—
HPI
Situácia s nedostatkom liekov pre parkinsonikov či reumatikov sa opakuje pravidelne z mesiaca na mesiac. Pacienti s receptami musia obehať aj 4 či 5 lekární, kým dostanú lieky, ktoré potrebujú. Deje sa to aj napriek tomu, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv opakovane nepovoľuje vývoz liekov distribučným firmám. Tie sa snažia na predaji liekov v zahraničí zarobiť, keďže na Slovensku je ich cena nižšia. Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ tvrdí, že situácia s nedostatkom liekov sa ešte zhoršila aj napriek tomu, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv nepovoľuje ich vývoz.
Na Slovensku bolo vlani zaznamenaných vyše 1000 podozrení na nežiaduce účinky liekov. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) dostal celkovo 1038 hlásení o podozreniach na nežiaduce účinky, informuje o tom vo svojej výročnej správe. Farmaceutické spoločnosti poslali 390 hlásení, zdravotnícki pracovníci 608 hlásení a pacienti 16 hlásení. Najviac hlásení prišlo zo zdravotníckych zariadení v Bratislave (276), z pohľadu špecializácie lekárov bol najvyšší počet hlásení zaslaný lekármi v špecializácii interná medicína (159). Zaslanie hlásenia ešte neznamená, že nežiaduca reakcia bola vyvolaná liekom.
Celkový dlh Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) Žilina predstavoval na konci minulého roka 17,9 milióna eur, pričom sa podarilo zastaviť zadlžovanie a dosiahnuť pokles záväzkov o viac ako 2 milióny eur. Rok 2013 zároveň skončila nemocnica s kladným hospodárskym výsledkom, napriek tomu, že rok 2012 uzatvárala so stratou viac ako 5 miliónov eur. Hlavnou prioritou v oblasti finančného hospodárenia bola podľa riaditeľa žilinskej FNsP Štefana Voláka jeho reštrukturalizácia, ktorá okrem iného spočívala aj napĺňaní rozsahu limitov od zdravotných poisťovní, ktorý v minulosti nedokázali čerpať celý. Vedenie nemocnice prepracovalo aj zmluvné vzťahy s poisťovňami a optimalizovalo čerpanie vyčlenených finančných zdrojov.
Zdravotnícki odborári v žilinskej nemocnici kritizujú spôsob akým sú spájané jednotky intenzívnej starostlivosti do jedného centrálneho pracoviska. Sestry sa obávajú o zamestnanie, aj možného zhoršenia zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Vedenie nemocnice kritike nerozumie. V nemocnici zatiaľ prebieha skúšobná prevádzka centralizovanej JIS a presťahované boli ortopedická a neurochirurgická JIS-ka. Postupne k ním pribudne ešte chirurgická a traumatologická. Vedenie nemocnice si myslí, že tento krok posúva zdravotnú starostlivosť o pacienta na vyššiu úroveň za novozriadeným pracoviskom vidí lepšiu zdravotnú starostlivosť, kde sa má kumulovať kvalitnejšie materiálno-technologické vybavenie aj personál.
Štátne nemocnice sa pri zbavovaní sa vysokej zadlženosti budú musieť spoľahnúť predovšetkým samé na seba, oddlženie zo strany štátu môže byť len doplnkom tvrdí ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Ministerka zvolala médiá v súvislosti s materiálom o vývoji dlhu v zdravotníctve za rok 2013. Celkovo 13 fakultných a univerzitných nemocníc podľa nej plán plní a vlani sa im darilo znižovať tempo svojho zadlžovania. Kým za rok 2012 vytvorili nový dlh vo výške 82,1 milióna eur, vlani to bolo 80,3 milióna eur. Ich celková strata sa znížila o 49 miliónov eur.
Denník Pravda urobil analýzu výročných správ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z rokov 2011 až 2013. Zostavil rebríček najviac pokutovaných nemocníc, v ktorých neposkytli pacientom zdravotnú starostlivosť správne, a takisto zoznam dôvodov, prečo ich lekári pochybili. Na horných priečkach sú fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Trnave, sankciám sa však nevyhli ani menšie regionálne nemocnice. Medzi časté chyby lekárov patrilo, že nedali urobiť potrebné vyšetrenia, nesprávne určili diagnózu, a tým aj liečbu, a nesprávne vyhodnotili záznamy. Nemocnice tvrdia, že pokuty pri zanedbaní zdravotnej starostlivosti lekárom zosobňujú.
Niektorým sestrám v menších regionálnych nemocniciach zvýšia platy o dve percentá. Vyššie mzdy by si mali nájsť už v májovej výplate. O koľko eur si prilepšia, ešte sa zatiaľ ešte nevie. Podľa komory sestier to bude asi len o desať eur. Okrem sestier dostanú viac aj ďalší zamestnanci nemocníc. Zvýšenie sa nebude týkať lekárov a sestier, ktoré sú odmeňované podľa zákona č. 62/2012 o minimálnych mzdových nárokoch, ktorý Ústavný súd označil za neplatný. Napriek tomu sestry dostávajú mzdy, ako by platil. Na zvýšení platov pre pracovníkov regionálnych nemocníc sa pred pár dňami dohodla Asociácia nemocníc Slovenska a Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb.
Ani napriek ozdravným plánom, ktoré veľké štátne nemocnice vlani prijali, sa im tempo zadlžovania nedarí znižovať. Vlani zvýšili záväzky po lehote splatnosti o sto miliónov eur. Nemocnice tak vytvorili o 30 miliónov väčší nový dlh ako rok predtým. Vyplýva to zo správy ministerstva zdravotníctva o vývoji dlhu. Nezaplatené faktúry nemocníc ku koncu roka 2013 dosiahli takmer 250 miliónov eur. Napríklad SPP nemocncie dlhovali sedem miliónov. Šéf veľkodistribútora liekov Pharmos Marián Gurina hovorí, že má nezaplatené faktúry asi za osem miliónov eur. Ministerstvo za rastúcim dlhom vidí zmenu smernice, ktorú presadil Brusel. Podľa nej už aj nemocnice musia dodávateľom platiť faktúry do 60 dní.
Baktérie rezistentné na antibiotiká sa už rozšírili po celom svete, takže v budúcnosti by aj bežné infekcie a ľahšie zranenia mohli mať smrteľné následky. Uvádza sa v správe, ktorú dnes zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Správa je výsledkom prvého celosvetového prieskumu problému rezistencie antibiotík. Jej závery podľa expertov WHO poukazujú na naliehavú potrebu vývoja nových druhov antibiotík. Autori správy zaznamenali obzvlášť vysoký výskyt rezistentných mikroorganizmov Escherichia coli, ktoré môžu vyvolať vážne ochorenia vrátane meningitídy a kožných, krvných a obličkových infekcií. V mnohých krajinách je liečba chorôb spôsobených touto baktériou neúspešná u viac ako polovice pacientov.
Zamestnancom malých a stredných nemocníc porastú platy. Rada Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje desiatky zariadení, dnes odsúhlasila podpis dodatku ku kolektívnej zmluve, ktorý hovorí o dvojpercentnom raste miezd. Zvýšenie sa po dohode dotkne aj sestier, nie však všetkých. Dvojpercentné zvýšenie miezd sa bude realizovať od 1. apríla. Zamestnanci regionálnych nemocníc ho tak pocítia na májovej výplatnej páske. Zvyšovanie sa dotkne všetkých zamestnancov s výnimkou lekárov a tých sestier, ktoré majú plat na úrovni zákona o ich mzdách. Ten vlani Ústavný súd SR označil za protiústavný, v niektorých zariadeniach sú však platy na jeho úrovni.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
