Na čom dokázali domácnosti ešte ušetriť?

Všímame si tú časť výdavkov na zdravie, ktorú hradia domácnosti ako svoj peňažný spotrebný výdavok. Vychádzame tu z metodiky rodinných účtov, z údajov získavaných vypĺňaním peňažných denníkov domácností (Rámček 1).

Zmena v niektorých vývojových tendenciách spotreby domácností bola logickým sprievodným javom novej neistoty spojenej s dlhovou krízou.  Relatívny optimizmus ohľadne ekonomického vývoja v prvom polroku 2011 bol od augusta vystriedaný neistotou a nedôverou. Navyše sa v priebehu roku 2011 zhoršili parametre mzdového vývoja. V roku 2011 však (napriek všeobecne nepriaznivej klíme) neklesli celkové spotrebné výdavky domácností prepočítané na osobu a mesiac.

Medziročný rast celkových spotrebných výdavkov domácností sa síce nezastavil, v jeho štruktúre sa však objavili zmeny. V celkovej atmosfére šetrenia a príprav na očakávanú „druhú vlnu krízy“ poklesli výdavky iba v dvoch základných kategóriách:

• poklesli výdavky na nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu bytu

• poklesli výdavky na zdravie (týkalo sa to len tretieho a štvrtého štvrťroka, teda času po nástupe negatívnych očakávaní v ekonomike, pozri v Grafe 1).

Práve pokles výdavkov na zdravie je ten jav, ktorý nás tu zaujíma.  V roku 2011 ide o druhý pokles spotrebných výdavkov domácností na zdravie za disponibilný časový rad (t.j. od roku 2004). Dovtedy tieto výdavky nominálne klesli iba v jednom prípade, počas recesie v roku 2009. Vtedy však klesli aj celkové výdavky domácností. Pokles v roku 2011 nebol v období recesie (a neklesli celkové výdavky domácností), je o to zvláštnejší.

Pravda, možno predpokladať, že výdavky domácností na zdravie sú aspoň sčasti ovplyvnené inými faktormi ako väčšina ostatných spotrebných výdavkov:

• Značnú úlohu tu zrejme hrá lieková a zdravotná politika, ktorá vymedzuje, čo je a čo nie je hradené z verejných poistných systémov.

• Možno predpokladať aj silný vplyv zmien v životnom štýle, v zdravotnej uvedomelosti či externých faktorov (počasie, hromadný výskyt ochorení a pod.).

Tieto vplyvy do určitej miery menia charakter vzťahu medzi príjmami domácností a ich výdavkami na zdravie.

Tie dve kategórie spotrebných výdavkov (vybavenie bytov a zdravie), ktoré sa znížili v očakávaní druhej vlny krízy v roku 2011, sa v danej chvíli zachovali ako „luxusné“: s očakávaným zhoršením príjmovej situácie sa odložili práve tieto výdavky. Presnejšie, v rámci balíka výdavkov na zdravie sa ako „luxusné“ správali výdavky na zdravotné služby poskytované mimo nemocníc. Je pritom zaujímavé, že obmedzenie sa nedotklo iných výdavkov, ktoré všeobecne možno považovať za „luxusné“ (napr. hotely, kaviarne a reštaurácie alebo rekreácia a kultúra).

Graf 1: Výška peňažných výdavkov na zdravie (a dva podstatné komponenty týchto výdavkov) v treťom a štvrtom štvrťroku (eur na osobu a mesiac)

Poznámka: metodika rodinných účtov

Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza Slovstat

Pri pohľade na komponenty výdavkov na zdravie zaujme, že pokles sa vôbec nedotkol kategórie „zdravotnícke a farmaceutické výrobky a terapeutické prístroje“. Tu pokračoval rast, hoci mierny. Výrazne sa však znížili výdavky na zdravotnícke služby poskytované mimo nemocníc. Došlo tak k štruktúrnej zmene vo výdavkoch na zdravie:

1. Narástol podiel výdavkov na zdravotnícke a farmaceutické výrobky a terapeutické prístroje. Podiel tejto kategórie bol v rámci výdavkov na zdravie už aj tak najväčší, v roku 2011 ešte vzrástol (na viac ako 76 % výdavkov na zdravie).

2. Klesol podiel výdavkov na zdravotné služby poskytované mimo nemocníc (na cca 22 % výdavkov na zdravie, bližšie v Tabuľke 1).

Takáto konštelácia vznikla po prvýkrát: Hoci celkové spotrebné výdavky domácností v roku 2011 rástli, výdavky na zdravie nominálne klesli. V treťom a štvrtom štvrťroku klesli pod hranicu 3% z celkových spotrebných výdavkov domácností. Nepredpokladáme však, že by sa tým založil dlhodobejší trend poklesu objemu výdavkov domácností na zdravie. Skôr je pravdepodobné, že išlo o výkyv súvisiaci s nástupom ekonomickej neistoty a odkladaním niektorých „odkladateľných“ súčastí spotreby z dôvodu opatrnosti. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že nepriaznivý vývoj výdavkov na zdravie sa objavil až po skomplikovaní ekonomického vývoja v druhom polroku 2011 (v prvom polroku 2011 bol vývoj podstatne priaznivejší). Ako však už bolo vyššie naznačené, značnú rolu tu môže zohrať regulačná politika štátu v sektore zdravotníctva, ktorá vymedzí pole pre verejné výdavky a výdavky domácností. Napriek nominálnym poklesom výdavkov domácností na zdravie v rokoch 2009 a 2011 počítame s tým, že v dlhodobejšom horizonte bude rast výdavkov domácností na zdravie mierne vyšší ako rast ich celkových spotrebných výdavkov. 

Graf 2: Výška peňažných výdavkov na základné kategórie komodít v druhom polroku 2010 a 2011 (eur na osobu a mesiac)

Poznámka: metodika rodinných účtov

Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza Slovstat

Tabuľka 1: Prehľad spotrebných výdavkov domácností na zdravie

Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza Slovstat