—
V tomto článku pokračujeme v uverejňovaní výsledkov diplomovej práce Romana Mužika, ktorá sa zaoberala korupciou v zdravotníctve a z ktorej niektoré výsledky sme uverejnili už v predošlých číslach Zdravotnej politiky (1. časť a 2. časť). Čitateľom opäť pripomíname, že nejde o výskum HPI, ale o diplomovú prácu na Fakulte sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského z roku 2011.
Tento článok analyzuje mieru zažitej korupcie podľa veku a vzdelania respondentov, poukazuje na preferovanú výšku úplatku vo vzťahu lekár – pacient a poukazuje na názor respondentov – pacientov na mieru korupcie z časového hľadiska.
Pri rôznych výskumoch v oblasti korupcie sa spochybňuje objektivita názoru verejnosti, s odvolaním na fakt, že ide „iba“ o názor, predstavu, odhad, domnienku a neodzrkadľuje realitu. Aj preto sme sa rozhodli našich respondentov opýtať: „Stretli ste sa niekedy s tým, aby si lekár alebo iný zdravotnícky pracovník vyžiadal (alebo svojím správaním naznačoval) ,,úplatok“ v jeho akejkoľvek podobe?“, ktorá by podľa nás mala reálnejšie zachytiť zažitú korupciu ako otázky typu „Myslíte si…“ alebo „Podľa Vás…“. Odpovede na túto otázku zachytáva Graf 1.
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Na základe Grafu 1 môžeme skonštatovať, že na východnom Slovensku sa ľudia s korupciou v zdravotníctve stretávajú častejšie ako na Slovensku západnom. Výskum ďalej poukázal na to, že ženy (33 %) prichádzajú do styku s korupciou o niečo častejšie ako muži (27 %). Zaujímavosťou je aj takmer úmerný nárast kontaktu s korupciou s rastúcim vekom, čo je aj logicky odôvodniteľné. Inými slovami povedané, čím starší človek, tým vyššia pravdepodobnosť, že sa stretol s korupciou. Graf 2 zachytáva percento respondentov v určitom veku, ktorý sa v živote už stretli s korupciou u lekára viac ako raz. Zaujímavé je, že až 22 % ľudí do 25 rokov sa už viackrát v živote stretlo s korupčným správaním u lekára. Takmer až 2/3 ľudí nad 65 rokov sa v živote viacnásobne stretlo s korupciou v zdravotníctve, konkrétne bol od nich vyžiadaný úplatok.
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Korelácia medzi vzdelaním a korupciou v Grafe 3 poukazuje na pokles zažitej korupcie s výškou vzdelania. Ak neberieme do úvahy absolventov základnej školy študujúcich na strednej škole, za ktorých často kvôli ich nízkemu veku v zdravotníckom zariadení „rozhodujú“ rodičia, tak miera zažitej korupcie klesá od absolventov stredných škôl bez maturity po vysokoškolsky vzdelaných pacientov, pričom rozdiel vo viacnásobne zažitej korupcii absolventov strednej školy bez maturity (57 %) a vysokoškolsky vzdelaných ľudí (30 %) je skoro dvojnásobný. Môžeme teda skonštatovať, že miera korupcie v zdravotníctve závisí aj od vzdelanosti pacientov. Čím vzdelanejší pacient, tým nižšia miera korupcie.
Graf 3: Miera zažitej korupcie z pohľadu vzdelanostnej štruktúry
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Respondentov sme sa spýtali, s akou najvyššou sumou, ktorú lekár požadoval za svoje ,,nadštandardné“ služby, sa počas života stretli. Väčšina pacientov sa stretla len s minimálnou výškou úplatku, pohybujúcou sa v hodnotách 0 – 33 eur (Graf 4). Vyššie „neoficiálne poplatky“ (od 100 eur viac) sú viac rozšírené na západnom Slovensku ako na východnom Slovensku a nižšie sumy (pod 100 eur) sú naopak viac rozšírené na východe krajiny. Vo všeobecnosti zároveň platí, že so zvyšujúcou sa hodnotou úplatku klesá jeho frekvencia a intenzita v spoločnosti.
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Väčšina respondentov (68 %) si myslí, že korupcia je v porovnaní s pred troch rokov rovnaká, skoro štvrtina (24 %) si myslí, že je intenzívnejšia teraz a iba 9 % si myslí, že korupcia bola intenzívnejšia pred troma rokmi, čo vonkoncom nenaznačuje jej ústup, skôr naopak. Z Grafu 5 si môžeme všimnúť, že vnímanie korupcie je medzi východným a západným Slovenskom značne odlišné.
Na západnom Slovensku si 78 % myslí, že korupcia je stále rovnaká, pričom 11 % si myslí, že je intenzívnejšia teraz a rovnako 11 % si myslí, že bola intenzívnejšia pred 3 rokmi, čím môžeme skonštatovať, že podľa verejnej mienky západného Slovenska sa intenzita korupcie v zdravotníctve za posledné tri roky výrazne nezmenila.
Na východnom Slovensku si až 34 % myslí, že korupcia v zdravotníctve je rozšírenejšia teraz a len 6 % si myslí, že bola intenzívnejšia pred 3 rokmi. O nezmenenej intenzite korupcie je presvedčených 60 % respondentov. To znamená, že na východnom Slovensku vníma nárast korupcie v zdravotníctve väčšia časť občanov ako je to na západnom Slovensku. V oboch lokalitách si však väčšina respondentov myslí, že miera korupčného správania v zdravotníctve sa za posledné 3 roky výrazne nezmenila.
Zdroj: Mužík, R.: Analýza korupcie v zdravotníctve na Slovensku – Diplomová práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vzťahov Univerzity Komenského, 2011, Bratislava
Približne polovica slovenských pacientov sa už priamo stretla s tým, že si od nich lekár vypýtal úplatok, pričom na východnom Slovensku sa s týmto fenoménom stretlo viac pacientov ako na západnom. S opakovaným korupčným správaním zo strany lekára sa častejšie stretávajú ľudia s nižšou kvalifikáciou. Väčšina pacientov na Slovensku sa stretla len s minimálnou výškou úplatku pohybujúcou sa v hodnotách 0 – 33 eur, pričom s celkovo vyššími neoficiálnymi poplatkami, ktoré si lekár od našich respondentov vypýtal sa stretlo viac pacientov na západnom ako na východnom Slovensku a naopak, s celkovo nižšími neoficiálnymi poplatkami sa stretlo viac pacientov na východnom Slovensku.
Na východe krajiny je korupcia rozšírenejšia, no výška úplatkov je tam nižšia, kdežto na západe krajiny je intenzita korupcie nižšia, no preferovaná výška úplatku je vyššia ako na východe krajiny. Pri porovnaní miery korupcie z časového hľadiska si väčšina respondentov myslí, že miera korupčného správania v zdravotníctve sa za posledné 3 roky výrazne nezmenila. Na východnom Slovensku si však približne až tretina opýtaných myslí, že korupcia v zdravotníctve je intenzívnejšia ako bola pred troma rokmi, čím sa vynára viacero otáznikov nad témou úspešnosti súčasných protikorupčných opatrení.
Plne si uvedomujem, že tieto údaje nemôžeme z vedeckého hľadiska aplikovať na celú spoločnosť, keďže vzorka nie je úplne postačujúca, no každopádne viem, že tento výskum má určitú výpovednú hodnotu a verím, že aj za pomoci týchto výsledkov a ich spracovania by kompetentné osoby a úrady mohli jednoduchšie vytvárať stratégie boja proti korupcii v zdravotníctve a určiť si najdôležitejšie a prioritné body intervencie.
Zber dát sme vykonali na východnom a západnom Slovensku. Konkrétne na východnom Slovensku sme oslovili verejnosť v Sobraneckom, Michalovskom, Trebišovskom, Vranovskom, Humenskom, Košickom, Prešovskom, Sninskom, Bardejovskom, Popradskom okrese a lekárov v Michalovskej, Vranovskej, Humenskej nemocnici a Košických (Univerzitná nemocnica L. Pasteura a Železničná nemocnica s poliklinikou) nemocniciach. Na západnom Slovensku boli oslovení obyvatelia Bratislavského, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a Novozámockého okresu a lekári v Bratislavských univerzitných nemocniciach (Nemocnica akademika L. Dédera, nemocnica sv. Cyrila a Metóda, nemocnica Ružinov a nemocnica Staré mesto) a v nemocnici v Nových Zámkoch. Z časového hľadiska bol výskum realizovaný od júla do novembra roku 2010.
Celkový počet respondentov, ktorí sa zúčastnili výskumu je 258. Z toho:
57 lekárov (31 mužov a 26 žien)
201 pacientov (63 mužov a 138 žien)