—
HPI
Podrobnosti o povinnostiach poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v oblasti poskytovania a úhrady zdravotnej starostlivosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 883/2004, nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 988/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009 a v prípade cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Drahú zdravotnú sestru v ambulancii by mohla nahradiť lacnejšia zdravotnícka asistentka. Tá má strednú školu a aj nižší plat ako sestra s vysokou. Lekári, ktorí sú zároveň majitelia ambulancií, by si chceli vyberať, koho zamestnajú. Dnešná legislatíva im to neumožňuje, podľa nej v ambulancii musí byť sestra. Lekárska komora to navrhuje zmeniť. Zdravotné sestry to považujú za ich odsunutie na vedľajšiu koľaj. Slovenská lekárska komora lobuje za zmenu zdravotníckeho výnosu, ktorá by dala všeobecným lekárom možnosť výberu, koho zamestnajú v ambulancii. Namiesto sestry by to podľa komory mohol byť zdravotnícky asistent, asistentka alebo lekár po skončení štúdia, ktorý by si v ambulancii vykonal prax.
Osem miliónov eur je ochotná poskytnúť Európska únia našim lekárskym fakultám, aby vyškolili medikov, ktorí pôjdu do ambulancií na slovenskom vidieku, kde je nedostatok všeobecných a detských lekárov. Ministerstvo zdravotníctva v stredu vyhlásilo výzvu na čerpanie peňazí z operačného programu Vzdelávanie pre verejné a štátne vysoké školy, akreditované na vzdelávanie v odbore všeobecné lekárstvo a pediatria. Výzva je súčasťou rezidentského programu, ktorý má dostať mladých lekárov na vidiek a zlepšiť v dedinách dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Lekárska fakulta UK sa do programu nezapojí. Jej dekan hovorí, že nemá odborníkov na školenie vidieckych lekárov.
Vydávať bločky z registračných pokladníc možno budú musieť aj lekári. Ministerstvo financií si od tohto kroku sľubuje viac peňazí do štátneho rozpočtu. V súčasnosti sa v ambulanciách pokladnice používať nemusia, hoci tam pacienti platia aj v hotovosti a lekári by z týchto peňazí mali odvádzať dane. Doktorom sa tento návrh nepáči a v prípade, že vstúpi do platnosti, avizujú zvýšenie poplatkov pre pacientov. Lekári dnes vyberajú v hotovosti od pacientov peniaze za úkony, ktoré im zdravotná poisťovňa neprepláca. Elektronickú pokladnicu nepoužívajú, a tak nevydávajú ani bločky. Stačí, ak vypíšu príjmový doklad. Skontrolovať skutočné príjmy lekárov tak nie je možné.
Dlhy nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) presiahli ku koncu minulého roka sumu 34 miliónov eur. Najväčší dlh mala Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici, vyšplhal sa na 15,512 milióna eur. Nemocnica v Bojniciach mala dlh 13,42 milióna eur a dlh myjavskej nemocnice ku koncu minulého roka dosiahol 5,753 milióna eur. Zadlžovanie nemocníc je podľa predsedu TSK Jaroslava Bašku jedným z najväčších problémov kraja. Podľa Bašku, ak sa nezastabilizujú nemocnice, určite tam budú nepopulárne opatrenia. Ako dodal, musí sa to však urobiť, aby nemocnice zostali fungovať a poskytovali zdravotnú starostlivosť obyvateľom kraja. Podľa jeho slov sa žiadna z troch nemocníc nebude predávať.
Na liečbu pacientov so zhubnými nádorovými ochoreniami vynaložila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vlani takmer 292 miliónov eur. V roku 2013 sa na tieto ochorenia liečilo skoro 264.000 poistencov štátnej poisťovne. Medzi finančne najnáročnejšie a zároveň najčastejšie sa vyskytujúce zhubné diagnózy u žien stále patrí nádor prsníka, celkové náklady VšZP na jeho liečbu v roku 2013 predstavovali približne 46 miliónov eur, uviedla poisťovňa. U mužov dominuje zhubný nádor prostaty. VšZP dala na jeho liečbu v roku 2013 takmer 15,5 milióna eur. Medzi ďalšie finančne nákladné onkologické diagnózy patrí napríklad zhubný nádor konečníka, hrubého čreva alebo liečba leukémie.
V liečbe aj v prevencii rakoviny pankreasu Slovensko patrí medzi európsku špičku. Potvrdili to výsledky prieskumu švédskej spoločnosti zameranej na zdravie obyvateľov. Slovensko môže byť podľa nej vzorom pre iné štáty. Rakovina pankreasu je agresívna forma rakoviny, pretože nemá výrazne príznaky, zistí sa väčšinou neskoro. Podľa prieskumu organizácie Health Consumer Powerhouse sme jedinou krajinou v strednej a vo východnej Európe, ktorá poskytuje solídne údaje o liečbe rakoviny pankreasu. V práce sa píše, že diagnostika a liečba fungujú na Slovensku veľmi dobre a v celkovom zhrnutí je Slovensko skutočným vzorom pre ďalšie krajiny strednej a východnej Európy.
7. ročníka Tesco Behu pre život, jedného z najväčších charitatívno-športových podujatí svojho druhu na Slovensku začne 7. júna 2014 v Nitre a podujatie uzavrie beh v Bratislave 28. júna. Behy sa uskutočnia aj v mestách Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov. Všetky vyzbierané finančné prostriedky sú určené na podporu edukačných aktivít zameraných na prevenciu obezity a kardiovaskulárnych ochorení. Až 12 percent detí v školskom veku je obéznych a približne polovica detí vo veku 11-12 rokov na Slovensku má vyššiu hladinu cholesterolu ako 4,3 mmol/1 , čo je odporúčaná hodnota u detí. Detská obezita je alarmujúca, nakoľko 70 percent obéznych detí zostáva obéznych aj v dospelosti.
Pacienti v lekárňach z roka na rok siahajú hlbšie do peňaženiek. A to aj napriek tomu, že výrobcovia ceny liekov znižujú. Kým v roku 2012 pacienti za lieky zaplatili približne 150 miliónov eur, o rok neskôr to už bolo o 4 milióny eur viac. Ministerstvo zdravotníctva sa už dlhšie chváli tým, že ceny liekov sú u nás jedny z najnižších v únii. Pacienti majú k dispozícii veľkú skupinu liekov s nulovým doplatkom. Podľa údajov rezortu v priemere doplácajú za jedno balenie lieku len 1,5 eura. Súhrnné čísla spoluúčasti pacientov za rok však hovoria niečo iné. Doplatky od roku 2012 stúpajú nahor, zatiaľ čo zdravotné poisťovne platia menej.
Individuálne pripravované lieky, ktoré u nás slúžia najmä na liečbu kožných či očných ochorení, nerobí v niektorých regiónoch ani pätina lekární, hoci podľa zákona by ich mali robiť všetky. Ak lekáreň nedokáže pripraviť lieky, môže jej župa dať pokutu od 500 do 25-¬tisíc eur. U nás pripravované lieky netvoria ani percento zo všetkých používaných. V zahraničí je to až šesť percent. Šéf komory Tibor Czuľba uvádza, že individuálne pripravované lieky je ťažké zohnať najmä cez víkend, keď sú otvorené zväčša len lekárne v supermarketoch. Hlavný dôvod, prečo lekárne lieky nepripravujú, je podľa prvého viceprezidenta komory Ondreja Sukeľa, že táto činnosť je ekonomicky nevýnosná.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
