—
Čakaciu doba na TEP bedrového kĺbu sa v Roooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici podarilo znížiť z doterajších 18 na 10 mesiacov. Ortopédom pomohla rekonštrukcia a prístavba operačných sál, ktorú nemocnica dokončila vlani v októbri. Získali tým jednu operačnú sálu navyše. Ako tvrdí riaditeľ Rooseveltovej nemocnice Vladimír Baláž, pri skrátení čakania pacientov na výmenu kĺbov zohráva veľkú úlohu manažovanie pacienta. Nemocnica prijala pracovníčku, ktorá má na starosti tvorbu a správu čakacej listiny, logistiku pacientov, ich kontaktovanie, plánovanie hospitalizácií a zákrokov. Takže nevznikajú prestoje v operačnom programe a eliminovali sa prípady, kedy pacient objednaný na zákrok z rôznych dôvodov neprišiel.
Na Slovensku vlani pribudlo samovrahov. Oproti roku 2012 sa počet samovrážd podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zvýšil o 57 na celkovo 628 prípadov. Najvyšší počet bol v roku 2008, keď sa pre smrť rozhodlo 631 ľudí. V minulom roku sa tiež zaznamenalo 972 pokusov o samovraždu s následným poskytnutím psychiatrickej zdravotnej starostlivosti. Celkovo sa počet úmyselných sebapoškodení - samovrážd a pokusov spolu - v roku 2013 vyšplhal na 1600 prípadov, čo je oproti roku 2012 nárast o 11 prípadov. Dlhodobo si dobrovoľný odchod zo sveta volia najmä muži, vlani dobrovoľne odišlo zo sveta 544 mužov a 84 žien.
Slovensko vyhralo jednu z arbitráží s majiteľom zdravotnej poisťovne Union, holandskou spoločnosťou Achmea. Tá sa obrátila na arbitrážny súd kvôli zámeru vlády Roberta Fica zaviesť jednu poisťovňu. Achmea tvrdila, že je to porušenie medzinárodnej zmluvy o ochrane investícií. Snažila sa takto odvrátiť odkúpenie či vyvlastnenie súkromných poisťovní štátom. O koľko Achmea Slovensko žalovala, nie je jasné, sumu mala spoločnosť vyčísliť až v ďalšom konaní. Holandská spoločnosť teraz musí zaplatiť trovy konania vo výške 340-tisíc eur aj právne náklady Slovenska, ktoré ministerstvo financií vyčíslilo na vyše milión eur.
Diabetika s vážnym zápalom srdcového svalu si posúvali lekári v okrese Brezno. Najskôr čakal u všeobecnej lekárky, ktorá mu vypísala výmenný lístok a ani ho nevyšetrila, internista ho zase odmietol. Život mu zachránila návšteva až v tretej ambulancii, odkiaľ ho lekárka poslala do nemocnice. Podľa hovorkyne MZ mal v prvom rade pacienta vyšetriť všeobecný lekár, čo je súčasťou vypísania výmenného lístka. V ambulancii špecialistu mala s pacientom komunikovať sestra a upozorniť potom lekára. Lekár podľa zákona nesmie odmietnuť pacienta, ktorému sa náhle zhoršilo zdravie. Ak to však riskne a pacient mu neskolabuje pred dverami a nakoniec dostane liečbu inde, je takýto lekár takmer nepostihnuteľný.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) chce motivovať ľudí aj lekárov k prevencii. Pozornosť zameriava na rakovinu hrubého čreva a konečníka, ktorá si ročne vyžiada na Slovensku 1700 životov. Pre verejnosť preto spúšťa informačnú kampaň za 420.000 eur o tom, že prevencia môže zachrániť život. Lekárov chce zase motivovať zvýšením platieb za vyhodnotenie testu na okultné krvácanie v stolici. Prevencia je zároveň lacnejšie ako následná liečba. Náklady na vyšetrenie skrytého krvácania v stolici sú 6,04 eura a na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára 30,68 eura. Priemerné ročné náklady na liečbu jedného pacienta pritom predstavujú 2880 eur.
Na Slovensku prebieha v súčasnosti 220 klinických štúdií, v rámci ktorých sa testujú nové lieky. Zdravotné poisťovne udávajú, že najčastejšie sa u nás realizujú klinické skúšania liekov na liečbu kardiovaskulárnych, onkologických, pľúcnych a gastroenterologických ochorení. V SR prebiehajú najčastejšie štúdie, ktoré trvajú približne dva roky. Vek účastníkov pre klinické skúšania nie je obmedzený. U detí sa skúša prevažne účinok vakcín, ale aj lieky na hypertenziu, astmu, kožné ochorenia či na zriedkavé ochorenia ako cystická fibróza alebo skleróza multiplex. Na druhej strane sú testovania liekov určených aj pre staršie vekové kategórie a napríklad skúmajúce účinok kardiologických liekov, ktorý môže byť u nich iný ako u mladšej populácie.
Očkovanie nespôsobuje autizmus, nie je nijaký vzťah medzi MMR vakcínou a autizmom a na autizmus nemá vplyv ani thiomersal či ortuť vo vakcínach. Také sú závery rozsiahlej metaanalýzy austrálskej univerzity v Sydney, ktorá vyšla v odbornom magazíne Vaccine. Vedci preskúmali dáta zahŕňajúce 1 256 407 detí z viacerých krajín sveta, vrátane Európy či Ázie. Výskum nefinancovala žiadna farmaceutická spoločnosť. Výskumníci vo svojej obrovskej analýze skúmali vplyv očkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, ale aj kombinovanej MMR vakcíny (osýpky, mumps, rubeola). Dáta neukázali žiadne zvýšené riziko v súvislosti s ktoroukoľvek z testovaných očkovacích látok, ani rizikový vplyv žiadnej ďalšej látky vo vakcíne.
Ambulantní aj zubní lekári odmietajú plán ministerstva financií zaviesť do ambulancií registračné pokladnice. Slovenská komora zubných lekárov (SKZL) aj Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR s ich povinným zavedením "zásadne" nesúhlasia a takýto návrh považujú za snahu zmeniť lekárov na obchodníkov. S týmto návrhom počíta program stability, ktorý 14. mája schválil parlament. Prezident ASL SR Ladislav Pásztor poznamenal, že keď sa lekári začnú správať ako podnikatelia, zabudnú na zdravotný stav pacienta a lekársky stav sa zmení na "niečo iné". Upozornil, že žiadna iná krajina povinné registračné pokladnice pre lekárov v zdravotníctve nezaviedla.

Poprosíme vás o účasť na krátkom prieskume k eurovoľbám. Dotazník má len sedem otázok a zaberie vám nanajvýš 5 minút vášho času.
