Paradoxy vývoja na trhu práce

štvrtok, 14. júl 2011, 0:25

Aj z trhu práce – s veľkým časovým posunom – už odchádzajú niektoré prejavy recesie. Práve na tomto trhu prežívali najdlhšie. Správa o viac ako dvojpercentnom raste počtu pracujúcich je zrejme tou najpozitívnejšou a najvýznamnejšou správou o makroekonomickom vývoji v prvom štvrťroku 2011. Vôbec to však neznamená jednoznačný a hladký obrat vo vývoji na trhu práce. Informácie o vývoji nezamestnanosti sú protichodné, rovnako aj informácie o mzdách a príjmoch. Trh práce je momentálne plný protirečení. Venujeme tu pozornosť dvom nápadným protirečeniam.

Nezamestnanosť rastúca aj klesajúca

Dve inštitúcie, ktoré na Slovensku merajú nezamestnanosť, pripravili v júni ťažko interpretovateľnú zmes informácií. Najprv Štatistický úrad SR informoval o výraznom medziročnom poklese počtu nezamestnaných aj miery nezamestnanosti, o niekoľko dní ÚPSVaR tvrdil opak.

Ani v minulosti sa údaje o nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl (ŠÚ SR) a podľa úradov práce (ÚPSVaR) nevyvíjali vždy identicky. Ale nesúlad vývoja v prvej časti roka 2011 je až priveľmi nápadný.

Obidve metodiky hovoria na základe rôznych metodík o niečom inom:

  • ŠÚ SR vo výberovom zisťovaní pracovných síl (ďalej VZPS) prezentuje, koľko osôb podľa vlastného vyjadrenia nemá platenú prácu. A tvrdí, že miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku medziročne relatívne významne klesla.

  • Úrady práce vypovedajú o tom, koľko osôb majú v evidencii ako uchádzačov o zamestnanie (a koľko z nich je schopných hneď prijať prácu). Tvrdia, že miera tzv. evidovanej nezamestnanosti v prvých piatich mesiacoch roka 2011 medziročne mierne narastá.

Tieto dve metodiky vypovedajú o nezamestnanosti z rôznych uhlov pohľadu, čísla takto získané sa nemusia stopercentne prelínať, ale tiež by nemali vykazovať zásadne odlišnú tendenciu vývoja. V roku 2011 však zatiaľ pozorujeme priam šokujúco odlišné tendencie. Podľa metodiky ÚPSVaR v prvom štvrťroku medziročne pribudlo asi 2 200 disponibilných evidovaných nezamestnaných. A v máji už viac ako 13 000. Pritom v prvom štvrťroku podľa ŠÚ SR medziročne klesol počet nezamestnaných asi o 31 500. Ak to nie je vysvetliteľné administratívnymi faktormi v registroch úradov práce, vyvolávalo by to podozrenie z nárastu zneužívania evidencie na úradoch práce a z rozmachu tieňovej ekonomiky. Totiž je viac občanov evidovaných v registroch, pritom však v anonymnom dotazníku VZPS uvedú, že majú platenú prácu. Aj preto sa musí nesúlad medzi dátami vysvetliť. Ak by sa tendencia z prvých mesiacov roka 2011 predĺžila do budúcnosti, celkom iste by miera evidovanej nezamestnanosti už čoskoro pretla krivku miery nezamestnanosti podľa VZPS (Graf 1) a vznikla by ťažko interpretovateľná situácia, keď je na úradoch práce evidovaných viac nezamestnaných, ako je rozsah nezamestnanosti priznávaný samotnými občanmi. Takúto situáciu poznáme z konca 90-tych rokov. Po vlne „čistenia registrov“ od tých, ktorí ho zneužívajú, bola miera nezamestnanosti podľa VZPS citeľne nižšia ako miera evidovanej nezamestnanosti. Teraz to vyzerá, že si miery nezamestnanosti opäť môžu vymeniť pozíciu (pozri v Grafe 1).

Graf 1: Dve miery nezamestnanosti

Poznámka: samozrejme, nie je metodicky správne na časovej osi miešať roky, štvrťroky a mesiace. Tu si to však dovolíme kvôli zahrnutiu posledných – kontroverzne pôsobiacich údajov, * – posledný dostupný údaj

Zdroj: ŠÚ SR, ÚPSVaR

Graf 2: Miera nezamestnanosti podľa oboch metód v prvých štvrťrokoch 2006-2011

Zdroj: ŠÚ SR, ÚPSVaR

Ak to zhrnieme: buď je na vine administratívny vplyv, alebo niečo vytvorilo zvrátenú motiváciu k registrácii na úradoch práce. Vývoj reálnej ekonomiky je lepšie zlučiteľný s údajmi o trhu práce podľa VZPS. Totálny nesúlad výsledkov dvoch metodík by však nemal zostať bez interpretácie od ich tvorcov. K tejto téme sa po získaní ďalších informácií určite vrátime.

Ani jedna metodika nie je imúnna voči skresleniam. Pripusťme teraz, že dáta oboch inštitúcií sú v poriadku a pripusťme protichodnosť vývoja aktuálnych čísel o nezamestnanosti. Aj tak je súčasná situácia už lepšia ako v rovnakom období minulého roka: vtedy sa nezamestnanosť ešte podľa oboch metodík zhoršovala, teraz je ten obraz aspoň diferencovaný.

Existuje však aj taký ukazovateľ trhu práce, v ktorom existuje súlad medzi ŠÚ SR a ÚPSVaR: podľa oboch inštitúcií sa zvýšil počet voľných pracovných miest. Aj ÚPSVaR, ktorý vykazuje zhoršenie vo vývoji nezamestnanosti v máji 2011, hovorí o náraste voľných miest. V máji 2010 ich bolo 6 565, v máji 2011 už 9 078. A zatiaľ vo všetkých mesiacoch 2011 ich bolo o niečo viac ako v rovnakom mesiaci 2010.

Pokles reálnej mzdy ešte neznamená zhoršenie vývoja príjmov domácností

Je nepríjemnou skutočnosťou, že v prvom štvrťroku 2011 klesla reálna mzda. Nie výrazne, konkrétne to bolo o 0,4 %. Rast priemernej nominálnej mzdy (2,9 %) bol totiž nižší ako rast cenovej hladiny (3,3 % v tom istom čase). V rovnakom období predchádzajúcich dvoch rokov ešte reálna mzda mierne rástla, hoci vyhliadky vývoja na trhu práce boli nepriaznivé. V prvom štvrťroku 2011 sa síce (v porovnaní s rovnakým obdobím vlani) trochu zrýchlil rast nominálnych miezd, rast cenovej hladiny sa však zrýchlil podstatne výraznejšie (Tabuľka 1).

I.Q./2010

I.Q./2011

Tabuľka 1: Porovnanie vývoja nominálnej mzdy, cenovej hladiny a reálnej mzdy

Tempo medziročného rastu priemernej nominálnej mzdy, v %

2,1

2,9

Tempo medziročného rastu spotrebiteľských cien, v %

0,5

3,3

Tempo medziročného rastu reálnej mzdy, v %

1,6

0,4

 Zdroj: Štatistický úrad SR

Samozrejme, bolo by možné nájsť niekoľko dôvodov, ktoré by „ospravedlňovali“ takýto vývoj, ako napr.:

  • Je logické, že po skončení recesie sa mzdy zvyšujú len veľmi opatrne, hlavne ak je stále značná „rezervná armáda nezamestnaných“. Historická pamäť zamestnávateľov po recesii káže byť opatrnými pri prijímaní zamestnancov aj pri určovaní miezd.

  • Rast cien bol v doterajšom priebehu roka 2011 v značnej miere určovaný vonkajšími faktormi. Navyše stále platí, že tempo rastu cien v prvej časti roka 2011 (aj s májovou hodnotou 4,0 %) je vysoké len v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi rokmi. V rokoch 2009 a 2010 bola miera inflácie mimoriadne nízka vplyvom poklesu dopytu na trhoch, preto sa inflácia v prvých mesiacoch roka 2011 zdá byť veľmi vysoká.

Či už berieme tieto „ospravedlňujúce“ faktory do úvahy alebo nie, skutočnosť je taká, že vplyvom posilnenej inflácie ako aj vplyvom stále slabého rastu priemernej mzdy došlo k nepriaznivému vývoju reálnej mzdy.

Pokles reálnej mzdy však v prvom štvrťroku nebol spojený s poklesom objemu príjmov pre sektor domácností. Nominálna mzda síce rástla pomaly, zato však významne vzrástol počet jej poberateľov (počet zamestnancov). Navyše mzdy tvoria len časť príjmov domácností (v prvom štvrťroku 2011 tvorili hrubé mzdy necelých 40 % celkového objemu tzv. bežných príjmov domácností v SR). Domácnosti poberajú aj sociálne dávky vrátane dôchodkov, príjmy z majetku alebo príjmy z podnikania (tzv. zmiešané dôchodky). Súčet všetkých tzv. bežných príjmov domácností sa vyvíjal podstatne priaznivejšie ako reálna mzda! Bežné príjmy domácností (korigované o infláciu) v prvom štvrťroku 2010 ešte klesli o 3 % (hoci priemerná reálna mzda vtedy rástla), ale v prvom štvrťroku 2011 už bežné príjmy domácností stúpli o 1 % (napriek poklesu reálnej mzdy). V rámci bežných príjmov je zaujímavý aj vývoj hrubých miezd a platov: hoci priemerná reálna mzda mierne klesla, celkový reálny objem vyplatených miezd v prvom štvrťroku 2011 stúpol o 2,6 %. V rovnakom období vlani síce stúpla priemerná reálna mzda, ale celkový objem vyplatených miezd klesol o 0,9 % (Graf 3). Ešte zaujímavejšia je kategória disponibilný príjem, ktorá vyjadruje tú časť príjmov domácností, s ktorou voľne disponujú pri rozhodovaní o spotrebe a úsporách (disponibilný príjem je napr. očistený o povinné platby domácností voči verejnej správe ako sú dane, odvody a pod.). A disponibilný príjem v prvom štvrťroku rástol, kým v rovnakom období minulého roka ešte klesal.

Ak stúpol disponibilný príjem, tak jeho prírastok musel byť použitý buď na rast spotreby, alebo na rast úspor. Konečná spotreba domácností stagnovala (presnejšie: v prvom štvrťroku 2011 bol medziročný pokles spotreby o 0,1 % – úplne rovnako ako v rovnakom období minulého roku). Prírastok disponibilného príjmu sa premietol do rastu úspor domácností. Úspory vytvorené z príjmov v prvom štvrťroku boli až o 42 % vyššie ako úspory vytvorené v rovnakom štvrťroku 2010.

Graf 3: Medziročné zmeny vybraných kategórií príjmov domácností (v %) v prvých štvrťrokoch 2010 a 2011

 

Pozn.: Zmeny všetkých kategórií príjmov sú očistené o infláciu, ide o tzv. reálne zmeny

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR

Nepriaznivý vývoj priemernej reálnej mzdy tak celkom preukázateľne neviedol k poklesu príjmov pre sektor domácností. Pravda, tu sa hovorilo o celkových objemoch príjmov domácností, takáto štatistika nehovorí nič o príjmovom rozvrstvení (o tom však nehovorí ani priemerná mzda). Nemožno na základe týchto makroekonomických veličín vylúčiť, že príjmová situácia niektorých kategórií domácností sa významne zhoršila. Ale rovnako nemožno ani automaticky spájať mierny pokles priemernej reálnej mzdy s nepriaznivým vývojom príjmovej situácie sektora domácností ako celku.

Trh práce sa postupne dvíha z prachu odchádzajúcej recesie. Pri tomto dvíhaní sa stáva, že niektoré parametre sa už zlepšujú, iné ešte nie. Obraz trhu práce je možno diferencovanejší ako v rovnakom období minulého roka, ale to rozhodne znamená postupnú priaznivú zmenu.

Graf 4: Medziročné zmeny tvorby úspor domácností (%) v prvých štvrťrokoch 2010 a 2011

 

Pozn.: Zmeny sú očistené o infláciu, ide o tzv. reálne zmeny

Upozornenie: Nejde o zmeny celkového objemu naakumulovaných úspor domácností. Je to medziročná zmena v tvorbe úspor v danom štvrťroku.

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia