—
Februárové vydanie newslettera o zdravotnej politike.

Celkové hodnotenie: Vo volebnom programe KDH môžeme nájsť množstvo opatrení, ktoré môžu značne prispieť ku znižovaní korupcie v zdravotníctve rovnako ako v iných sektoroch. Berúc do úvahy množstvo opatrení, ktoré bolo doposiaľ prijatých na znižovanie korupcie, je len veľmi mala pravdepodobnosť, že dôjde ku efektívnej implementácii všetkých vyššie spomínaných dôležitých opatrení. Ak by sa do všeobecne platných právnych noriem podarilo v účelnej podobe pretaviť, čo i len polovicu týchto opatrení, je vysoká šanca, že dôjde k poklesu korupcie v zdravotníckom sektore.

Hospodárska politika vo volebných programoch väčších politických strán.
Zhodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej v oblasti zdravotníctva urobili študenti na HMA akadémii rámci predmetu zdravotná politika programu MSc. Kritériami bola dôležitosť a naplnenosť jednotlivých záväzkov vlády. Výsledky sú pre ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, inak bývalého študenta HMA, nie príliš lichotivé:
Z celkového počtu 31 záväzkov iba 3 vykazovali viac ako polovičnú mieru naplnenosti, pričom iba 2 záväzky spĺňali kľúčové kritérium – dôležité a zároveň splnené.
Až 25 záväzkov sa nachádzalo na opačnom póle – sú dôležité, ale nesplnené.
Hodnotenie volebných programov politických strán z pohľadu boja proti korupcii v zdravotníctve. Najlepší program z pohľadu boja proti korupcii v zdravotníctve má strana KDH, za ňou sa umiestnila strana SaS. Minimálne alebo až žiadne opatrenia, ktoré by mohli znížiť korupciu v zdravotníctve majú vo svojom programe strany SMER-SD, SNS a 99% občiansky hlas.
Výsledok analýzy zdravotníckych programov siedmich strán, ktoré majú pravdepodobnosť, že ich zástupcovia sa dostanú do parlamentu – SDKÚ-DS, SAS, KDH, MOST-HÍD, Obyčajní Ľudia a Nezávislé Osobnosti (OĽaNO), SMER-SD a SNS:
Ani jedna zo strán nereaguje na nesúlad medzi nárokom miezd lekárov a zdravotných sestier a reálnych zdrojov.
Strany, ktoré hovoria o potrebe definovania zákonného nároku boli súčasťou vládnej koalície posledných 20 mesiacov a neurobili v tomto žiadne opatrenia, preto takýto zámer neznie dôveryhodne.
Návrhy strán obsahujú len kozmetické úpravy alebo parametrické zmeny bez návrhov väčších systémových zmien.

Slovensko je vďaka reforme Rudolfa Zajaca z roku 2004 na dobrej ceste k manažovanej konkurencii. Žiaľ, ministri zdravotníctva, ktorí prišli po ňom – Valentovič, Raši a Uhliarik – tento model ďalej nekultivovali, skôr vytvárali prekážky jeho hlbšej implementácii.
Ak sa niekto podujme „prehrýzť sa“ hospodárskymi časťami volebných programov hoci len hŕstky relevantných politických strán, napadne mu možno aj takáto otázka: komu adresujú politické strany tieto ťažkopádne dokumenty? Sú rozsiahle, ich štúdium a porovnávanie je relatívne náročná činnosť, neatraktívna pre väčšinu voličov. Vzniká tak dojem, akoby písanie programov bolo akýmsi nutným zlom pre strany; akoby to robili s vedomím, že program aj tak nerozhoduje.

Celkové hodnotenie: Program strany je iba súhrn konštatovaní o zlyhaní a nedostatkov systému a politikov. Je preto nesmierne ťažké komentovať jednotlivé opatrenia na zvyšovanie transparentnosti v zdravotníctve, nakoľko v programe strany sa žiadne nenachádzajú.

Celkové hodnotenie: V programovom memorande strany SNS chýbajú skoro všetky v súčasnosti dostupné opatrenia na znižovanie korupcie v zdravotníctve. Spomínané opatrenia v programe jednak nie sú najefektívnejšie zbrane v boji proti korupcii a zároveň pri nich nie je možné určiť ani ich konkrétnu podobu či implementáciu.

Celkové hodnotenie: Program poníma transparentnosť len veľmi abstraktne, bez štrukturálnych návrhov a riešení. Žiadne konkrétne protikorupčné opatrenia pre zdravotnícky sektor sa v programe nenachádzajú.