—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
V rámci ohlásených zmien v zazmluvňovaní lekárov-špecialistov štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP), uskutočnila poisťovňa prieskum ordinačných hodín vo všetkých ambulanciách špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch sa ukázalo, že lekári neposkytovali zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, na akom sa s poisťovňou dohodli. Poisťovňa chcela týmto zmapovaním ordinačných hodín zistiť, akou kapacitou sú k dispozícii zmluvní poskytovatelia poistencom VšZP, respektíve ostatným poistencom. Štátna poisťovňa chce lekárov po novom zazmluvňovať práve cez rozsah ordinačných hodín, aby zohľadnila reálne potreby pacientov.
Pred desiatimi rokmi bola priemerná mzda zdravotníkov necelých 90 percent priemernej mzdy, dnes je to 120. Týka sa to však iba lekárov. Mzdové postavenie zdravotníkov sa podľa čísel odborárov výrazne zlepšilo. Kým v roku 2004 bola priemerná mzda zdravotníka necelých 90 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, dnes je na úrovni 120 percent. Zdravotníkom narástli platy najviac zo všetkých odvetví. Táto štatistika sa týka predovšetkým jednej kategórie zdravotníkov – lekárov. Menej už sestier, asistentov a zástupcov ďalších povolaní. V roku 2004 zarobil podľa slov Tomáša Szalaya priemerný lekár aj s náhradami za pracovnú pohotovosť 1,9-násobok toho, čo priemerný občan Slovenska. V roku 2013 to je už 2,5-násobok.
Hrubý plat niektorých lekárov dosiahol výšku 4– až 6-tisíc eur, a sťažovať sa nemôžu ani mnohé sestry, ktoré na svojich výplatných páskach videli hrubú mzdu od 1 500 do 2-tisíc eur. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) uvádza, že ide o reálne platy. Lekári aj sestry sú pobúrení a tvrdia, že ide o zavádzajúce sumy. MZ uvádza, že týmto zverejnením chce ukázať, aké sú reálne platy v štátnych nemocniciach. Zverejnenie platov ministerstvom považuje prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár za zavádzanie verejnosti. Existuje podľa neho jeden údaj, a to je dekrétový plat 1 690 eur u atestovaného a 1 040 eur u neatestovaného lekára. Ide o základný plat bez nadčasov a príplatkov.
Ministerstvo zdravotníctva vyzve Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) a župy, aby skontrolovali lekárne. Majú preveriť výsledky miniprieskumu denníka SME, z ktorého vyšlo, že lekárnici nepripravujú ľuďom miešané lieky. Podľa neho iba deväť z dvadsiatich náhodne vybraných lekární naprieč Slovenskom bolo schopných a ochotných pripraviť liek z receptu od kožného lekára alebo urobiť voľnopredajnú borovú vodu. Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach pritom prikazuje pod hrozbou pokuty až do 25-tisíc eur každej lekárni robiť individuálne pripravené lieky. Túto ich povinnosť doteraz nekontroloval ústav ani župy.
Začínajúce sestry v štátnych nemocniciach by podľa predstáv Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) mali mať obdobné platy ako mladí doktori. V návrhu zákona, ktorým by chceli nahradiť pôvodný protiústavný právny predpis o ich mzdách, žiadajú pre sestru s praxou do dvoch rokov a maximálne bakalárskym titulom základnú mzdu rovnajúcu sa 1,15-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V prípade neatestovaných lekárov je koeficient legislatívne stanovený na 1,25. Začínajúca sestra by tak v súčasnosti bez príplatkov dostala minimálne 925 eur. Sestry s viac ako 20-ročnou praxou by tak napríklad mali základný plat 1730 eur.
Slovensko patrí v OECD medzi päť krajín s najprehľadnejším určovaním cien liekov. Rebríček robil renomovaný časopis Value in Health. Do top 5 sa s nami dostalo aj Írsko, Nórsko, Portugalsko a Slovinsko. Posudzovali postup, akým štát rozhodne, za ktoré lieky bude platiť a koľko. U nás to robí kategorizačná komisia, ktorá hodnotí aj to, či suma, ktorú za daný liek štát platí, nie je príliš vysoká vzhľadom na jeho účinky. Analýza hodnotila formálnu stránku procesu. Ako upozorňuje Zuzana Dančíková z Transparency International Slovensko, analýza neskúmala, ako systém funguje v praxi. Môžeme mať teda dobre nastavené pravidlá, ale členovia kategorizačnej komisie ich nemusia dodržiavať.
Predoperačné vyšetrenia, ktorých sa na Slovensku urobí ročne asi štvrť milióna, by mali byť pre pacientov jednoduchšie. Ministerstvo zdravotníctva plánuje formou metodického usmernenia umožniť, aby ich od marca vykonávali už aj všeobecní lekári, a to v prípade detí aj dospelých. Pacienti tak už nebudú musieť absolvovať návštevu u internistu, bez ktorej by ich v súčasnosti nehospitalizovali. Potrebné vyšetrenia bude môcť urobiť všeobecný lekár. Ako vysvetlila hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo Monika Palušková, pre lekára prvého kontaktu pôjde o možnosť a nie povinnosť. Podmienkou napríklad je, aby mal v ambulancii EKG, ktoré nie je povinnou výbavou, mnohí všeobecní lekári ho však v ambulancii majú.
Všetky jednorazové a pravidelné výdavky súvisiace s tehotenstvom, pôrodom a prvým rokom dieťaťa predstavujú sumu 7040 eur. Vyplýva to z novembrového internetového prieskumu spoločnosti Cord Blood Center, prostredníctvom ktorého zisťovala reálne výdavky mladých rodín počas tehotenstva ženy a následne prvého roku dieťaťa. Do prieskumu sa zapojilo 330 mamičiek, ktoré poskytli informácie ohľadom výšky svojich jednorazových a pravidelných výdavkov. Jednorazové výdavky zahŕňajú hlavne nákup viacerých dôležitých potrieb pre dieťa a zvýšené finančné nároky na zdravotnú starostlivosť o matku počas tehotenstva. Spoločnosť konštatuje, že v priemere stálo tehotenstvo každú ženu 797 eur. Výdavky na transport a cestovanie znamenali v priemere 690 eur. Za nákup základných potrieb na kŕmenie novorodenca zaplatili rodiny v priemere 150 eur.
Nepriaznivé štatistiky v oblasti srdcovocievnych ochorení, ktoré sa na Slovensku podpisujú pod vyše polovicu úmrtí, podnietili vznik nového občianskeho združenia Únia pre zdravšie srdce. Jej zakladajúcimi členmi sú významné osobnosti medicíny na Slovensku, ktoré sa liečbe kardiovaskulárnych ochorení venujú celý život, ako aj pacienti. Pilotným projektom Únie pre zdravšie srdce bude pacientsky telefonický prieskum pod názvom: "Nebojte sa povedať to nahlas". Ten potrvá od februára do apríla. Dotazník bude obsahovať niekoľko otázok zameraných na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, dostupnosť vyšetrenia v kardiologickej ambulancii, komunikáciu so zdravotníckym personálom, dostupnosť liekov a dostupnosť modernej liečby na Slovensku.
Ministerstvo zdravotníctva dnes zverejnilo výsledky druhého kola tendra na licencie pre záchranky. V rámci neho prerozdelilo 124 licencií na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby. Ako vyplýva z výsledkov, väčšinu získali Falck Záchranná, Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava, Záchranná služba Košice a ZaMED. Licencie platia po novom šesť rokov namiesto doterajších štyroch. Prvé kolo tendra sa neskončilo úspešne pre viaceré regionálne nemocnice. Ich stanice získali súkromné alebo štátne spoločnosti. V druhom kole viaceré nemocnice, naopak, získali licencie na doterajšie stanice aj naďalej. O stanice však prišli nemocnice v Krompachoch či Nových Zámkoch. Na Slovensku funguje 273 ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby a sedem leteckých.
Zdravotné poisťovne preplatia slovenským mamičkám pôrod aj v štátoch Európskej únie. Katarína Skybová z Health Policy Institute uvádza, že od 1. októbra 2013 slovenské poisťovne preplácajú aj plánované pôrody v zahraničí. Poisťovňa ho preplatí, a to do výšky priemernej ceny za pôrod na Slovensku. Vlani sa však zmenila legislatíva. Po novom to funguje tak, že mamička za pôrod zaplatí priamo v zahraničnej pôrodnici a o refundáciu po pôrode požiada zdravotnú poisťovňu. Preplatená suma predstavuje priemernú cenu za rovnaké výkony na Slovensku. Všetky tri zdravotné poisťovne za pôrod vrátia približne rovnakú sumu, ktorá sa pohybuje okolo 600 eur za samotný pôrod a približne 500 eur za starostlivosť o dieťa.
Najvyššiu pokutu z Košického kraja musí zaplatiť Univerzitná nemocnica L. Pasteura. Päťtisíc eur za chybnú diagnózu, ktorá spôsobila, že sa Košičanovi po tele rozšírila rakovina. Pre zdravotné ťažkosti ho najprv začali na ortopédii liečiť na Pagetovu chorobu, ktorá sa prejavuje deformovaním kostí. Po roku v nemocnici zistili, že pacientovi namiesto rakoviny chybne diagnostikovali Pagetovu chorobu. Nasledovala amputácia nad kolenom, ale choroba medzitým metastázovala do pľúc. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil nesprávny postup lekárov, ktorý spôsobil omeškanie liečby. Vlani poslalo podnety na prešetrenie zdravotnej starostlivosti 182 sťažovateľov z kraja, z toho 113 z Košíc z rôznych zdravotníckych zariadení. Na košickú univerzitnú nemocnicu prišlo 46 sťažností, len v dvoch prípadoch úrad skonštatoval pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
V Českej republike sa rozhodli zatočiť s útokmi na zdravotníkov. Ako informovali české Zdravotnícke noviny, na pracoviskách urgentného príjmu budú zdravotníkov učiť inštruktori sebaobrany, ako sa ubrániť agresívnym pacientom a nezraniť ich. Ukážu im techniky džuda, karate alebo tai-či. Ako prví ho absolvujú zdravotníci v olomouckej fakultnej nemocnici, ktorým na to už poskytlo grant aj Ministerstvo zdravotníctva ČR. Podľa českých ZdN školenie by mali absolvovať i zamestnanci ostatných českých nemocníc. Podľa hovorkyne MZ SR Martina Lidinskej, o podobnom projekte zatiaľ MZ SR neuvažuje.
Do zoznamu liekov, ktoré môžu lekárne vydať len v presne určenom počte balení, pribudnú dva nové registrované lieky. Ide o horúce nápoje proti chrípke a prechladnutiu. Oba lieky obsahujú drogový prekurzor pseudoefedrín v granulovanom prášku. Po novom už lekárne vydajú pacientovi len jedno alebo dve balenia lieku. Vydaný počet balení lieku s obsahom pseudoefedrínu nesmie obsahovať viac ako 720 mg pseudoefedrínu. Hlavným dôvodom ďalšieho obmedzenia predaja voľne dostupných liekov obsahujúcich drogový prekurzor je, že ich narkomani často zneužívajú na domácu výrobu pervitínu. Na zozname bude po novom 26 druhov liečiv. Pseudoefedrín samotný nie je omamnou ani psychotropnou látkou, ani na toto liečivo nevzniká návyk.
Protestné zhromaždenie približne stovky občanov sa dnes konalo pred budovou Univerzitnej nemocnice na Antolskej ulici v bratislavskej Petržalke. Účastníci - pacienti, lekári, zdravotný personál s podporou mestských i miestnych poslancov - vyjadrili nesúhlas so spoplatnením parkoviska pred nemocnicou súkromnou firmou. Táto situácia trvá už tri mesiace. Inšpiráciou pre protest bolo aj rozhodnutie mestských poslancov na ostatnom rokovaní zastupiteľstva, podľa ktorého má mesto podať na súd návrh na predbežné opatrenie, čím by sa vyberanie parkovaného pozastavilo až do právoplatného rozhodnutia. Mesto žiada prevádzkovateľa parkoviska o odstránenie rámp a elektrických prípojok, ktoré sú čiernou stavbou, teda bez stavebného povolenia.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
