—
Súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera sa nepáči, že by poisťovne mali po novom preplácať starostlivosť sestier v zariadeniach sociálnych služieb a zriadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V pripomienkach k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva preto takýto návrh odmieta. Ako pripomína zdravotná poisťovňa, podľa zákona je povinná uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovanú výlučne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Podľa Dôvery súčasne navrhované znenie zmeny nie je koncepčným riešením. Za to považuje riešiť súbežne s ošetrovaním osôb v zariadeniach sociálnych služieb aj problematiku tzv. sociálnych hospitalizácií.
Slováci užívajú viac antibiotík ako obyvatelia okolitých krajín. Ako ukázali dáta OECD, po antibiotikách siahajú častejšie ako Česi, Maďari aj Poliaci. Slovenskí pacienti ročne spotrebujú asi osem miliónov balení antibiotík. Kým spotreba antibiotík vyjadrená v doporučenej dennej dávke na 1000 osôb je v Rakúsku 15, Maďarsku 15,7 a Českej republike 17,9, na Slovensku je táto hodnota vyššia, a to 23,8. Slováci tak užívajú viac antibiotík ako je priemer v krajinách OECD (20,5), v niektorých krajinách je to však ešte viac.
Podobne ako sú preventívne prehliadky povinné u stomatológov mali by byť podľa viceprezidenta Asociácie súkromných lekárov (ASL) Dušana Liptáka povinné aj u iných lekárov. Za ideálne považuje, aby boli v takomto prípade vyčlenené vekové skupiny, kedy sa začínajú prejavovať závažné ochorenia. V prípade, že poistenec neabsolvuje preventívnu prehliadku u stomatológa, za každé ošetrenie zubov si v nasledujúcom roku zaplatí plnú sumu. Ako donútiť ľudí k prevencii u všeobecných lekárov a špecialistov Lipták nevie. Podľa prezidenta ASL Ladislava Pásztora je potrebné na prevenciu zatlačiť v súčasnosti, tak aby starnúca populácia bola čo najmenej chorá, pretože o pár rokov to systém nebude vedieť ufinancovať.
Kým lekárov má Slovensko približne toľko ako majú v priemere krajiny OECD, v prípade sestier sú štatistiky podpriemerné. Na 1000 obyvateľov pripadalo v roku 2011 5,9 sestry, priemer OECD je 8,8. Najväčším počtom sestier na 1000 obyvateľov sa môžu pochváliť Švajčiari (16,6) a tiež Dánsko a Belgicko s rovnakým počtom (15,4). V prípade lekárov je priemer 3,2, na Slovensku na 1000 obyvateľov pripadá 3,3 lekára. Rovnaký počet lekárov ako naša krajina dosahujú aj krajiny ako Francúzsko, Austrália, Fínsko alebo Izrael. Najmenej lekárov na 1000 obyvateľov vykazuje Indonézia (0,2), India (0,7) a Južná Afrika (0,8).
Špekulanti si našli nový spôsob, ako sa rýchlo a bez čakania pred ordináciou dostať k liekom. Falšujú lekárske recepty. Kontrolami na to prišli zdravotné poisťovne, ktoré už kvôli tomu podali aj trestné oznámenia. V poslednom období poisťovňa dostala viacero podnetov od lekárnikov, ktorí identifikovali podozrivé recepty, ktoré neobsahovali kompletné údaje, prípadne boli nesprávne, uviedla hovorkyňa Dôvery Monika Šimunová. Skúsenosti so špekulantmi má aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá len v Nitrianskom kraji odhalila 119 fiktívnych výpisov. Najmenšia Union ZP zachytila tento trend aj v Žilinskom kraji.
Zavádzanie DRG (skupiny súvisiacich diagnóz) na Slovensku bude v aktuálnom roku pokračovať školeniami užívateľov systému ako aj prípravou v poradí druhej verzie SK-DRG. V tomto roku by malo byť vyškolených ďalších 680 manažérov. Do mája by mali DRG ovládať už kóderi a teda lekári a zdravotné sestry. Postupne sa školiť začnú aj ďalšie kategórie užívateľov, a to odborne spôsobilé osoby. Doškolení v tomto roku budú aj národní metodici, ktorí sa vzdelávať začali ako prví ešte vlani. Na konci roka by malo vedieť so systémom DRG pracovať celkovo 3 126 osôb. ÚDZS, ktorý na Slovensku zastrešuje zavedenie DRG, financuje vzdelávanie vďaka nenávratnému finančnému príspevku.

Veľa dôvodov na úsmev a pevné nervy pri riešení výziev, ktoré prináša zdravotná politika Vám v novom roku želá tím Health Policy Institute!
Chorvátske úrady obvinili farmaceutickú spoločnosť Farmal a 364 ľudí, prevažne lekárov, z korupcie na trhu s liekmi. Manažéri firmy sídliacej v chorvátskom meste Ludbreg vraj podplácali lekárov a lekárnikov, aby pacientom predpisovali jej produkty. Podľa miestnych médií ide o najväčšie obvinenie tohto druhu v histórii Chorvátska. Ak by boli všetci obvinení lekári prepustení, hrozil by údajne kolaps chorvátskeho zdravotníckeho systému. V Chorvátsku pracuje približne 5 000 lekárov, píše BBC. Podľa vyhlásenia chorvátskeho protikorupčného úradu USKOK bolo vedenie spoločnosti Farmal obvinené, že podplácalo "lekárskych pracovníkov", aby objednávali a predpisovali lieky, ktoré firma vyrába.
Napriek tomu, že situácia v zdravotníctve je v posledných rokoch turbulentná, podľa šéfky rezortu Zuzany Zvolenskej sa začína pomaly stabilizovať. Ako poznamenala, končiaci sa rok sa niesol aj v znamení odmeňovania zdravotníkov. Verí, že túto tému sa podarí doriešiť v roku 2014. Ministerstvo koncom tohto roku predstavilo legislatívny návrh úpravy miezd zdravotníkov v štátnych nemocniciach.Za najväčšie pozitívum roku 2013 ministerka považuje spustenie rezidentského programu, ktorého cieľom je vychovávať nových všeobecných lekárov. Šéfka rezortu musela v tomto roku čeliť v parlamente odvolávaniu, dôvodom bol tender na licencie pre letecké záchranky. Podľa ministerky však napriek vzniknutej situácii nie je proces prerozdeľovania licencií potrebné do budúcna meniť.
Ak dnes príde záchranka po človeka, ktorý odpadol na ulici a je v bezvedomí, záchranár sa z jeho preukazu zdravotnej poisťovne veľa nedozvie. O dva roky by to malo byť inak. Záchranár by sa mal pri návšteve pacienta dozvedieť o jeho alergiách či liekoch, ktoré užíva. Mal by vedieť aj to, či nemá kardiostimulátor, alebo či netrpí chronickou chorobou. Zabezpečiť by to malo elektronické zdravotníctvo, takzvaný eHealth, ktoré pôvodne už malo fungovať. Aktuálny plán ráta s jeho ostrou prevádzkou na celom Slovensku od roku 2016. V polovici budúceho roka by sa mala spustiť skúšobná prevádzka. Systém pripravuje za peniaze z eurofondov konzorcium firiem Ness a Lynx.