—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Ani napriek ozdravným plánom, ktoré veľké štátne nemocnice vlani prijali, sa im tempo zadlžovania nedarí znižovať. Vlani zvýšili záväzky po lehote splatnosti o sto miliónov eur. Nemocnice tak vytvorili o 30 miliónov väčší nový dlh ako rok predtým. Vyplýva to zo správy ministerstva zdravotníctva o vývoji dlhu. Nezaplatené faktúry nemocníc ku koncu roka 2013 dosiahli takmer 250 miliónov eur. Napríklad SPP nemocncie dlhovali sedem miliónov. Šéf veľkodistribútora liekov Pharmos Marián Gurina hovorí, že má nezaplatené faktúry asi za osem miliónov eur. Ministerstvo za rastúcim dlhom vidí zmenu smernice, ktorú presadil Brusel. Podľa nej už aj nemocnice musia dodávateľom platiť faktúry do 60 dní.
Baktérie rezistentné na antibiotiká sa už rozšírili po celom svete, takže v budúcnosti by aj bežné infekcie a ľahšie zranenia mohli mať smrteľné následky. Uvádza sa v správe, ktorú dnes zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Správa je výsledkom prvého celosvetového prieskumu problému rezistencie antibiotík. Jej závery podľa expertov WHO poukazujú na naliehavú potrebu vývoja nových druhov antibiotík. Autori správy zaznamenali obzvlášť vysoký výskyt rezistentných mikroorganizmov Escherichia coli, ktoré môžu vyvolať vážne ochorenia vrátane meningitídy a kožných, krvných a obličkových infekcií. V mnohých krajinách je liečba chorôb spôsobených touto baktériou neúspešná u viac ako polovice pacientov.
Zamestnancom malých a stredných nemocníc porastú platy. Rada Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje desiatky zariadení, dnes odsúhlasila podpis dodatku ku kolektívnej zmluve, ktorý hovorí o dvojpercentnom raste miezd. Zvýšenie sa po dohode dotkne aj sestier, nie však všetkých. Dvojpercentné zvýšenie miezd sa bude realizovať od 1. apríla. Zamestnanci regionálnych nemocníc ho tak pocítia na májovej výplatnej páske. Zvyšovanie sa dotkne všetkých zamestnancov s výnimkou lekárov a tých sestier, ktoré majú plat na úrovni zákona o ich mzdách. Ten vlani Ústavný súd SR označil za protiústavný, v niektorých zariadeniach sú však platy na jeho úrovni.
V rebríčku najčastejšie predpisovaných tabletiek vedú lieky na kardiovaskulárny systém. Hneď na druhom mieste sú lieky na psychiatrické problémy. Choroby srdca či tlaku si držia prvé miesto dlhodobo, nárast spotreby psychiatrických liekov a s ním aj počtu psychiatrických pacientov však badať len posledných pár rokov. Podľa štatistického prehľadu NCZI sme v uplynulom roku spotrebovali vyše 84 miliónov balení liekov plne alebo sčasti hradených zo zdravotného poistenia. V porovnaní s rokom 2012 evidujeme mierny medziročný pokles v spotrebe týchto liekov, približne 0,23 %. Poisťovne za ne uhradili takmer 825 miliónov eur, pacienti doplácali 149 miliónov.
Farmaceutické firmy minú ročne okolo 40 miliónov eur na propagáciu a marketing, z ktorých sponzorujú lekárov a lekárnikov. Ministerstvo financií plánuje tieto propagačné aktivity zdaniť. Ak napríklad firmy zaplatia lekárom účasť na zahraničnom kongrese, odvedú zo sumy, ktorú na to vynaložili, 19-percentnú daň. Firmy a lekári s daňou nesúhlasia. Sponzorské dary v daňovom priznaní v súčasnosti uvádzajú lekári. Rezortu financií sa však sumy, ktoré za minulý rok priznali, nepozdávajú. Farmaceutické spoločnosti ohlásili, že vlani v rámci propagačného balíčka minuli viac ako 41 miliónov eur, ale lekári podľa ministerstva zdanili len desiatky tisíc eur.
Zvyšovanie platov zdravotníkov v regionálnych nemocniciach by sa mohlo napokon dotknúť aj sestier. Taký je podľa šéfa Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS) Antona Szalaya výsledok minulotýždňového rokovania odborárov so zástupcami nemocníc. O návrhu dodatku ku kolektívnej zmluve má v stredu rokovať Rada Asociácie nemocníc Slovenska. Pokiaľ by zástupcovia nemocníc dodatok schválili, dvojpercentné zvýšenie miezd by sa realizovalo od prvého apríla. Zamestnanci malých a stredných nemocníc by ho tak pocítili na májovej výplatnej páske. Zvyšovanie sa má dotknúť všetkých zamestnancov s výnimkou lekárov a tých sestier, ktorí majú plat na úrovni zákona o ich mzdách.
V odpade skončili vlani desiatky ton liekov. Ich likvidáciu z lekární má na starosti Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).Podľa jeho štatistík sa vyhodilo vyše 111 ton. Štátny ústav za ich zlikvidovanie zaplatil 368.000 eur. Ako odpad tak skončilo viac liekov ako je bežné. Dôvodom je, že v roku 2012 chýbali prostriedky na ich likvidáciu, tá sa preto zabezpečovala iba v krízovom režime. V roku 2012 putovalo do smetí 60 ton liekov. Ich likvidácia stála 234.000 eur.
Aj keď stále viac analýz vyvracia liečebné účinky homeopatík, Slováci si ich minulý rok kúpili 660-tisíc balení a minuli na ne takmer 3,5 milióna eur. Je to zhruba percento z toho, čo spolu zaplatili za lieky. Slovensko je v užívaní homeopatík porovnateľné s Českom, Maďarskom či Poľskom. Najväčší záujem o homeopatiká je v západnej a strednej Európe, najmenej v juhovýchodnej Ázii. Najnovšia analýza hovorí, že homeopatia má účinky ako placebo. Generálny riaditeľ slovenskej pobočky najväčšieho výrobcu homeopatík Boiron Radovan Pétervári novú austrálsku štúdiu spochybňuje. Je podľa neho účelová.
Zo Slovenska sa vlani vyviezlo vyše milión balení liekov. Ide tak asi o tretinu z toho, čo distribútori nahlásili ako zámer vyviezť. Ako vyplýva z dát Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), distribútori oznámili dopredu plánovaný vývoz vyše 3,1 milióna balení, reálne za hranice putovalo 1,03 milióna. ŠÚKL vlani vydal 113 rozhodnutí o nepovolení vývozu pre 85.875 balení liekov. Išlo celkovo o 24 liekov, ktorých vývoz by mohol znamenať nedostupnosť pre slovenských pacientov. Zmeny vo vývoze priniesla vlani novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, vývoz liekov sa odvtedy monitoruje. Distribútori majú povinnosť oznámiť štátnemu ústavu zámer vykonať vývoz lieku.
V polovici marca poslala Veronika Pizano žiadosť o nahliadnutie do svojej a synovej zdravotnej dokumentácie Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Dokumenty jej v petržalskej nemocnici pripravili a 24. marca mala prísť do nich nahliadnuť. S termínom jej nemocnica poslala aj oznam, že za dohľadanie dokumentácie zaplatí poplatok 10 eur. Keďže chce vidieť dvoje dokumentov, celkovo to bude 20 eur. Zákon o zdravotnej starostlivosti pritom dáva každému možnosť nahliadať do svojej dokumentácie. Ministerstvo zdravotníctva už takmer rok a pol hovorí, že chce v poplatkoch spraviť poriadok. Nové pravidla by chceli predstaviť v dohľadnom čase.
Všeobecná zdravotná poisťovňa sa chce zbaviť akcií, ktoré má v štrnástich slovenských kúpeľoch. Z tohto majetku podľa nej nemá žiadne príjmy, pretože kúpele dividendy nevyplácajú a zároveň sa dostáva do určitého konfliktu záujmov. Z pozície zdravotnej poisťovne totiž nakupuje v týchto liečebniach zdravotnú starostlivosť. Najväčšia zdravotná poisťovňa s predajom akcii začala ešte minulý rok. Zdravotná poisťovňa je menšinovým vlastníkom, jej podiel v kúpeľoch sa pohybuje od 2 do 34 percent, pričom nad 20 percent má akcie iba v piatich kúpeľoch. Hodnota akcií Všeobecnej zdravotnej poisťovne v štrnástich kúpeľoch bola ku koncu februáru približne 10 miliónov eur.
Spor Slovenskej lekárskej komory (SLK) a ministerstva zdravotníctva o sústavnom vzdelávaní lekárov pokračuje. Ministerstvo vyčíta komore nezákonnosť jej smernice, podľa ktorej lekárom od nového roku prizná kredity iba zo vzdelávacích podujatí zaregistrovaných cez SLK. Ako dnes vyhlásil prezident komory Marian Kollár, s tvrdením rezortu o nezákonnosti nemôžu súhlasiť, v systéme chcú vraj urobiť poriadok. Lekárom sa doteraz priznávali kredity aj z akcií zaevidovaných cez iné registre. Ako však poukazuje SLK, komora má povinnosť zo zákona sledovať i hodnotiť vzdelávacie podujatia a nielen spočítavať kredity. Chce preto uznávať kredity iba z tých, ktoré bude mať pod kontrolou.
Európska komisia (EK) zatiaľ neukončila konanie voči Slovensku pre podozrenie z poskytnutia neoprávnenej štátnej pomoci v prípade Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vo výške 170 miliónov eur. Podľa Andreja Králika zo Zastúpenia EK na Slovensku vyšetrovanie tohto prípadu ešte stále prebieha. Komisia podľa jeho slov prijme rozhodnutie až po dokončení formálneho zisťovania, po zhromaždení a hĺbkovom posúdení všetkých dostupných informácií, vrátane pripomienok členských štátov a tretích strán. V prípadoch, keď EK zistí, že došlo k poskytnutiu neoprávnené štátnej pomoci, prijímateľ musí pomoc vrátiť.
Zdravotnícke zariadenia dlhovali ku koncu marca na poistnom Sociálnej poisťovni vyše 95,6 milióna eur. Od začiatku roka sa tak ich pohľadávky zvýšili o 9,3 milióna eur. Pohľadávky voči štátnym zdravotníckym zariadeniam dosiahli 62,8 milióna eur. Za mesiac tak vzrástli o takmer 2,1 milióna eur. Dlhy transformovaných zdravotníckych zariadení predstavovali viac ako 32,8 milióna eur. Za mesiac sa teda zvýšili o 643.000 eur. Nárast pohľadávok z titulu neplatenia mesačných odvodov bol zaznamenaný v 11 zariadeniach. Sociálna poisťovňa evidovala celkovo 22 sledovaných zdravotníckych zariadení s pohľadávkou. Z toho je šesť štátnych a 16 transformovaných zdravotníckych zariadení.
Sestry a pôrodné asistentky nemožno nahradiť lekárom ani zdravotníckym asistentom, majú jasne stanovené kompetencie, pre výkon ktorých boli a sú vzdelávané. Odkazuje Slovenskej lekárskej komore (SLK) prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová. SLK totižto navrhuje, aby sestru v ambulancii všeobecného lekára mohol nahradiť zdravotnícky asistent, prípadne ďalší lekár. Komora sestier netají, že takýto návrh je pre ňu prekvapujúci. Lazorová podotýka, že ak by neboli na ambulanciách sestry, lekár by denne neošetril 60 pacientov, pretože polovicu práce robia oni.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
