—
HPI
Zdravotnícke zariadenia dlhovali ku koncu marca na poistnom Sociálnej poisťovni vyše 95,6 milióna eur. Od začiatku roka sa tak ich pohľadávky zvýšili o 9,3 milióna eur. Pohľadávky voči štátnym zdravotníckym zariadeniam dosiahli 62,8 milióna eur. Za mesiac tak vzrástli o takmer 2,1 milióna eur. Dlhy transformovaných zdravotníckych zariadení predstavovali viac ako 32,8 milióna eur. Za mesiac sa teda zvýšili o 643.000 eur. Nárast pohľadávok z titulu neplatenia mesačných odvodov bol zaznamenaný v 11 zariadeniach. Sociálna poisťovňa evidovala celkovo 22 sledovaných zdravotníckych zariadení s pohľadávkou. Z toho je šesť štátnych a 16 transformovaných zdravotníckych zariadení.
Sestry a pôrodné asistentky nemožno nahradiť lekárom ani zdravotníckym asistentom, majú jasne stanovené kompetencie, pre výkon ktorých boli a sú vzdelávané. Odkazuje Slovenskej lekárskej komore (SLK) prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová. SLK totižto navrhuje, aby sestru v ambulancii všeobecného lekára mohol nahradiť zdravotnícky asistent, prípadne ďalší lekár. Komora sestier netají, že takýto návrh je pre ňu prekvapujúci. Lazorová podotýka, že ak by neboli na ambulanciách sestry, lekár by denne neošetril 60 pacientov, pretože polovicu práce robia oni.
Zdravotné poisťovne uhradili vlani kúpeľnú starostlivosť viac ľuďom ako rok predtým. Ako ukazujú štatistiky najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), medziročne zaznamenala takmer desaťpercentný nárast počtu poistencov liečených v kúpeľoch. Podľa VšZP šlo vlani na kúpeľnú liečbu 30,7 milióna eur. Predpokladá, že nárast pacientov v kúpeľoch súvisí s nárastom počtu operácií. Kúpele navštívilo aj viac poistencov Dôvery. Návrh na kúpeľnú starostlivosť vypisuje odborný lekár, alebo lekár poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, alebo všeobecný lekár pre deti a dorast na základe nálezu príslušného lekára špecialistu. Nie každý návrh na preplatenie kúpeľnej starostlivosti však zdravotné poisťovne schvália.
Lieky, ktorých vývoz Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) v tomto roku pre hrozbu ich nedostatku na slovenskom trhu zakázal, mali smerovať najmä na západoeurópsky trh. Štatistiky ukazujú, že lieky mali smerovať najmä do Nemecka, ale aj Belgicka, Holandska, Dánska či Veľkej Británie. Niektoré vývozy boli ale naplánované aj do krajín ako Česko, Poľsko a Litva. Podľa ŠÚKL bola skladba krajín, kde sa lieky vyvážali, podobná aj vlani. ŠÚKL v tomto roku zakázal vývoz lieku pre ľudí so schizofréniou Xeplion, lieku pre parkinsonikov Azilect, ako aj antireumatík Cimzia a Enbrel, lieku pre epileptikov Lyrica, onkologického lieku Sutent a Salofalk určený pre pacientov s ochoreniami čriev.
Lekárska komora opäť rozvírila hladinu zdravotníctva. Zdravotným poisťovniam chce diktovať, s ktorými špecialistami majú uzatvoriť zmluvy. Súčasné zazmluvňovanie totiž považuje za netransparentné. Slovenská lekárska komora navrhuje, aby zdravotná poisťovňa vytvorila miesto a lekára by už dosadila komora na základe vlastného zoznamu. Takto by sa ambulancie podľa nej obsadzovali transparentne. Ministerstvo zdravotníctva o zmene, akú navrhuje komora, ani neuvažuje. Zdravotné poisťovne tvrdia, že zodpovedajú za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, a preto je ich právom vybrať si lekára, s ktorými uzavrú zmluvu.
Ministerstvo zdravotníctva rozdalo všetky licencie na záchranky. V súťaži uspela najmä dánska firma Falck Záchranná, ktorá pôsobí najviac na východnom a strednom Slovensku. Po piatkovom prerozdelení jej pribudlo desať záchranných staníc. Spolu ich tak má už 107, teda viac ako tretinu z necelých tristo záchraniek na Slovensku. Je tak najsilnejšou zo všetkých firiem, čo u nás záchranky prevádzkujú. Je aj najväčšou záchranárskou spoločnosťou na svete. Falck uspel aj pred štyrmi rokmi, keď sa licencie rozdeľovali. Vtedy získal 91 záchranných staníc, no len na štyri roky.
Firmy nakoniec nevyjde povinná zdravotná služba, ktorá má dohliadať na zdravie ich zamestnancov, tak draho. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská ustúpila od plánu, aby službu vykonával iba atestovaný lekár. Namiesto lekára to bude môcť robiť aj preškolený bezpečnostný technik alebo hygienik. Tí si účtujú menej ako profesionálny tím lekárov. Ministerstvo zdravotníctva takto opravuje zákon o ochrane zdravia, podľa ktorého má každá firma zabezpečiť zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov bez ohľadu na to, v akej rizikovej skupine pracujú.
Novým rektorom Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave bude profesor Peter Šimko, zvolili ho v pondelok na zasadnutí akademického senátu. Funkciu rektora bude vykonávať od 4. októbra tohto roku do 3. októbra 2018. Ako informoval mediálny odbor univerzity, voľba rektora sa ukončila spísaním zápisnice hneď po ukončení hlasovania a vyhlásení výsledkov. Zápisnicu prevzal predseda Akademického senátu SZU profesor Andrej Černák, ktorý do 15 dní od voľby odošle ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej návrh na menovanie zvoleného kandidáta na funkciu rektora.
Štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) sa za desať mesiacov podarilo znížiť počet pacientov na čakacích listinách o 32 percent. Kým v máji 2013 mala na nich zaradených 8572 poistencov, vo februári 2014 to bolo 5797 ľudí. Ako dnes poznamenal šéf poisťovne Marcel Forai, vo februári tak VšZP dosiahla historicky najnižšiu úroveň čakajúcich pacientov. Podľa Foraia je to dôsledok nelimitovania výkonov a poskytnutia špeciálneho bonusu za operácie pre poistencov VšZP. Priemerná doba čakania poistencov VšZP je podľa jeho slov okolo 180 dní. Najdlhšie sa zvyčajne čaká na operáciu bedrového kĺbu, a to asi 200 dní.
Národný program reforiem popisuje "štrukturálne opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, tvorbu nových pracovných miest a zlepšenie kvality života."
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
