Zdravotníctvo: vieme, čo robiť nechcú

pondelok, 07. máj 2012, 23:00 , a

Programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti zdravotníctva takmer doslova kopíruje programový dokument SMERu z decembra 2011. Tento fakt vo veľkej miere vyvracia tvrdenia Roberta Fica, že PVV (teda aspoň v oblasti zdravotníctva) bolo tvorené za účasti sociálnych partnerov. Posun medzi programom SMERu a PVV je veľmi malý. Ako samotný program, tak aj PVV v oblasti zdravotníctva je veľmi nekonkrétne. Zrejme zámerne, aby sa sťažila kontrola dosahovania cieľov vlády.

V programovom vyhlásení sa veľmi ťažko dočítate, čo vlastne SMER v zdravotníctve chce urobiť, o to viac sa však dočítate, čo SMER robiť nechce. V tomto je PVV unikátne – vláda je najkonkrétnejšia práve v oblastiach, ktoré robiť nebude. Nebude transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. Nebude privatizovať činnosti nemocníc.

Druhou oblasťou negatívneho vymedzovania sa je vzťah voči vláde Ivety Radičovej. Je dosť neštandardné, ak nastupujúca vláda vo svojom programovom vyhlásení nehovorí o svojich opatreniach, ale kritizuje opatrenia vlády predchádzajúcej. Vyčíta jej účelovosť v liekovej politike a nedostatočnú výšku platieb za poistenca štátu.

V preambule SMER hovorí, že pri výkone svojho štvorročného mandátu vláda chce „konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu.“ SMER tak nesprávne, ale zrejme zámerne používa pojem „verejné zdravotníctvo“ na pomenovanie celého zdravotného systému. V zdravotnej politike sa však pojmom verejné zdravotníctvo označuje odbor, ktorý sa zaoberá determinantmi zdravia (hygienou, pitnou vodou, očkovaním, ochranou nefajčiarov, či podporou zdravého životného štýlu). Pomenovanie zdravotného systému pojmom „verejné zdravotníctvo“ má zrejme pripraviť pôdu pre najrôznejšie vládne zásahy do zdravotníctva – pod zámienkou verejného záujmu.

Vzhľadom na silný záväzok z preambuly o finančnej stabilizácii programovému vyhláseniu chýba dôveryhodná stratégia financovania zdravotníctva. V programovom vyhlásení je vláda veľmi opatrná a deklaruje, že bude „hľadať možnosti“ dofinancovania systému. Dodajme, že minister financií Kažimír neplánuje v roku 2013 zvýšiť platbu za poistencov štátu a chce ju ponechať na dnešnej úrovni 4 %  priemernej mzdy. Podobne je to aj s investíciami. Ohľadom dobudovania siete urgentných príjmov v nemocniciach vláda hovorí, že je to „významná úloha.“ Pri dostavbe bratislavskej nemocnice na Rázsochách je dokument ešte menej konkrétny a skrýva sa za formulku, že prípadná dostavba sa uskutoční „s prihliadnutím na ekonomické možnosti a výsledky auditu.“

V oblasti financovania nemocníc je prekvapivé, že v PVV nie je žiadna zmienka o dokončení projektu DRG pre spravodlivejšie odmeňovanie nemocníc. V tomto bode sa programové vyhlásenie významne odlišuje od volebného programu SMERu, ktorý obsahoval záväzok, že SMER „zavedie systém spravodlivého a transparentného financovania poskytovania zdravotnej starostlivosti.“ Navyše, Richard Raši v minulosti otvorene podporil zavedenie DRG a ministerka Zuzana Zvolenská dokonca pôsobila ako poradkyňa  pre projekt DRG na Úrade pre dohľad. Ak teda SMER neplánuje spravodlivejšie odmeňovanie pre všetky nemocnice, tak nikoho neprekvapí, že plánuje „podporovať rozvoj univerzitných nemocníc.“

Evergreen SMERu – zákaz zisku zdravotných poisťovní – nie je v PVV exaktne napísaný. Predchádzajúca skúsenosť so žalobami majiteľov zdravotných poisťovní pri zákaze zisku z roku 2007 a rozhodnutie Ústavného súdu o oprávnenosti dosahovania zisku z roku 2011 dotlačila vládu k formulácii, že „prijme opatrenia v súlade s ústavou a platnou európskou legislatívou, s cieľom maximálne možného využitia prostriedkov, ktoré zo zákona vyberajú zdravotné poisťovne“. Oproti programu SMERu z decembra 2011 do PVV pribudla zmena spôsobu prerozdelenia peňazí medzi zdravotnými poisťovňami. Projekt PCG, ktorý  zohľadňuje chorobnosť poistencov pripravila ešte predchádzajúca vláda a jeho výsledkom bude presun zdrojov k poisťovniam s nákladnejším poistným kmeňom.
 
Na programovom vyhlásení je teda najzaujímavejšie to, čo v ňom nie je. Chýbajú konkrétne opatrenia na deklarovanú finančnú stabilizáciu, chýba ambícia na definovanie zákonného nároku a hlavne chýba dôvera v samostatnosť ľudí a zodpovednosť jednotlivých hráčov. To všetko vyvažuje dôraz na „verejné zdravotníctvo“.

článok bol publikovaný v časopise .týždeň č. 19/2012

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia