pred recesiou s extrémnym poklesom počas recesie.

 

Graf 2: Amplitúda výkyvu v tempe zmeny reálneho HDP (v percentuálnych bodoch)

Pozn: amplitúda výkyvu v roku 2009 = miera zmeny reálneho HDP v roku 2009 mínus  priemerné tempo zmeny reálneho HDP v období 1998 až 2008

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Eurostat-u

 

Konfrontácia zistení z Grafov 1 a 2 vedie k záveru, že hoci bola miera poklesu reálneho HDP v SR v roku 2009 veľmi podobná miere priemerného poklesu v celej EÚ, je tento pokles vzhľadom na dlhodobé rastové pomery v SR podstatne dramatickejší  ako v priemere za EÚ. Päťpercentný pokles je pociťovaný inak v krajinách s dlhodobo nízkym tempom rastu a inak v krajinách „zvyknutých na expanziu“. Pri porovnaní v rámci V4 je výsledok Slovenska veľmi podobný výsledku Maďarska a je mierne horší ako výsledok Česka. Hodnota amplitúdy výkyvu za Poľsko je mimoriadne priaznivá, keďže v Poľsku nedošlo k poklesu HDP.

Zmiernená reakcia spotreby

Existujú značné diferencie v miere, akou sa spotreba domácností (ako indikátor životnej úrovne) prispôsobila vývoju HDP. Slovensko patrí medzi ekonomiky, ktoré si dopriali isté „pohodlie“: spotreba domácností (zatiaľ) iba mierne zareagovala na pokles ekonomickej aktivity. V Grafe 3A figuruje niekoľko ekonomík s podobnou reakciou. Obzvlášť podobná je reakcia spotreby v SR, Česku a Nemecku. Po počiatočnom spomalení rastu spotreby a hrozbe poklesu tohto čísla hlbšie pod úroveň nuly prichádza nápadné povzbudenie (zrejme vplyv vládnych ale aj firemných politík na povzbudenie spotreby – vrátane tzv. šrotovného a pod.) a následné opätovné klesanie dynamiky spotreby. Vo všetkých troch krajinách je dobre vidieť vplyv „injekcie do spotreby“ aj s vyprchávaním jej účinku. Účinok opatrení na stimuláciu spotreby v SR nebol a ani nemohol byť dlhší ani silnejší ako v iných krajinách aplikujúcich podobnú politiku.

 

Graf 3A: Konfrontácia medziročných zmien reálneho HDP a reálnej spotreby domácností (C) v skupine štátov  s miernou adaptáciou spotreby

Slovensko

Česko

Nemecko

Švédsko

Zdroj: Eurostat

 

Do Grafu 3B sme vybrali niekoľko štátov s iným scenárom vývoja spotreby. V pobaltských štátoch alebo aj v Spojenom kráľovstve (UK) sa spotreba adaptovala na vývoj ekonomickej aktivity. Tu sa vládna politika nesnažila (alebo nedokázala) brániť poklesu spotreby domácností v podobnej dynamike, ako klesal reálny HDP.

 

Graf 3B: Konfrontácia medziročných zmien reálneho HDP a reálnej spotreby domácností (C) v skupine štátov  s výraznejšou adaptáciou spotreby

Estónsko

Lotyšsko

Litva

Veľká Británia

Zdroj: Eurostat

 

Prejavy spotrebne orientovanej hospodárskej politiky, aké boli prítomné v ekonomike SR, evidentne dokázali pozdržať reakciu spotreby na zmenený výkon ekonomiky. Takáto politika bola frekventovaná, z pohľadu politických elít nevyhnutná a z pohľadu čisto ekonomického sporná. Takýto scenár (s nasadením „vankúšov“ pod spotrebu) však zakladá riziko veľmi prudkej reakcie spotreby pri absencii ďalších stimulačných opatrení v prípade pokračovania nepriaznivého vývoja výkonu (HDP). Navyše zakladá nežiaduce očakávania domácností a nežiaduce modely ich správania pri výskyte podobnej recesie či pokračovaní tej aktuálnej.

Dopad na trh práce: pomalšie, ale ťažšie

Zvláštnou kapitolou pri posudzovaní dopadov recesie býva dopad na trh práce. Nárast miery nezamestnanosti v priebehu recesie tu vyjadrujeme dvojako: aj ako rozdiel, aj ako podiel4) mier nezamestnanosti v IV. štvrťroku 2009 a rovnakého štvrťroku 2008. Porovnávame rovnaké štvrťroky v záujme vyhnutia sa sezónnym faktorom. Tu zámerne nepracujeme s celoročnými údajmi  o miere nezamestnanosti. Dôvodom je, že vplyv recesie na trh práce prichádzal postupne, gradoval smerom k poslednému štvrťroku 2009. Na začiatku roka 2009 dopad recesie na trh práce ešte nebol dobre čitateľný. Prírastok miery nezamestnanosti (metodika výberového zisťovania) v SR o 4,6 percentuálnych bodov je podstatne nepriaznivejším výsledkom ako je priemerná hodnota za EÚ či hodnota v štátoch V4. Mierne korigujúco pôsobí pomer medzi mierami nezamestnanosti 1,53 (Graf 4), ktorý je síce vyšší ako priemer za EÚ, ale napr. priaznivejší ako v ČR. Vysvetlenie je jednoduché: v ekonomike SR bola miera nezamestnanosti pomerne vysoká aj pred recesiou. Preto je aj veľký medziročný nárast miery nezamestnanosti (4,6 p.b.) spojený s relatívne menšou relatívnou zmenou (1,53). Česká ekonomika predstavuje opačný prípad: pri nižšej východiskovej úrovni miery nezamestnanosti je aj menší nárast (o 3,3 p.b.) relatívne veľkou relatívnou zmenou (1,75). Opäť sa však nepotvrdilo, že by bol výsledok slovenskej ekonomiky priaznivejší ako v okolí. V tomto prípade skôr naopak.

 

Graf 4: Zmena miery nezamestnanosti v priebehu recesie (rozdiel a pomer MN v posledných štvrťrokoch)

Pozn. MN- miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl. Rozdiel je v percentuálnych bodoch.

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Eurostat-u

 

Trh práce v SR bol citeľne zasiahnutý s väčším časovým oneskorením ako v priemere za štáty EÚ. Je to dobre čitateľné z Grafu 5: Krivka medziročných zmien celkovej zamestnanosti za SR sa stáča do nepriaznivých hodnôt neskôr ako v priemere za EÚ, v istom bode však už klesá hlbšie ako krivka za EÚ. Preto v určitom časovom momente (pri disponovaní iba údajmi za prvý polrok 2009) mohla vzniknúť ilúzia o úspechu slovenskej ekonomiky. V tomto môže byť jeden z dôvodov vzniku nesprávneho úsudku, že Slovensko zvládlo krízu lepšie ako ostatné európske štáty. Stačilo však počkať na údaje z ďalšieho obdobia a obraz sa zásadne zmenil. Hospodárska politika v SR teda viedla k dočasnému „odkladu“ prispôsobenia sa zamestnanosti zmeneným objemom produkcie. Cenou za to môže byť celkovo pomalšia adaptácia trhu práce na zmenené pomery po recesii a odklad obnovenia rastu zamestnanosti.

Údajné lepšie zvládanie recesie slovenskou ekonomikou nemá oporu v makroekonomických dátach. Oporu má azda odklad v adaptácii trhu práce či spotreby na recesiu. To je však sporný úspech, pretože spomalenie adaptácie na začiatku recesie môže znamenať aj celkovo dlhšiu adaptáciu. To znamená aj pomalšiu reakciu na známky oživenia ekonomiky. Po obnovení rastu reálneho HDP tak môže dlhšie trvať obdobie zotavenia trhu práce či spotreby domácností. Odklad či spomalenie adaptácie zvykne znamenať dlhšiu adaptáciu. Nejako prebehnúť totiž musí.

 

Graf 5: Medziročný rast zamestnanosti v %. Až do prekríženia kriviek to vyzeralo, že Slovensko zvláda krízu lepšie

Pozn.: výpočet vychádza z počtu pracujúcich podľa výberového zisťovania pracovných síl.

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Eurostat-u

 

Poznámky:

1) Fico: Krízu sme zvládli lepšie ako ostatní. HNonline 7. 3. 2010.
2) Pozri napr.: Národniari ponúkajú to, čo tu bolo štyri roky. HNonline 6. 3. 2010.
3) J. Halecký: Sociálnu krízu na Slovensku nemáme, boj s krízou sme zvládli. TASR, 6. 3. 2010.
4) Rozdiel a podiel dávajú odlišnú informáciu kvôli inej východiskovej úrovni miery nezamestnanosti. Napr. pri relatívne nízkej východiskovej miere pôsobí aj malý prírastok veľkú relatívnu zmenu. Obe vyjadrenia sa tak vzájomne korigujú.

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia