—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Sestrám sa podľa odborov štát mstí za bilbordovú kampaň namierenú voči premiérovi Robertovi Ficovi, ktorú spustili vo februári. Podľa šéfky Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZSaPA) Moniky Kaveckej prišla odozva v troch podobách. Odvetu vidí v zverejnení platov sestier v nemocniciach zo strany ministerstva zdravotníctva, znižovaní miezd v niektorých zariadeniach a najnovšie v kontrole odborov zo strany Daňového úradu SR. Ako uviedla, vzhľadom na to, že ide o jednu z najmladších odborových organizácií, OZSaPA disponuje zanedbateľnými prostriedkami oproti iným. Preto záujem o hospodárenie zo strany Daňového úradu SR nemožno podľa jej slov interpretovať inak ako demonštráciu moci a sily štátneho aparátu.
Rodičov, ktorí odmietajú povinné očkovanie svojich detí, je čoraz viac. Kým pred dvomi rokmi bolo 1 291 odmietnutých očkovaní, vlani ich počet stúpol na 2 595. Rodičov od tohto rozhodnutia neodrádzajú ani vysoké pokuty. Ako dôvod uvádzajú strach z nežiaducich účinkov či škodlivosti vakcín. Epidemiológovia neočkovanie považujú za veľkú hrozbu, upozorňujú, že takto sa môžu vrátiť epidémie nákaz, ktoré sú už takmer zabudnuté. Na Slovensku sa povinné očkovanie vykonáva od päťdesiatych rokov minulého storočia. Podarilo sa ním znížiť chorobnosť na záškrt, detskú obrnu, osýpky a rubeolu. Na Slovensku však pribúda rodičov, ktorí sa rozhodli neočkovať svoje dieťa zo strachu pred nežiaducimi účinkami.
Podľa HPI dlh štátnych zdravotníckych zariadenia do konca roka porastie na 400 miliónov eur. Ministerstvo financií s tým neráta. Podľa hovorkyňa MZ Martiny Lidinskej by nemocnice nemali vytvárať nový dlh, a tým pádom by mali byť schopné začať uhrádzať staršie záväzky. Kým na konci minulého roka skončili nemocnice s 365-miliónovým dlhom, v závere toho súčasného môže dosiahnuť o desiatky miliónov eur viac. Takýto scenár by mohol byť problematický pre štátny rozpočet. Nemocnice bývajú označované každoročne ako jedna z jeho najväčších mín. S akými dlhmi zdravotníckych zariadení počíta štát, rezort financií neprezradil. Podľa odborníkov zadlženie bude ďalej rásť.
Ministerstvo zdravotníctva by v tomto roku chcelo dotiahnuť legislatívnu úpravu platov zdravotníkov v štátnych nemocniciach. O zákone, ktorý by ju priniesol, dnes na jeho pôde šéfka rezortu Zuzana Zvolenská opäť rokovala so zástupcami zdravotníkov. Tým sa navrhované riešenie nepáči, keďže sa netýka zamestnancov v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Šéf Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay si myslí, že k dohode tento rok ani nedospejú. Ako poukazuje Janka Strápková, prezidentka Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov, už na vlaňajšom stretnutí všetky zúčastnené komory aj odborové organizácie odmietli návrh upravovať mzdy iba v štátnych zariadeniach.
Ak distribučná firma nakúpi lieky pre Slovensko, ale vyvezie ich do krajiny, kde sú ich ceny vyššie, môže na nich dobre zarobiť. Napríklad, ak kúpi liek na epilepsiu Lyrica pre náš trh, ale vyvezie ho do Veľkej Británie, zarobí na jednom balení 30 eur. Takto funguje takzvaný reexport liekov. Lieky sa zo Slovenska vyvážajú preto, že sú u nás lacné. Ich cenu pre náš trh štát určuje ako priemer troch najnižších cien v Únii. Za deväť mesiacov minulého roka vyviezli od nás distribútori do zahraničia viac ako pol milióna balení liekov za vyše 34 miliónov eur.
Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Marcel Forai bude pred parlamentným výborom pre nezlučiteľnosť funkcií vysvetľovať, akým spôsobom nadobudol svoj byt v bytovom komplexe River Park v Bratislave. Podľa medializovaných informácií na liste vlastníctva Foraiovho bytu údajne nie je uvedené záložné právo banky, čo znamená, že byt mohol Forai platiť aj v hotovosti a podľa zverejnených cenníkov na internete cena štvorizbového bytu mohla byť zhruba 700-tisíc eur. Návrh na začatie konania voči šéfovi poisťovne podá na najbližšie rokovanie výboru jeho predseda Viliam Novotný (SDKÚ).
Českí rodičia musia dať podľa rozhodnutia súdu očkovať svoje deti, slovenský verdikt v podobnom spore stále nie je známy. Tamojší Najvyšší správny súd tak podľa Českej televízie ukončil spor medzi ministerstvom zdravotníctva a rodičmi, ktorí pre obavy z nežiaducich účinkov odmietli povinné očkovanie dieťaťa hexavakcínou, za čo dostali pokutu. Na Slovensku povinnosť dávať deti očkovať proti vybraným ochoreniam posudzuje v súčasnosti Ústavný súd SR. Podľa rozhodnutia súdu vedľajšie účinky, ktoré očkovanie (podobne ako iné medicínske zákroky) môže mať, sú veľmi zriedkavé a nie sú dostatočným dôvodom na jeho odmietnutie, uviedla predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti Zuzana Krištúfková.
Najväčšia poisťovňa, Všeobecná zdravotná, bude od apríla ponúkať zmluvy len na plné úväzky, nie na čiastočné. Bude tak dávať zmluvu iba tomu, kto odpracuje v jednej ambulancii šesť hodín denne. Skomplikuje tak situáciu lekárom, ktorí pracujú vo dvoch ambulanciách, a súkromným klinikám, ktoré zamestnávajú aj doktorov zo štátnych nemocníc. Lekár, ktorý predpoludním pracuje v štátnej nemocnici a popoludní aj v súkromnej ambulancii, sa bude musieť rozhodnúť iba pre jedného zamestnávateľa. Súkromné nemocnice aj polikliniky budú musieť prehodnotiť personálne otázky. Ak budú chcieť zamestnať odborníkov, bude ich to stáť viac peňazí. Názory na tento krok sú medzi zdravotníkmi rôzne.
Zdravotné poisťovne sú zatiaľ opatrné pri odpovedi na otázku, či začnú uzatvárať zmluvy so zariadeniami sociálnych služieb a preplácať v nich ošetrovateľskú starostlivosť sestier. To by im mala od júla umožniť novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, o ktorej po schválení vo vláde budú hovoriť poslanci v parlamente. Prezidentka Združenia zdravotných poisťovní SR Katarína Kafková upozornila, že návrhom otvára otázka, či by Sociálna poisťovňa nemala recipročne začať platiť za opatrovateľské výkony v zdravotníckych zariadeniach. Ministerstvo práce a odborári pôvodne žiadali povinné zazmluvňovanie takýchto zariadení, čo ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská odmietla ako diskrimináciu.
Dlh zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni rastie ďalej aj v tomto roku. Ku koncu januára dlhovali na poistnom 89,7 milióna eur. Medzimesačne sa tak ich pohľadávky zvýšili o viac ako 3,3 milióna eur. Pohľadávky voči štátnym zdravotníckym zariadeniam dosiahli ku koncu januára tohto roka vyše 58 miliónov eur. Za mesiac tak vzrástli o takmer 2,7 milióna eur. Dlhy transformovaných zdravotníckych zariadení predstavovali viac ako 31,6 milióna eur. Za mesiac sa teda zvýšili o 673.000 eur. Sociálna poisťovňa evidovala celkovo 21 sledovaných zdravotníckych zariadení s pohľadávkou. Z toho je päť štátnych a 16 transformovaných zdravotníckych zariadení.
Tisíckam firiem na Slovensku sa zvýšia náklady. Po novom totiž budú musieť všetky povinne posielať svojich zamestnancov na pravidelné prehliadky k lekárovi. A tie si budú musieť firmy aj zaplatiť. Doteraz podnikatelia platili prehliadky len najrizikovejším skupinám pracovníkov. K týmto zmenám Slovensko tlačí Brusel. Podľa komisie sa povinnosť zamestnávateľa chrániť zdravie týka všetkých zamestnancov. Tento rozpor vznikol za ministrovania Jozefa Mihála (SaS), ktorý zrušil povinné prehliadky pre prvé dve pracovné kategórie. Odstrániť ho má novela zákona, ktorú pripravil rezort zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva. Termín jej predloženia zatiaľ nie je známy.
Fakultná nemocnica v Nitre dosiahla za uplynulý rok pozitívny hospodársky výsledok na úrovni 3,064 milióna eur. Nemocnica v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila zisk o 2,9 milióna eur, reštrukturalizáciou pracovísk a procesov udržala osobné náklady a o päť percent zvýšila výnosy od zdravotných poisťovní v súlade so zvýšenými výkonmi v oblasti zdravotnej starostlivosti. Náklady na lieky sa podarilo znížiť o 14 percent, čo v číselnom vyjadrení predstavuje 544 000 eur. Náklady na ostatný materiál medziročne klesli o 62 percent, čiže o 1,7 milióna eur. Prevádzkové náklady sa znížili o šesť percent, v číselnom vyjadrení o 2 milióny eur.
Po prvý raz ukončili rok v plusových číslach. Aj napriek tomu sa stále boria s dlhmi. Takáto je realita Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a v Košiciach. Tie dáva ministerstvo zdravotníctva za príklad svojim ostatným zdravotníckym zariadeniam. Podľa neho ukazujú, že sa dá hospodáriť aj efektívne. Zároveň s tým však priznáva aj druhú stranu mince – obe nemocnice sa zadlžujú voči dodávateľom rýchlejšie ako v minulosti. Ukazujú to aj čísla – banskobystrická nemocnica mala na konci vlaňajška dlhy po lehote splatnosti medziročne vyššie o 405-tisíc eur. Skrátila sa tým splatnosť faktúr zo zhruba 120 na 30 dní.
Platy lekárov vyše 4-tisíc eur v hrubom a zdravotných sestier 1 500 až 2 400 eur, ktoré zverejnil denník Pravda, vyvolali búrlivú diskusiu. Lekári a sestry, ktorých tieto čísla rozhorčili a reagovali na ne, sa zhodli v jednom – sumy sú nereálne a nezmyselné. Aký je však ich hrubý plat, zverejniť odmietli. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré nášmu denníku tieto údaje za január poskytlo, ich získalo z jednotlivých nemocníc a tie si za nimi stoja. Zdravotnícke zariadenia tvrdia, že viac zarábajú zamestnanci s dlhoročnou praxou, dvoma špecializáciami, s odpracovanými nadčasmi a s príplatkami za pohotovosť, ako aj s vyšším počtom vykonaných operácii. Najnižšie sumy dostávajú zdravotníci bez praxe, odborností a bez absolvovaných služieb.
Ministerstvo zdravotníctva sa chváli svojimi nemocnicami. Tvrdí, že vlani rástol ich dlh pomalšie ako rok predtým. Stratu skresali z bezmála 120 miliónov eur takmer na 70 miliónov eur. Napriek tomu sú v pluse len štyri z trinástich štátnych nemocníc. Celkový dlh nemocníc dosiahol na konci minulého roka 365 miliónov eur. Prekročil tak hranicu, pri ktorej v minulosti vlády pristúpili k oddlžovaniu. To však dnes nie je podľa riaditeľa sekcie financovania ministerstva Viktora Očkaya témou dňa. Do konca budúceho roka by mali všetky štátne nemocnice prestať tvoriť stratu, taký je cieľ ministerstva. Analytik HPI Tomáš Szalay neverí, že sa to podarí dosiahnuť.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
