—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Zdravotnícke zariadenia dlhovali ku koncu apríla 2014 na poistnom Sociálnej poisťovni vyše 96,6 milióna eur. Od začiatku roka sa tak ich pohľadávky zvýšili o 10,3 milióna eur. Pohľadávky voči štátnym zdravotníckym zariadeniam dosiahli 63,2 milióna eur. Za mesiac tak vzrástli o 390.000 eur. Nárast pohľadávok z titulu neplatenia sa eviduje pri bratislavskej detskej nemocnici, banskobystrickej fakultnej nemocnici a Národnej transfúznej službe. Podľa hovorkyne MZ i každej z dvoch nemocníc došlo k navýšeniu menším tempom ako v minulosti a zároveň ostatné nemocnice v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva svoj dlh voči Sociálnej poisťovni medzimesačne nenavyšovali, ale naopak ho znížili.
Súkromným lekárom sa nepáči, že dohľad nad pracovným prostredím a činnosťami niektorých zamestnancov by mohli po novom vykonávať aj bezpečnostní technici. Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR dnes vyjadrila nesúhlas s novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji zdravia, ktorú by mali na ďalšej schôdzi schvaľovať poslanci v parlamente. Ministerstvo zdravotníctva SR ňou reaguje na výčitky Európskej komisie (EK). Zástupcovia ambulantných lekárov majú obavy, že právna norma nebude napriek aspektom európskej legislatívy fungovať stopercentne. ASL poukazuje, že bezpečnostní technici nemajú dostatok odborných znalostí.
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) dala právnikom posúdiť možnosti vypovedania zmluvy na prenájom parkovísk pred dvoma bratislavskými nemocnicami. Dve právne analýzy ju stáli 22.000 eur. Upozornilo na to Lekárske odborové združenie (LOZ). Hovorkyňa UNB uviedla, že dve právne analýzy boli vytvorené s ročným odstupom. V každom prípade víťaz prešiel riadnym verejným obstarávaním a firma mala poskytnúť aj právne služby, vypracovanie právnych stanovísk a podaní. Škody z nenapĺňania zmluvy alebo odstúpenia bez relevantného právneho dôvodu podľa nej navyše prevyšujú 1,5 milióna eur. Voči tvrdeniam odborárov UNB pripravuje právne kroky na ochranu dobrého mena a jej renomé.
Tento rok by malo padnúť rozhodnutie nemeckého súdu, či Slovensko zaplatí 25 miliónov eur holandskej spoločnosti Achmea, vlastníkovi zdravotnej poisťovne Union. Žalobu na zrušenie tejto povinnosti Slovensko podalo ešte minulý rok v januári na Vyšší krajinský súd vo Frankfurte. Dôvodom, prečo štát musí platiť súkromnej spoločnosti Achmea, je prehratý spor o zákaz zisku zdravotných poisťovní. Achmea žalovala Slovensko a Medzinárodný arbitrážny tribunál rozhodol, že musí zaplatiť 22 miliónov eur ako kompenzáciu škody za zákaz zisku a ďalšie 3 milióny ako náklady na právne služby. Slovenská republika však odmietla zaplatiť, Achmea preto problém riešila exekúciou. Na účtoch v Luxemburgu má teraz štát zmrazených takmer 30 miliónov eur.
Bedrové kĺby a rôzne protézy sa vyberú z nebožtíkov alebo z tých, ktorí ich už nepotrebujú. Opravia sa a dajú sa ďalším chorým. Opakované použitie rôznych protéz európske zákony nezakazujú. V Nemecku si z toho firmy urobili biznis, chlopne či kĺby skupujú, repasujú a ponúkajú za lacnejšie ceny ďalej na predaj. Európsky parlament v rámci reformy zákonov o zdravotníckych pomôckach prichádza s návrhom, ktorý umožní ich opakované použitie. Výrobcovia protéz a srdcových chlopní bijú na poplach. Tvrdia, že bezpečnosť pacienta bude ohrozená. Nepredstaviteľné a neprípustné je to aj pre našich lekárov a pacientov.
Spokojnosť pacientov s hospitalizáciou v nemocnici medziročne poklesla. Ukázal to prieskum súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá ho realizovala medzi svojimi poistencami, dotazníky sa jej vrátili od 3500 ľudí. Pacienti známkovali nemocnice ako v škole, známkami od jedna do päť. Nemocnice za služby a zdravotnú starostlivosť dostali priemernú známku 1,7, vlani to bolo 1,6. Pohoršili si fakultné, všeobecné aj špecializované nemocnice. Podľa generálneho riaditeľa Dôvery Martina Kultana môžu byť na situáciu dve vysvetlenia. Pacienti môžu byť náročnejší, a tak aj kritickejší. Zároveň sa do prieskumu podarilo zapojiť viac mladších pacientov, ktorí bývajú tiež kritickejší. Najmenej spokojní bývajú ľudia s pobytom vo fakultných nemocniciach.
Takmer tretina svetovej populácie je v súčasnosti obézna alebo má nadváhu; žiadna krajina nebola podľa novej globálnej analýzy schopná za posledné tri desaťročia obezitu obmedziť. Vedci zistili, že viac než dve miliardy ľudí trpia nadváhou alebo obezitou. Najvyšší podiel je na Blízkom Východe a severnej Afrike, kde nadváhou trpí takmer 60 percent mužov a 65 percent žien. V Spojených štátoch žije zhruba 13 percent svetového obyvateľstva s nadváhou, čo je najviac v jednej krajine. India a Čína sa na svetovej tučnote podieľajú dovedna 15 percentami.
Nemocnice neplatia odvody. Od začiatku roka stúpol ich dlh voči Sociálnej poisťovni o desať miliónov eur. Koncom apríla sa tak zastavil tesne pod hranicou sto miliónov eur. Najväčšiu časť z tohto dlhu vytvárajú nemocnice pod vedením ministerstva zdravotníctva. Dlh vyše 63 miliónov na odvodoch má šesť štátnych zariadení: Univerzitná nemocnica Bratislava, Fakultná nemocnica Trnava, Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma Plešivec, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Národná transfúzna služba. Dlh podľa Sociálnej poisťovne zvyšujú len posledné tri uvedené.
Rozhodnutie arbitrážneho tribunálu rozhodne nie je dôkazom toho, že zámer a kroky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR v súvislosti s vytvorením unitárneho systému verejného zdravotníctva sú správne a plne v súlade nielen s našou, ale aj európskou legislatívou. Vyplýva zo stanoviska Inštitútu zdravotnej politiky (IHP) k víťazstvu Slovenska v arbitráži v spore s holandskou poisťovňou Achmea, akcionárom Union zdravotnej poisťovne, pre plány vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu a možné vyvlastnenie. Poradkyňa IHP pre zdravotnú legislatívu, advokátka Jana Martinková považuje takýto výklad za zavádzajúci, pretože arbitrážny súd mohol posudzovať len súlad s bilaterálnou dohodou o ochrane investícií.
Čakaciu doba na TEP bedrového kĺbu sa v Roooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici podarilo znížiť z doterajších 18 na 10 mesiacov. Ortopédom pomohla rekonštrukcia a prístavba operačných sál, ktorú nemocnica dokončila vlani v októbri. Získali tým jednu operačnú sálu navyše. Ako tvrdí riaditeľ Rooseveltovej nemocnice Vladimír Baláž, pri skrátení čakania pacientov na výmenu kĺbov zohráva veľkú úlohu manažovanie pacienta. Nemocnica prijala pracovníčku, ktorá má na starosti tvorbu a správu čakacej listiny, logistiku pacientov, ich kontaktovanie, plánovanie hospitalizácií a zákrokov. Takže nevznikajú prestoje v operačnom programe a eliminovali sa prípady, kedy pacient objednaný na zákrok z rôznych dôvodov neprišiel.
Na Slovensku vlani pribudlo samovrahov. Oproti roku 2012 sa počet samovrážd podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zvýšil o 57 na celkovo 628 prípadov. Najvyšší počet bol v roku 2008, keď sa pre smrť rozhodlo 631 ľudí. V minulom roku sa tiež zaznamenalo 972 pokusov o samovraždu s následným poskytnutím psychiatrickej zdravotnej starostlivosti. Celkovo sa počet úmyselných sebapoškodení - samovrážd a pokusov spolu - v roku 2013 vyšplhal na 1600 prípadov, čo je oproti roku 2012 nárast o 11 prípadov. Dlhodobo si dobrovoľný odchod zo sveta volia najmä muži, vlani dobrovoľne odišlo zo sveta 544 mužov a 84 žien.
Slovensko vyhralo jednu z arbitráží s majiteľom zdravotnej poisťovne Union, holandskou spoločnosťou Achmea. Tá sa obrátila na arbitrážny súd kvôli zámeru vlády Roberta Fica zaviesť jednu poisťovňu. Achmea tvrdila, že je to porušenie medzinárodnej zmluvy o ochrane investícií. Snažila sa takto odvrátiť odkúpenie či vyvlastnenie súkromných poisťovní štátom. O koľko Achmea Slovensko žalovala, nie je jasné, sumu mala spoločnosť vyčísliť až v ďalšom konaní. Holandská spoločnosť teraz musí zaplatiť trovy konania vo výške 340-tisíc eur aj právne náklady Slovenska, ktoré ministerstvo financií vyčíslilo na vyše milión eur.
Diabetika s vážnym zápalom srdcového svalu si posúvali lekári v okrese Brezno. Najskôr čakal u všeobecnej lekárky, ktorá mu vypísala výmenný lístok a ani ho nevyšetrila, internista ho zase odmietol. Život mu zachránila návšteva až v tretej ambulancii, odkiaľ ho lekárka poslala do nemocnice. Podľa hovorkyne MZ mal v prvom rade pacienta vyšetriť všeobecný lekár, čo je súčasťou vypísania výmenného lístka. V ambulancii špecialistu mala s pacientom komunikovať sestra a upozorniť potom lekára. Lekár podľa zákona nesmie odmietnuť pacienta, ktorému sa náhle zhoršilo zdravie. Ak to však riskne a pacient mu neskolabuje pred dverami a nakoniec dostane liečbu inde, je takýto lekár takmer nepostihnuteľný.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) chce motivovať ľudí aj lekárov k prevencii. Pozornosť zameriava na rakovinu hrubého čreva a konečníka, ktorá si ročne vyžiada na Slovensku 1700 životov. Pre verejnosť preto spúšťa informačnú kampaň za 420.000 eur o tom, že prevencia môže zachrániť život. Lekárov chce zase motivovať zvýšením platieb za vyhodnotenie testu na okultné krvácanie v stolici. Prevencia je zároveň lacnejšie ako následná liečba. Náklady na vyšetrenie skrytého krvácania v stolici sú 6,04 eura a na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára 30,68 eura. Priemerné ročné náklady na liečbu jedného pacienta pritom predstavujú 2880 eur.
Na Slovensku prebieha v súčasnosti 220 klinických štúdií, v rámci ktorých sa testujú nové lieky. Zdravotné poisťovne udávajú, že najčastejšie sa u nás realizujú klinické skúšania liekov na liečbu kardiovaskulárnych, onkologických, pľúcnych a gastroenterologických ochorení. V SR prebiehajú najčastejšie štúdie, ktoré trvajú približne dva roky. Vek účastníkov pre klinické skúšania nie je obmedzený. U detí sa skúša prevažne účinok vakcín, ale aj lieky na hypertenziu, astmu, kožné ochorenia či na zriedkavé ochorenia ako cystická fibróza alebo skleróza multiplex. Na druhej strane sú testovania liekov určených aj pre staršie vekové kategórie a napríklad skúmajúce účinok kardiologických liekov, ktorý môže byť u nich iný ako u mladšej populácie.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
