Nárast zamestnanosti nad očakávania

Rast zamestnanosti je aspoň tak dôležitý makroekonomický cieľ ako odbúravanie nezamestnanosti. Keďže financovanie zdravotníctva je závislé od odvodov, je každé zlepšenie parametrov trhu práce aj z tohto pohľadu veľmi dôležitým javom. Možno konštatovať, že ekonomika začala „vťahovať“ ďalších pracujúcich. V poslednom štvrťroku 2010 stúpla zamestnanosť medziročne o 0,5 %, v prvom štvrťroku 2011 už o 2 % (podľa aktuálneho tzv. rýchleho odhadu ŠÚ SR). Toto číslo je príjemným prekvapením. Ak sa hodnota z „rýchleho odhadu“ potvrdí (čo je veľmi pravdepodobné), znamenalo by to medziročný nárast počtu pracujúcich v prvom štvrťroku až o viac ako 42 tisíc osôb. Pravda, dobrý výsledok z prvého štvrťroka je aspoň sčasti dosiahnutý aj tým, že vývoj v rovnakom období predchádzajúceho roka bol veľmi nepriaznivý (efekt nízkej porovnávacej bázy, pozri v Grafe 1). Preto neočakávame, že by sa takáto výrazná medziročná zmena udržiavala aj v ďalších štvrťrokoch, pri vyššej minuloročnej porovnávacej základni. Upozorňujeme, že tieto čísla o zamestnanosti sú tzv. zamestnanosťou podľa ESA 95. Veľmi zjednodušene to znamená, že ide len o zamestnaných v domácej ekonomike (nevstupujú sem osoby zamestnané v zahraničí).

Rast zamestnanosti však nie je v každej chvíli nevyhnutne spätý s poklesom miery nezamestnanosti. Z minulých rokov už poznáme príklad rastu zamestnanosti pri zvyšujúcej sa miere nezamestnanosti (napr. rok 2001). Táto zdanlivá abnormalita sa stáva vtedy, keď neobvykle silno vzrastie počet pracovných síl (expanzia ponukovej strany trhu práce) a ani rastúci dopyt zamestnávateľov nedokáže pohltiť tieto prírastky pracovných síl. Napr. keď hospodárska politika motivuje ľudí k aktivite (a tým k účasti na trhu práce), narastá ponuková strana trhu (rastie počet osôb ponúkajúcich svoju pracovnú silu) a sprievodným javom môže byť súčasné narastanie zamestnanosti aj nezamestnanosti. Alebo nárast zamestnanosti pri ešte neklesajúcej miere nezamestnanosti – čo je zrejme príklad Slovenska zo začiatku roka 2011. K tomuto javu sa však budeme vedieť lepšie vyjadriť až po publikovaní výsledkov výberového zisťovania pracovných síl.

Graf 1: Medziročný index zamestnanosti (rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100)

Poznámka: Ide zamestnanosť podľa ESA 95.
Zdroj: Štatistický úrad SR, údaj za 1, štvrťrok 2011 je tzv. rýchlym odhadom ŠÚ SR

Graf 2: Medziročná zmena počtu zamestnaných v prvých štvrťrokoch 2007 – 2011

Poznámka: Ide zamestnanosť podľa ESA 95.
Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR, údaj za 1. štvrťrok 2011 vychádza z tzv. rýchleho odhadu ŠÚ SR

Veľmi priaznivé číslo z rýchleho odhadu ŠÚ SR o raste zamestnanosti priam volá po preverení iným výkazníctvom. Alternatívnou metódou vykazovania zamestnanosti sú mesačné indexy zamestnanosti vo vybraných odvetviach. V Grafe 3 je zjavné, že vo väčšine sledovaných odvetví bol vývoj zamestnanosti v prvom štvrťroku 2011 podstatne priaznivejší ako v prvom štvrťroku 2010 (nápadnou výnimkou je stavebníctvo). Takéto vykazovanie má podstatne „užší záber“, ale podporuje a dokresľuje pozitívnu hodnotu rastu zamestnanosti vykázanú na národohospodárskej úrovni (v Grafe 1).

Graf 3: Medziročné zmeny zamestnanosti vo vybraných odvetviach v prvom štvrťroku 2010 a 2011 (%)

Zdroj: Štatistický úrad SR

Dynamika rastu zamestnanosti bola obzvlášť vysoká v odvetví „informácie a komunikácia“. Toto odvetvie sa už aj v predchádzajúcom roku veľmi rýchlo vysporiadalo s recesiou. Takýto prehľad nezahrňuje niektoré odvetvia, v ktorých možno očakávať ústup zamestnanosti (myslíme tým hlavne odvetvia s dominanciou verejného sektora).

Ak médiá pravidelne pripomínajú stále vysokú mieru tzv. evidovanej nezamestnanosti, tak na druhej strane môžeme aspoň s čiastočným uspokojením vnímať rast zamestnanosti. A rast zamestnanosti skôr či neskôr strhne mieru nezamestnanosti nadol.

Zo súboru aktuálnych údajov z úradov práce vyplýva iný zreteľahodný pozitívny signál budúceho rastu zamestnanosti: narastá počet voľných pracovných miest (VPM). V prvých troch mesiacoch 2011 ich bolo v priemere o 2507 viac ako v rovnakých troch mesiacoch 2010. Pravda, počet VPM je ešte vzdialený od počtu v „predkrízovom“ roku 2008, vývojová tendencia sa však nápadne zmenila (Graf 4). Je pritom zaujímavé, že nárast počtu VPM sa v súčasnosti týka viacerých regiónov SR a nie je koncentrovaný na Bratislavský kraj. Zlepšenie vývoja VPM sa neprejavilo v Bratislavskom a Košickom kraji, v ostatných krajoch však áno.

Zatiaľ sme odkázaní na uvažovanie na základe nie celkom kompatibilných dát (nezamestnanosť a VPM podľa úradov práce, zamestnanosť podľa ESA 95 alebo podľa výberového zisťovania vo vybraných odvetviach). Ale podstatne kvalitnejší obraz získame po zverejnení výsledkov výberového zisťovania pracovných síl v priebehu júna.

Graf 4: Počet voľných pracovných miest v databázach ÚPSVaR

Poznámka: Počet VPM v databázach úradov práce nie je celkovým počtom voľných pracovných miest v ekonomike (značná časť pracovných kontraktov sa uzavrie bez toho, aby boli tieto miesta hlásené ako voľné na účely ÚPSVaR). Napriek tomu je počet VPM vhodným indikátorom formovania dopytu po pracovnej sile.
Priemery z mesačných údajov.
Zdroj: ÚPSVaR