V krajinách so systémom viacerých poisťovní sa selekcia poistencov podľa ich rizikového profilu stáva čoraz väčším problémom. Poisťovne zdokonaľujú svoje zručnosti vo vyhľadávaní nízkorizikových poistencov a tvorcovia zdravotnej politiky musia reagovať čoraz kvalitnejším systémom kompenzácie rizikovej štruktúry. Okrem demografických charakteristík sa ako prediktory budúcich nákladov začínajú používať parametre zdravotného stavu (napr. diagnóza alebo spotreba liekov).
Kľúčovým záverom publikácie je, že prerozdeľovanie zdrojov na základe demografických prediktorov (vek a pohlavie) je síce administratívne jednoduché, ale má veľmi nízku schopnosť predikovať variabilitu v budúcich nákladoch zdravotnej starostlivosti a nedokáže pokryť dva dôležité prejavy neurčitosti. Prvým sú vysoké a jednorazové individuálne náklady a druhým sú opakujúce sa náklady spojené so špecifickými chorobami, ktoré nemusia byť jednorázovo vysoké, avšak z dlhodobého hľadiska predstavujú hlavnú záťaž pre zdravotné poisťovne. Zlepšenie modelu prerozdelenia poistného na Slovensku z hľadiska predikčnej schopnosti spôsobí väčší dôraz zdravotných poisťovní na strategický nákup zdravotnej starostlivosti a menšiu orientáciu na selekciu rizika.
Zmena systému prerozdelenia
Ťažiskovou časťou publikácie je predstavenie piatich variantov systému prerozdelenia.
- nulový variant predstavuje simuláciu súčasne platného systému
- variant č. 1 simuluje 100 %-né prerozdelenie zdrojov, pričom rozlišujeme, či je predmetom prerozdelenia predpis, alebo výber poistného
- variant č. 2, ktorý k dnešnému systému pridáva sekundárne prerozdelenia na základe finančne náročnej liečby (high risk pool) v troch variantoch: nad 500 000 Sk, nad 750 000 Sk a nad 1 000 000 Sk
- variant č. 3, ktorý navrhuje zavedenie prediktorov zdravotného stavu
- variant č. 4 – systém carve-out
Pokračovanie v demografických prediktoroch a prípadné parametrické zmeny v systéme kompenzácie rizikovej štruktúry (100 %-né prerozdelenie) prinesú zmenu objemu zdrojov medzi jednotlivými hráčmi. Takýto model je síce jednoduchý, avšak nevedie k podpore strategického nákupu zdravotnej starostlivosti a zvyšovaniu efektívnosti.
Zavedenie sekundárneho prerozdelenia („high risk pool“) je administratívne ťažšie ako parametrické zmeny, avšak pri súčasnom zložení poistných kmeňov nemá podstatný dopad ani na prerozdelenie a ani na zmenu správania hráčov. Jeho výhodou je, že chráni malých hráčov pre rizikom vysokých nákladov.
Kľúčovou zmenou v systéme prerozdelenia by bolo zavedenie prediktorov zdravotného stavu, ktoré majú vysokú predikčnú schopnosť a odmeňujú poisťovne za efektívny nákup zdravotnej starostlivosti. Dodaním takýchto prediktorov, ktoré vernejšie zobrazujú variabilitu v nákladoch jednotlivých poistencov, sa zvýši relatívna váha tých skupín poistencov, pri ktorých môžeme dlhodobo predvídať náklady vzhľadom na ich chorobu (napr. diabetes, ischemická choroba srdca, a pod.). Zavedenie takéhoto systému je však veľmi náročné na údaje a musí mu predchádzať testovacia fáza v zdravotných poisťovniach (cca 2 roky), v ktorej sa odladia dôležité technické parametre a až následne sa môže spustiť plnohodnotná implementácia.
Získajte zľavu! Objednajte si dve publikácie HPI a ušetríte.
|
Zdravie je luxus
elektronická € 15
tlačená € 20
|
Dobrý poistenec je nad zlato
elektronická € 15
tlačená € 20
|
| Obe publikácie spolu: |
- v elektronickej verzii € 25
- v tlačenej verzii € 33
|
| Objednávky zasielajte na adresu hpi@hpi.sk. Telefonický kontakt: +421 2 207 11 959 |
