—
Vláda dnes odobrila smerovanie zdravotnej politiky, ktoré presahuje viac ako jedno volebné obdobie. Ministri schválili Strategický rámec v oblasti zdravia pre roky 2013 až 2030. Má ísť o základný dokument, ktorý smerovanie zdravotnej politiky určuje v strednodobom a dlhodobom horizonte. Ambíciou tohto dokumentu je na základe metodického postupu identifikovať reálne problémy slovenského zdravotníctva, nájsť merateľné ukazovatele a stanoviť dosiahnuteľné ciele do roku 2030, konštatuje sa v materiáli. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská už po svojom nástupe avizovala, že chce dať zdravotníctvu dlhodobejšiu víziu. Strategický rámec stanovuje priority v troch oblastiach, a to ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo verejnom zdraví.

Sadzba poistného za poistencov štátu bude v budúcom roku 4 % z priemernej mzdy. Schválený návrh rozpočtu sa tak vrátil k pôvodným číslam navrhovaným ministerstvom financií ešte v auguste.
V novembri 2013 zorganizovala medzinárodná Asociácia akademických zdravotných centier v Budapešti prvú stredo- a východoeurópsku konferenciu.

V novembri 2013 sme sa v Belehrade stretli s predstaviteľmi srbskej politickej strany Demokratska stranka. Stretnutie inicioval inštitút IRI (International Republican Institute) v Srbsku. Jeho cieľom bolo zadefinovať stratégiu pre reformu srbského zdravotného systému, ktorú strana predstaví v rámci svojho volebného programu v parlamentných voľbách, ktoré sa konajú 16. marca 2014.
Investičná skupina Penta má záujem podieľať sa na projekte novej bratislavskej univerzitnej nemocnice, a to ako developer či prevádzkovateľ, prípadne byť v úlohe oboch týchto subjektov. Vyplýva to zo slov Eduarda Matáka partnera Penty, ktorý má na starosti investície a stratégiu v zdravotníctve. Nové zdravotnícke zariadenie by mohlo byť prvým, ktoré vyrastie vďaka verejno-súkromnému partnerstvu takzvanému PPP projektu. Štát totiž priznáva, že prostriedky na výstavbu nemá, no zároveň považuje za nevyhnutné, aby hlavné mesto dostalo novú budovu nemocnice, keďže tie súčasné sú v zlom technickom stave. Maták očakáva, že o projekt prejavia záujem aj zahraničné firmy.
Slovenskí zubári sa obávajú prílevu zubárov z Ukrajiny. Vinia za to najmä schvaľovací systém žiadostí z krajín mimo Európskej únie, ktorý podľa nich nie je dosť prísny. Sú malo vzdelaní a štát ich púšťa na náš trh príliš ľahko, myslia si slovenskí zubári o ukrajinských kolegoch. Na Slovensku je 3400 zubárov, z toho 33 z Ukrajiny. Ich počet rastie od čias protestov z roku 2011. V súčasnosti v Slovenskej komore zubných lekárov zaregistrovaných len 33 zubárov z Ukrajiny, počet žiadostí o vykonávanie tejto práce podľa údajov ministerstva školstva každým rokom stúpa.
Ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb a zriadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by po novom mohli hradiť zdravotné poisťovne. Novela o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti preto upravuje novú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorou je ošetrovateľská starostlivosť sestier v takýchto zariadeniach. Návrh má byť výsledkom spolupráce ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí. Predpokladaný ročný dosah na zdroje verejného zdravotného poistenia je odhadovaný na základe vykonaného auditu ministerstva práce, a to ročne na takmer dva milióny eur. Právna norma by mala v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta platiť od apríla 2014.
Od budúceho roka bude štát platiť za svojich poistencov menej. Pôjde o historicky najnižší odvod, ktorý bude na úrovni štyroch percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Poistenci štátu sú najdrahšími pacientmi, patria sem deti, penzisti, nezamestnaní či ženy na materskej. Ide o viac ako tri milióny ľudí. Odvody štátu za svojich poistencov z roka na rok klesajú. Kým v roku 2010 to bolo 4,78 percenta z priemernej mzdy, tento rok už len 4,25 percenta. Mesačne to na jedného poistenca vychádzalo 33,44 eura, od Nového roka bude štát platiť 32,20 eura.
Nemocnice by mali matky, ktoré odídu po pôrode zo zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu lekárov, nahlasovať orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa tak má stať bez ohľadu na to, či matka odíde s dieťaťom alebo bez neho. Poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti dostanú tiež novú povinnosť v súvislosti s lekárskou prepúšťacou správou novorodencov. Len-čo bude dieťa po narodení prepustené do domáceho prostredia, budú musieť z nemocnice zaslať lekársku správu pediatrovi, ktorého uvedie rodič. Pokiaľ rodič nebude mať vybraného konkrétneho lekára, lekársku správu dostane lekár v zdravotnom obvode podľa trvalého alebo prechodného pobytu matky.
Do malých a stredných nemocníc má prísť v budúcom roku viac peňazí. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje desiatky nemocníc, sa dohodla na nových platobných podmienkach so všetkými troma zdravotnými poisťovňami. Podľa prezidenta ANS Mariána Petka by tak regionálne nemocnice mali zvládnuť budúcoročné navyšovanie platov lekárov a vidí aj priestor na zvyšovanie platov ostatných zamestnancov nemocníc. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zatiaľ svoju ponuku, čo sa týka budúcoročných platobných podmienok, konkretizovať nechce, podrobnosti zverejní na budúci týždeň. V prípade Dôvery dôjde k zvýšeniu úhrad za hospitalizácie do výšky šesť percent, cien za ústavnú pohotovostnú službu do výšky desať percent.