—
V tomto článku uverejňujeme časť výsledkov z diplomovej práce, ktorá sa zaoberala korupciou v zdravotníctve so zameraním sa na odlišnosti vnímania korupcie lekármi a pacientmi a odlišnosti vnímania korupcie v rámci východného a západného Slovenska. Jej autorom je Roman Mužik, absolvent Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave v odbore Verejná politika.
Cieľom práce bolo zistiť, v čom a do akej miery sú rozdiely vo vnímaní korupcie v zdravotníctve na Slovensku. V tomto článku analyzujeme, ktorý sektor je podľa verejnej a lekárskej mienky považovaný za najskorumpovanejší, kto v zdravotníctve (ktorý aktér) je podľa verejnej a lekárskej mienky považovaný za najskorumpovanejšieho resp. u koho dochádza najčastejšie ku korupčnému správaniu. S tým úzko súvisí aj „najskorumpovanejšie“ oddelenie, preto pridávame aj túto kategóriu. Na záver sa pokúsime poukázať na príčinu korupcie.
Pri otázke „V ktorej oblasti je podľa Vás korupčné správanie najrozšírenejšie?“ sme spozorovali viaceré rozdiely v jednotlivých oblastiach, podľa nami vybraných kritérií. Významný je rozdiel vo vnímaní rozšírenia korupcie v zdravotníctve lekármi (5 %) a pacientmi (25 %) (Pozri Graf 1). Tieto rozdiely môžu byť zapríčinené tým, že málokto vrátane lekárov vie objektívne posúdiť seba samého a druhým dôvodom môže byť, že túto otázku lekári zodpovedali úmyselne nepravdivo, aby zdravotníctvo „vyzeralo lepšie“, keďže len málokto „špiní“ profesiu, ktorá mu je blízka. Predpokladáme podobné správanie aj pri výskume v súdnictve alebo policajnom zbore. Inou, vcelku reálnou alternatívou vysvetľujúcou tento rozdiel, môže byť aj reálne nižšia korupcia v zdravotníctve ako sa podľa názoru pacientov a verejnej mienky zdá.
Rovnako môžeme vidieť rozdiely medzi východným Slovenskom (VS) a západným Slovenskom (ZS) v oblastiach ako polícia a colné úrady (VS – 21 % a ZS 16 %) a krajské úrady, obvodné úrady a miestna samospráva (VS – 5 % a ZS – 15 %). Ako možnú príčinu tohto rozdielu môžeme označiť prítomnosť Schengenskej hranice na východe krajiny, ktorá mohla ovplyvniť rozhodovanie pacientov na východe Slovenska. Obe časti Slovenska vnímajú korupciu v zdravotníctve a súdnictve podobne, pričom pacienti rovnako ako lekári vnímajú súdnictvo za najskorumpovanejšie. Pozoruhodnosťou taktiež je, že ani jeden lekár na západnom Slovensku si nemyslí, že v zdravotníctve je korupcia najrozšírenejšia, pričom na východnom Slovensku si to myslí 10 % lekárov (pozri Graf 2).
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Obe skupiny respondentov (lekári 46 % a pacienti 64 %) sa zhodujú, že najčastejšie k realizácií korupčného správania dochádza na úrovni vedenia jednotlivých oddelení (prednosta, primár, zástupca primára), čo pekne zachytáva aj Graf 3. Významný je rozdiel na druhom mieste, kde lekári uvádzajú korupciu na úrovni vedenia nemocnice (32 %), no pacienti uvádzajú atestovaných lekárov (19 %), ktorých lekári uvádzajú až na poslednej priečke. Za tretiu najskorumpovanejšiu úroveň obe skupiny (lekár 18 % a pacient 7 %) považujú štátnych úradníkov a administratívnych pracovníkov MZ SR. Zaujímavosťou je, že obe skupiny za najmenej skorumpovaných považujú lekárov bez atestácie, ktorých mzda je oproti vedeniu nemocnice a oddelení značne nižšia, pričom obe skupiny respondentov považujú za príčinu korupčného správania práve neadekvátne platové ohodnotenie zdravotníckeho personálu.
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Najskorumpovanejším oddelením je podľa lekárov (29 %) a aj pacientov (32 %) chirurgia. Pacienti ďalej poukazujú na mieru korupcie na internom (21 %), gynekologickom (17 %) a ortopedickom (16 %) oddelení. Lekári po chirurgii uvádzajú gynekológiu (28 %), ortopédiu (21 %) a interné (9 %) oddelenie. Zaujímavosťou je, že ortopédiu považujú lekári (32 %) a pacienti západného Slovenska (18 %) za viac skorumpovanú ako lekári (12 %) a pacienti (14 %) východného Slovenska. Presný opak platí pri internom oddelení, čo znamená, že lekári a pacienti východného Slovenska ho považujú za viac skorumpované ako lekári a pacienti západného. Spomedzi ostatných oddelení sa podľa lekárov aj pacientov nad hranicu 5 % dostala iba neurológia (pozri Graf 4).
Ako si môžeme všimnúť, tak všetky „top“ oddelenia majú spoločné nasledujúce faktory:
významne prevyšujúci dopyt nad ponukou, pričom okrem interného oddelenia sú to oddelenia, na ktorých sú vykonávané operatívne zákroky často s dlhými čakacími listinami (aj niekoľko mesiacov)
kvalita týchto zákrokov vo vysokej miery závisí od jednotlivca – operatéra.
Podľa nás, práve vyššie uvedené faktory majú značný vplyv na rozšírenosť korupcie na daných oddeleniach.
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Pozn.: Nízke percento vnímania korupcii na internom oddelení, môže (nemusí) byť spôsobené zapojením až 35 % internistov (na ZS až 56 %) na výskume.
Pri príčine korupčného správania v zdravotníctve sa pacienti zhodujú iba na najzávažnejšej príčine, ktorou je neadekvátne platové ohodnotenie zdravotníckeho personálu s minimálnym rozdielom medzi východným a západným Slovenskom (VS 34 % a ZS 36 %). Tu sa domnievame, že zhodné odpovede vznikli na základe všeobecnej informácii o platovej situácii v zdravotníctve a jej porovnaním so zahraničím. V ostaných príčinách sú už väčšie percentuálne rozdiely. To, že príčinou korupcie je nedostatočná kontrola nemocníc zo strany štátu a mimovládnych organizácií si myslí 22 % východniarov a 15 % západniarov. Rovnako viac pacientov východného (14 %) ako západného (iba 2 %) Slovenska vidí problém v nepostačujúcich sankcie pri dokázaní viny. Naopak, väčšia časť pacientov západného (30 %) ako východného (21 %) Slovenska vidí príčinu v problematickosti dokazovania korupčného správania v zdravotníctve (pozri Graf 5 a 6).
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Pozn.: vysvetlenie skratiek: FF – farmaceutické firmy, MVO – mimovládna organizácia
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Pozn.: vysvetlenie skratiek: FF – farmaceutické firmy, MVO – mimovládna organizácia
Viac ako ¾ lekárov nekompromisne označilo za hlavnú príčinu korupčného správania v zdravotníctve neadekvátne platové ohodnotenie zdravotníckeho personálu s minimálnym rozdielom medzi východným a západným Slovenskom. Ako druhú príčinu uvádzajú respondenti problematické dokazovanie tohto správania (7 %), kde ako aj pri ostatných príčinách sú viditeľné odlišnosti v rámci týchto skupín. Z predchádzajúceho textu o aktéroch korupcie nám tak nastáva zaujímavý paradox (priebežne ho nazveme Mužikov paradox, keďže bol ako prvý popísaný v tejto diplomovej práci).
Tento paradox je založený na tom, že obe skupiny za najmenej skorumpovaných považujú lekárov bez atestácie (nehovoriac o nižšom zdravotnom personáli), ktorých mzda je oproti vedeniu nemocnice a oddelení značne nižšia, pričom obe skupiny respondentov zároveň za príčinu korupčného správania považujú práve neadekvátne platové ohodnotenie zdravotníckeho personálu. Čím si vlastne úplne protirečia. Ak by bola príčina korupcie v nízkych platoch, tak najvyššia miera korupcie by mala byť pri ľuďoch s najnižšou mzdou v zdravotníctve. No v realite je to práve naopak. Tí, ktorí zarábajú viac „sú viac skorumpovaní.“ Je to podľa nás hlavne o tom, že aktéri, ktorí v zdravotníctve zarábajú viac, majú vyššie kompetencie a teda aj možnosti podieľať sa na korupčnom správaní.
Otázne je teda, či by zvyšovanie platov v zdravotníctve (keďže sa to ukazuje ako hlavná príčina korupcie) viedlo k znižovaniu korupcie. Podľa Mužikovho paradoxu asi nie. Lebo v zdravotníctve zrejme nedochádza ku korupcii z núdze (corruption from need), ale skôr korupcii z nenásytnosti (corruption for greed). To znamená, že ľudia nie sú skorumpovaní preto, lebo z platu „ledva vyžijú“ (neatestovaní lekári, zdravotné sestry…), ale skrátka preto, že im to okolnosti dovolia. A kto má veľa, chce mať ešte viac…
Plne si uvedomujem, že tieto údaje nemôžeme z vedeckého hľadiska aplikovať na celú spoločnosť, keďže vzorka nie je úplne postačujúca, no každopádne viem, že tento výskum má určitú výpovednú hodnotu a verím, že aj za pomoci týchto výsledkov a ich spracovania by kompetentné osoby a úrady mohli jednoduchšie vytvárať stratégie boja proti korupcii v zdravotníctve a určiť si najdôležitejšie a prioritné body intervencie.
Zber dát sme vykonali na východnom a západnom Slovensku. Konkrétne na východnom Slovensku sme oslovili verejnosť v Sobraneckom, Michalovskom, Trebišovskom, Vranovskom, Humenskom, Košickom, Prešovskom, Sninskom, Bardejovskom, Popradskom okrese a lekárov v Michalovskej, Vranovskej, Humenskej nemocnici a Košických (Univerzitná nemocnica L. Pasteura a Železničná nemocnica s poliklinikou) nemocniciach. Na západnom Slovensku boli oslovení obyvatelia Bratislavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a Novozámockého okresu a lekári v Bratislavských univerzitných nemocniciach (Nemocnica akademika L. Dédera, nemocnica sv. Cyrila a Metóda, nemocnica Ružinov a nemocnica Staré mesto) a v nemocnici v Nových Zámkoch. Z časového hľadiska bol výskum realizovaný od júla do novembra roku 2010.
Celkový počet respondentov, ktorí sa zúčastnili výskumu je 258. Z toho:
57 lekárov (31 mužov a 26 žien)
201 pacientov (63 mužov a 138 žien)