—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Sesterské odbory vyzývajú ministerstvo zdravotníctva, aby pripravilo taký legislatívny návrh upravujúci mzdy sestier a pôrodných asistentiek, ktorý by bol v súlade so slovenskou ústavou. Zákon, ktorý pôvodne od minuloročného apríla upravil ich mzdy, má v súčasnosti pozastavenú účinnosť rozhodnutím Ústavného súdu SR. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZSaPa) je podľa svojej predsedníčky Moniky Kaveckej sklamané prístupom ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej pri riešení vzniknutej situácie. Od začiatku augusta, teda viac ako mesiac, leží u ministerky žiadosť o osobné stretnutie, na ktoré do dnešného dňa nereagovala, uviedla Kavecká.
Študenti po ukončení štúdia na strednej alebo vysokej škole majú povinnosť nahlásiť svojej zdravotnej poisťovni, kto bude za nich ďalej platiť zdravotné odvody. V prípade, ak sa absolvent strednej alebo vysokej školy zaeviduje na úrade práce, nemusí zdravotnej poisťovni nič nahlasovať, túto oznamovaciu povinnosť za neho splní externý subjekt a naďalej platí zaňho poistné štát. Pokiaľ začne študent vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť - je povinný túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni. Za študentov, ktorí skončia štúdium na strednej škole, platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta.
Ak chcete byť budúci rok klientom inej zdravotnej poisťovne ako ste teraz, musíte sa prepoistiť. O prepoistenie do inej zdravotnej poisťovne zatiaľ prejavilo záujem 60-tisíc poistencov. Tí ostatní, ktorí o takejto možnosti uvažujú, tak môžu urobiť ešte do konca septembra. Do novej poisťovne sa dá prejsť iba raz do roka. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková uviedla, že pri tohtoročnom prepoisťovaní platia tie isté pravidlá ako doteraz, nič sa zatiaľ nemení. Tohtoročné prepoistenie do konkurenčnej zdravotnej poisťovne by mohli poznačiť medializované informácie o plánoch vlády zaviesť unitárny systém verejného zdravotníctva v roku 2014.
Prvé kolo tendra licencií na záchranky neskončilo úspešne pre viaceré regionálne nemocnice. Ich body získali súkromné alebo štátne spoločnosti. Záchranky sú v sektore zdravotníctva považované za jednu z najziskovejších oblastí, nemocnice tak tento výpadok pravdepodobne pocítia. Licencie sa budú opätovne prerozdeľovať o šesť rokov. Ako vyplýva zo zverejnených výsledkov tendra na 76 licencií na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby, väčšinu licencií si medzi seba prerozdelia LSE-Life Star Emergency, Falck Záchranná, Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava a Záchranná služba Košice. Naopak, o body prišli nemocnice v Trstenej, Čadci, Bojniciach, Spišskej Novej Vsi, Myjave, Partizánskom, Námestove a Poprade.
V neziskovej organizácii Nemocnica s poliklinikou (NsP) Ilava zrušili ku koncu augusta lôžkovú časť gynekologického oddelenia, pôrodnice a oddelenia neonatológie. Vedenie nemocnice rovnako požiadalo Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) s účinnosťou od prvého septembra o dočasné pozastavenie povolenia na prevádzkovanie lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast. Podľa riaditeľa nemocnice Juraja Beďatša je dôvodom znižovanie pôrodnosti a starnutie obyvateľstva. Kroky NsP Ilava podľa Beďatša konzultovali so všetkými zdravotnými poisťovňami a koordinovali ho s okolitými nemocnicami, najmä s Fakultnou nemocnicou Trenčín a s Nemocnicou s poliklinikou v Považskej Bystrici.
Baktéria Pseudomonas aeruginosa, ktorá vyvoláva nemocničné nákazy, patrí k mikróbom, ktoré u nás najviac odolávajú antibiotikám. Rezistencia podobných „nemocničných“ baktérií na Slovensku za posledné roky výrazne vzrástla. Prispieva k nej slabá hygiena v našich nemocniciach a nadužívanie antibiotík, ktoré lekári často predpisujú zbytočne. Slovensko patrí ku krajinám, kde je antibiotická rezistencia pomerne vysoká, pričom jej nárast za posledných päť rokov bol zjavný, povedala Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. Národné referenčné centrum pre antibiotickú rezistenciu, ktoré pod úrad patrí, sa odvoláva na údaje Európskeho centra na prevenciu a kontrolu chorôb.
Regionálne nemocnice sa chcú odvolať proti výsledkom prvého kola tendra na záchranky. Na ich úkor uspeli prevažne súkromní prevádzkovatelia, ktorí si spolu rozdelili 45 ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Oravskej poliklinike v Námestove napríklad vypadne ročne približne 40-tisíc eur. Jej riaditeľka Daniela Fejová tvrdí, že podávali kvalitný projekt, čo dokazovali aj vyjadrenia výberovej komisie. Aj preto sa chcú proti záverom tendra odvolať. Hornooravskej nemocnici v Trstenej bude pre neúspech v tendri na záchranky chýbať až necelých 70-tisíc eur. Licencie na záchranky sa v minulosti udeľovali na štyri roky, po nedávnej zmene legislatívy budú platiť až šesť rokov.
Starým či zdravotne postihnutým ľuďom by mala spoločnosť vytvárať také podmienky, aby mohli čo najdlhšie žiť v prostredí vlastnej rodiny. Pomôcť im nakúpiť, najesť či umyť sa by im mali opatrovatelia priamo v ich domácnostiach. Tento trend presadzuje Európska únia a v súlade s ním sľubuje konať aj slovenská vláda. Zatiaľ však záväzky značne predbiehajú legislatívu. Ani pripravovaný zákon o sociálnych službách, ktorý predstavilo ministerstvo práce, so zlepšením domácich opatrovateľských služieb nepočíta. Podľa Boženy Bušovej z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb je hlavným problémom návrhu nerovnaký prístup k poskytovateľom ústavnej a domácej starostlivosti.
K lekárovi špecialistovi budú aj naďalej potrebné výmenné lístky od všeobecného lekára. Parlament totiž odmietol novelu zákona o zdravotnej starostlivosti od nezaradených poslancov Jany Žitňanskej a Martina Chrena, ktorá mala lístky zrušiť. Výmenné lístky v súčasnosti nie sú potrebné k zubárovi, gynekológovi, u očného lekára pri predpise okuliarov a u psychiatra. Lístky opätovne zaviedla vláda Roberta Fica tento rok. Podľa nezaradených poslancov ide o šikanu pacientov. Poslanci spochybňujú argument, že zavedením lístkov bude lepší manažment pacienta, keďže všeobecný lekár vie lepšie nasmerovať pacienta k správnemu špecialistovi. Výmenné lístky sú podľa nezaradených len formalita, ich získavanie časovo zaťažuje pacienta aj všeobecného lekára.
Exekúcie tu evidujú za rekordných 642-tisíc eur. Najviac pritom trnavská nemocnica dlhuje dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok. V prípade Martek Medical (terajší Medical Group), v ktorom v minulosti pôsobil Pavol Paška (Smer-SD), ide o vyše 339-tisíc eur aj s úrokmi. Akciovka Finimo zase podala exekúcie na zhruba 300-tisíc eur. Nemocnica tvrdí, že na časť z nich má vytvorené rezervy. Na trnavskú nemocnicu použila exekučné konanie aj firma Telesys Slovakia. Exekúcia narušila hospodárenie aj v prešovskej nemocnici. Pacient si od nej vymáha náhradu škody viac ako 21-tisíc eur. Exekúciám čelí aj košické zariadenie, od ktorého si viac ako 8-tisíc eur aj s úrokmi vymáha spoločnosť Generix.
Banskobystrickej fakultnej nemocnici sa podarilo okresať svoje dlhy, čo je v prípade štátnych zariadení pomerne výnimočné. V priebehu polroka znížila svoje záväzky po lehote splatnosti o vyše 3,2 milióna eur. Odborník však varuje, že úsporné opatrenia idú na úkor pacienta. Hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje vyratúva, že za nižší dlh vďačia napríklad novému softvéru, ktorým sledujú čerpanie limitov ukončených hospitalizácií. Okrem toho podľa Maťašeje zaviedli aj prísne rozpočtové obmedzenia na spotrebu liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Potvrdzuje to aj miestny lekár a odborár Jozef Baláž – vidí v tom však skôr problém. Tvrdí, že kvalita zdravotnej starostlivosti sa istotne nezlepšila.
Od 1991 sa nemocnice v Prešove zmenila zo všeobecnej na fakultnú a od začiatku deväťdesiatych rokov sa tu vystriedalo desať rôznych riaditeľov. V nemocnici však jedna vec celý ten čas pretrvala – Hospodárska zmluva o dodávke upratovacích prác z decembra 1991. Nezostala však nemenná. Tento rok začiatkom augusta ju doladili v poradí 126. dodatkom. Ten ako cenu za čisté priestory určil 1,2 milióna eur. Na základe hospodárskej zmluvy bolo upratovanie nemocnice počas 18 rokov rezervované pre živnostníčku z Košíc. Posledné tri roky sa o zákazku staral jej právny nástupca. Za celý ten čas nemocnica nevypísala ani jeden nový tender na upratovanie vnútorných priestorov.
Najčastejšou príčinou práceneschopnosti u oboch pohlaví sú podľa štatistík Sociálnej poisťovne choroby dýchacej sústavy s priemerným trvaním jednej dočasnej pracovnej neschopnosti 19 dní a choroby pohybovej sústavy s priemerným trvaním dočasnej pracovnej neschopnosti 71 dní. U mužov sú na 3. mieste úrazy mimo výkonu zamestnania s priemerným trvaním dočasnej pracovnej neschopnosti 57 dní a u žien sú to choroby močovej a pohlavnej sústavy s priemerným trvaním dočasnej pracovnej neschopnosti 49 dní. U mužov potom nasledujú ochorenia tráviacej sústavy, obehovej sústavy a nervovej sústavy a už žien sú to úrazy mimo výkonu zamestnania, choroby tráviacej sústavy a tiež ťarchavosť, pôrod a tzv. popôrodie.
Slovensko má oddnes nový širší zoznam chorôb. Účinnosť totiž nadobudla novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá ten doterajší rozšírila. K úprave zoznamu došlo pre potreby zavádzania nového spôsobu odmeňovania nemocníc tzv. DRG systému. Právna norma upravuje aj medicínsku terminológiu podľa súčasných štandardov a zvyklostí. Novelu presadil Richard Raši zo Smeru-SD. Pripomenul, že na Slovensku sa nerobila revízia Medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov (MKCH-10) od roku 1993. Od roku 2011 preto prebiehala revízia používanej verzie a jej rozšírenie o nové diagnózy alebo skupiny diagnóz. Príprava zavedenia nového spôsobu odmeňovania nemocníc nejde podľa pôvodného plánu, zavedenie sa tak očakáva v roku 2016.
Ani mesiac pred posledným dňom, keď môžu ľudia zmeniť poisťovňu, nevie takmer 410-tisíc poistencov zdravotnej poisťovne Union, či ich po tomto termíne ošetria vo väčšine veľkých štátnych nemocníc. Poisťovňa sa stále nedohodla so 14 zo 17 štátnych zdravotníckych zariadení. Hovorkyňa poisťovne Veronika Hauswaldová tvrdí, že Union naďalej intenzívne rieši zmluvné podmienky s jednotlivými štátnymi nemocnicami na úrovni individuálnych rokovaní. Kedy by sa mali rokovania ukončiť, nepovedala. Poisťovni naraz na konci júna vypovedalo zmluvu 16 štátnych zdravotníckych zariadení, najmä univerzitných a fakultných nemocníc. Na konci júla pribudla ešte jedna nemocnica. Medzitým sa však Union dohodol s tromi z nich.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
