Mzdy v zdravotníctve 2015 – vývoj a dopady

Prezentácia: Zhodnotenie mzdového vývoja v zdravotníctve a odhad dopadov (pdf)Prezentácia analýzy zdravotníckych miezd z tlačovej besedy HPI 5. 9. 2014.	Analýza: hodnotenie mzdového vývoja v zdravotníctve SR a odhad dopadov (pdf)Celá analýza zdravotníckych miezd od Karola Morvayho.

Relatívna mzda v zdravotníctve SR (t.j. pomer priemernej mzdy v odvetví zdravotníctva k priemernej mzde v hospodárstve SR) má stúpajúcu tendenciu.  Napr. podľa porovnania na základe dát SOZZASS dosiahla relatívna mzda v zdravotníctve svoje dno opakovane v rokoch 2000 a 2005 (asi 86 % priemernej mzdy v hospodárstve). Odvtedy však stúpa a v roku 2013 už o 16 % presiahla priemernú mzdu v hospodárstve.

Relatívna mzda lekárov v SR výrazne stúpla, a to z minimálnej úrovne 175 % priemernej mzdy v hospodárstve (rok 2000) na takmer 254 % (rok 2013). Zlepšovala sa aj relatívna mzda lekárov vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným zamestnancom v SR. Kým napr. v roku 2000 priemerná mzda lekára iba o necelé 3 % presahovala priemernú mzdu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, v roku 2013 ju už presiahla o viac ako 56 %.

Pomer miezd lekárov k priemernej mzde v hospodárstve je porovnateľný s takýmto pomerom v iných ekonomikách regiónu. Napr. OECD uvádza, že priemerná mzda všeobecného lekára (teda bez lekárov- špecialistov) je 1,99-násobkom priemernej mzdy v ekonomike.  V iných krajinách regiónu (ktoré sa prieskumu zúčastnili), boli mzdy takýchto lekárov v intervale 1,28 až 2,25-násobkom priemernej mzdy v príslušnej ekonomike. Slovenská hodnota z toho nijako nevybočuje. Podľa údajov SOZZASS vychádza relatívna mzda sestier okolo 110 % priemernej mzdy v ekonomike. Aj relatívna mzda sestier v SR mala rastúcu tendenciu.

Mzdy v zdravotníctve sú menej regionálne diferencované ako mzdy vo väčšine iných odvetví. Je tu podstatne výraznejšia nivelizácia.

Vnútorná diferenciácia miezd lekárov v nemocniciach sa vychyľovala v prospech lekárov vo fakultných či univerzitných nemocniciach. Ich mzdy dosahovali v roku 2008 okolo 208 % priemernej mzdy v ekonomike, v roku 2013 to už bolo 256 %. Podobne to platí pre mzdy sestier (posun zo 110 % na 121 % výšky priemernej mzdy v hospodárstve SR v období 2008-2013). Najmenej priaznivo z tohto porovnania vychádzajú lekári a sestry v zariadeniach, ktoré fungujú ako neziskové organizácie. Lepšia relatívna pozícia lekárov a sestier vo fakultných a univerzitných nemocniciach zrejme súvisí aj s rozdielnymi platbami zo strany zdravotných poisťovní, keďže tieto sú zvýhodnené ako koncové nemocnice (ako také by mali riešiť ťažšie prípady a zamestnávať vysoko erudovaných špecialistov. Aj kvôli rôznemu charakteru nemocníc treba mzdovú diferenciáciu medzi nimi chápať ako prirodzený jav a nie je namieste vynucovanie akéhosi mzdového vyrovnávania.

Pre rok 2015 treba počítať s dodatočnými výdavkami na mzdy lekárov vo výške cca 37 mil. eur. To vyplýva zo zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (ide o realizáciu tzv. tretej vlny zvyšovania miezd, ktorá bola rozložená medzi roky 2014 a 2015). Ak by sa mali v plnej miere realizovať aj požiadavky sestier a pôrodných asistentiek, mohlo by to znamenať dodatočné výdavky vo výške asi 85 mil. eur.

Predstavený návrh zvýšenia minimálnej mzdy pri zavedení odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) znamená zníženie nákladov práce v odvetví zdravotníctva o približne 5,4 mil. až 6,8 mil. eur. Pritom výpadok príjmov zdravotných poisťovní z titulu tejto reformy má predstavovať 150 mil. eur. Z toho vyplýva, že pri absencii nejakej kompenzácie zdrojov by bol výpadok zdrojov v systéme zdravotníctva na úrovni okolo 143,2 – 144,6 mil. eur. Kompenzácia však bola deklarovaná.

Ak by sa mali súčasne zvyšovať mzdy lekárov, realizovať požiadavky sestier (v plnej miere) a implementovať  OOP so zvýšením minimálnej mzdy, mohlo by to znamenať výpadok zdrojov v zdravotníctve v súhrnnej výške okolo 266 mil. eur (výpadok kvôli OOP plus potreba financovania vyšších miezd lekárov a sestier). Ak by sa navyše zvýšila mzdová hladina u časti zamestnancov prostredníctvom kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, mohol by súhrnný dopad všetkých týchto vplyvov dosiahnuť až sumu do  272 mil. eur.

Zdroj: odhady HPI

Ak by mal štát kompenzovať vyššie uvedené vplyvy (272 mil. eur), musela by sadzba pri platbe štátu za svojich poistencov dosiahnuť úroveň 4,5 %. Je to značná zmena v porovnaní s navrhovaným rozpočtom verejnej správy, z ktorého vyplýva sadzba za poistencov štátu hlboko pod hranicou 4 %. Minister financií deklaroval zvýšenie sadzby za poistencov štátu, aby vykryl výpadok súvisiaci so zavedením odvodovej odpočítateľnej položky pri súčasnom zvýšení minimálnej mzdy.

Ak by sa kompenzácia nerealizovala, je vysoko pravdepodobné, že by sa takmer celý objem  kvantifikovaných dopadov „prelial“ do dlhov zdravotníckych zariadení. Keďže aktuálna výška ich dlhov presahuje 300 mil. eur, pri zrealizovaní všetkých spomínaných dopadov (272 mil. eur) by sa mohla výška dlhov zdravotníckych zariadení takmer zdvojnásobiť! Expanzia dlhu by zrejme zase rozdielne ovplyvnila zdravotné zariadenia v závislosti od ich zriaďovateľa: v prípade štátnych nemocníc by bol nárast dlhu síce nezodpovedným, zato však nie likvidačným riešením (zrejme by ich štát sanoval). V prípade stredných a malých nemocníc (ktoré nie sú zriaďované štátom) je takýto nárast dlhu zrejme likvidačný (nakoľko ich dlhy v minulosti sanované neboli a pravdepodobne ani v budúcnosti sanované nebudú). Pri takýchto neplánovaných výdavkoch (pri ich nekrytí príjmami) a zároveň súčasnej miere dlhu môže byť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súčasnej podobe ohrozené.

Pokusy o ďalšiu nivelizáciu miezd (centrálne stanovenými minimálnymi mzdami lekárov a sestier) likvidujú podstatu mzdy ako meradla vzácnosti práce. Mzda potom stráca silu manažérskeho nástroja. Každá regulácia minimálnej úrovne mzdy je aj nepriamou reguláciu celej mzdovej škály. A keďže zdravotníctvo je extrémne mzdovo náročné odvetvie (mzdy majú veľmi vysoký podiel na hodnote produkcie odvetvia alebo na objeme pridanej hodnoty), regulácia miezd znamená reguláciu ceny rozhodujúceho produkčného vstupu!

Karol Morvay, morvay@hpi.sk

Peter Pažitný, pazitny@hpi.sk