—
HPI
Po prvý raz ukončili rok v plusových číslach. Aj napriek tomu sa stále boria s dlhmi. Takáto je realita Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a v Košiciach. Tie dáva ministerstvo zdravotníctva za príklad svojim ostatným zdravotníckym zariadeniam. Podľa neho ukazujú, že sa dá hospodáriť aj efektívne. Zároveň s tým však priznáva aj druhú stranu mince – obe nemocnice sa zadlžujú voči dodávateľom rýchlejšie ako v minulosti. Ukazujú to aj čísla – banskobystrická nemocnica mala na konci vlaňajška dlhy po lehote splatnosti medziročne vyššie o 405-tisíc eur. Skrátila sa tým splatnosť faktúr zo zhruba 120 na 30 dní.
Platy lekárov vyše 4-tisíc eur v hrubom a zdravotných sestier 1 500 až 2 400 eur, ktoré zverejnil denník Pravda, vyvolali búrlivú diskusiu. Lekári a sestry, ktorých tieto čísla rozhorčili a reagovali na ne, sa zhodli v jednom – sumy sú nereálne a nezmyselné. Aký je však ich hrubý plat, zverejniť odmietli. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré nášmu denníku tieto údaje za január poskytlo, ich získalo z jednotlivých nemocníc a tie si za nimi stoja. Zdravotnícke zariadenia tvrdia, že viac zarábajú zamestnanci s dlhoročnou praxou, dvoma špecializáciami, s odpracovanými nadčasmi a s príplatkami za pohotovosť, ako aj s vyšším počtom vykonaných operácii. Najnižšie sumy dostávajú zdravotníci bez praxe, odborností a bez absolvovaných služieb.
Ministerstvo zdravotníctva sa chváli svojimi nemocnicami. Tvrdí, že vlani rástol ich dlh pomalšie ako rok predtým. Stratu skresali z bezmála 120 miliónov eur takmer na 70 miliónov eur. Napriek tomu sú v pluse len štyri z trinástich štátnych nemocníc. Celkový dlh nemocníc dosiahol na konci minulého roka 365 miliónov eur. Prekročil tak hranicu, pri ktorej v minulosti vlády pristúpili k oddlžovaniu. To však dnes nie je podľa riaditeľa sekcie financovania ministerstva Viktora Očkaya témou dňa. Do konca budúceho roka by mali všetky štátne nemocnice prestať tvoriť stratu, taký je cieľ ministerstva. Analytik HPI Tomáš Szalay neverí, že sa to podarí dosiahnuť.
V rámci ohlásených zmien v zazmluvňovaní lekárov-špecialistov štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP), uskutočnila poisťovňa prieskum ordinačných hodín vo všetkých ambulanciách špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch sa ukázalo, že lekári neposkytovali zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, na akom sa s poisťovňou dohodli. Poisťovňa chcela týmto zmapovaním ordinačných hodín zistiť, akou kapacitou sú k dispozícii zmluvní poskytovatelia poistencom VšZP, respektíve ostatným poistencom. Štátna poisťovňa chce lekárov po novom zazmluvňovať práve cez rozsah ordinačných hodín, aby zohľadnila reálne potreby pacientov.
Pred desiatimi rokmi bola priemerná mzda zdravotníkov necelých 90 percent priemernej mzdy, dnes je to 120. Týka sa to však iba lekárov. Mzdové postavenie zdravotníkov sa podľa čísel odborárov výrazne zlepšilo. Kým v roku 2004 bola priemerná mzda zdravotníka necelých 90 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, dnes je na úrovni 120 percent. Zdravotníkom narástli platy najviac zo všetkých odvetví. Táto štatistika sa týka predovšetkým jednej kategórie zdravotníkov – lekárov. Menej už sestier, asistentov a zástupcov ďalších povolaní. V roku 2004 zarobil podľa slov Tomáša Szalaya priemerný lekár aj s náhradami za pracovnú pohotovosť 1,9-násobok toho, čo priemerný občan Slovenska. V roku 2013 to je už 2,5-násobok.
Hrubý plat niektorých lekárov dosiahol výšku 4– až 6-tisíc eur, a sťažovať sa nemôžu ani mnohé sestry, ktoré na svojich výplatných páskach videli hrubú mzdu od 1 500 do 2-tisíc eur. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) uvádza, že ide o reálne platy. Lekári aj sestry sú pobúrení a tvrdia, že ide o zavádzajúce sumy. MZ uvádza, že týmto zverejnením chce ukázať, aké sú reálne platy v štátnych nemocniciach. Zverejnenie platov ministerstvom považuje prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár za zavádzanie verejnosti. Existuje podľa neho jeden údaj, a to je dekrétový plat 1 690 eur u atestovaného a 1 040 eur u neatestovaného lekára. Ide o základný plat bez nadčasov a príplatkov.
Program trvá pol dňa 18. marca 2014 (utorok) od 9,00 hod do 14,00 hod.
Prednášajúci a hostia: MUDr. Tomáš Szalay, MUDr. Stanislav Žiaran, PhD., MPH, FEBU, Ing. Elena Májeková, Mgr. Viktor Dudáš, MUDr. Angelika Szalayová.
Súčasťou seminára je aj diskusia, ktorá neformálne pokračuje pri obede.
18. marca 2014 od 9:00 do 14:00 v Ponteo Activity Park Rusovce
Prihlásiť na program sa môžete vyplnením priloženej prihlášky a jej zaslaním emailom na konferencie@hpi.sk (scan prihlášky) alebo vyplňte online registračný formulár. V prípade záujmu Vám ďalšie informácie poskytne Michaela Stašiniaková, tel. +421 948 662 600.V Čechách a na Morave má HPI veľa kontaktov, známych i priateľov. A od januára 2014 máme oficiálne zastúpenie na českom trhu. Šéfkou našej pražskej kancelárie je Ing. Daniela Kandilaki (kandilaki@hpi.sk). Tešíme sa na spoluprácu s českými partnermi!
Ministerstvo zdravotníctva vyzve Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a župy, aby skontrolovali lekárne. Majú preveriť výsledky miniprieskumu denníka SME, z ktorého vyšlo, že lekárnici nepripravujú ľuďom miešané lieky. Podľa neho iba deväť z dvadsiatich náhodne vybraných lekární naprieč Slovenskom bolo schopných a ochotných pripraviť liek z receptu od kožného lekára alebo urobiť voľnopredajnú borovú vodu. Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach pritom prikazuje pod hrozbou pokuty až do 25-tisíc eur každej lekárni robiť individuálne pripravené lieky. Túto ich povinnosť doteraz nekontroloval ústav ani župy.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
