—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Slováci si vlani zbytočne vybrali v lekárňach až 60 ton liekov. Toľko odpadu zozbieral z 2 046 lekární po celom Slovensku Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý ich zlikvidoval v spaľovni. Štátny rozpočet to stálo 234,3 tisíca eur. Podľa odborníkov je za tým slabá regulácia spotreby liekov. Zber nespotrebovaných liekov z lekární prebieha dvakrát do roka, na jar a jeseň. Kým v roku 2011 bolo zlikvidovaných necelých 85 ton liekov, vlani 60 ton. Exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik sa svojho času snažil zaviesť „čistú“ generickú preskripciu, podľa ktorej sa na predpisoch uvádzala iba účinná látku lieku. Po veľkej vlne nevôle lekárov od toho nakoniec ustúpil.
Takmer 1,2 milióna eur stála najdrahšia minuloročná liečba. Zaplatila ju Všeobecná zdravotná poisťovňa svojmu osemnásťročnému klientovi, ktorý trpí hemofíliou, konkrétne dedičným nedostatkom faktora VIII. Ide o najvyššiu úhradu v rámci všetkých troch zdravotných poisťovní na trhu. Na prvých päť najdrahších poistencov minula Všeobecná zdravotná minulý rok spolu vyše 4,3 milióna eur. Dôvera eviduje najdrahšiu liečbu pri hospitalizácii 53-ročného muža v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb. Išlo o podpornú liečbu zlyhávajúceho srdca v sume 160-tisíc eur. Union ZP zase najviac zaplatila za poistenca s diagnózou akútna myeloická leukémia, ktorého náklady na liečbu za rok 2012 predstavujú 105-tisíc eur.
Štát plánuje na budúci rok platiť nižšie zdravotné odvody za svojich poistencov – takmer tri milióny ľudí, ktorí nemajú príjem. Lekárska verejnosť varuje, že tento krok môže ohroziť zdravotnú starostlivosť a ešte viac zadlžiť nemocnice. Tie totiž musia v budúcom roku zdvihnúť platy lekárom. Rozpočet počíta s tým, že príjem systému zdravotného poistenia bude 4,26 miliardy eur, čo je v porovnaní s plánovaným výberom na tento rok viac o 125 miliónov eur. Štát však chce v budúcom roku uhradiť za svojich poistencov menej o 78 miliónov. Dnes za jedného poistenca odvádza 33,44 eura mesačne, v budúcom roku by to malo byť 32,22 eura.
Na portál otvorených dát by mali v priebehu augusta pribudnúť údaje aj z ministerstva zdravotníctva. Štát tu sprístupňuje údaje, ktoré už na internete dostupné sú, portál ich však v spracovateľnej forme sústredí na jednom mieste. Rezort zdravotníctva prispeje 22 zoznamami, takzvanými datasetmi. Chýbajú ale zoznamy týkajúce sa vzťahu zdravotníkov a farmaceutických spoločností, v ktorých by sa dalo pohodlne vyhľadávať. Ide napríklad o databázu lekárov, ktorých účasť na konferencii podporili farmaceutické spoločnosti. Síce takéto zoznamy účastníkov sú aj v súčasnosti zverejnené na stránke Národného centra zdravotníckych informácií, no podľa mena konkrétneho lekára sa v nich hľadať nedá.
Ministerstvo zdravotníctva má plán, kde bude štát v čase pandémie vyrábať vakcíny proti chrípke. Navrhuje postaviť novú fabriku v Šarišských Michaľanoch. Tá by v krízových situáciách vyrábala očkovacie látky a Slovensko by sa tak stalo nezávislé od tlaku zahraničných výrobcov, ktorí počas pandémie určujú premrštené ceny a tiež regulujú množstvo liekov, ktoré jednotlivému štátu predajú. Projekt fabriky na vakcíny proti chrípke sa ťahá už päť rokov. Štát preinvestoval takmer 20 miliónov eur a v roku 2011 začal s výstavbou závodu v Malackách. Projekt však minulý rok zastavil, pretože nenašiel firmu, ktorá by ho chcela prevádzkovať.
Súkromnej poisťovni Union vypovedalo zmluvy 16 univerzitných, fakultných nemocníc a viacerých ústavov, ktorých riaditeľov vymenúva ministerstvo zdravotníctva. Výpovede od nich prišli podľa poisťovne Union koncom júna naraz, s tromi sa neskôr dohodli. Zmluvy s 13 zariadeniami ešte platia, ale vypršia 30. septembra. To je deň, dokedy môžu ľudia vymeniť zdravotnú poisťovňu. Union tvrdí, že sa veľké nemocnice spojili proti nej. Chce sa preto obrátiť na Protimonopolný úrad. Mal by prešetriť, či nemocnice takýmto postupom nezneužívajú postavenie na trhu. Poisťovňa je podľa zákona povinná so štátnymi nemocnicami a ústavmi zmluvy uzavrieť. Sú totiž súčasťou povinnej siete a poisťovne s nimi zmluvy musia mať.
Po dlhších úvahách, odkladoch i búraní starších objektov, dostáva nová nemocnica v centre Bratislavy zelenú. Na Cintorínskej tak v roku 2015 pribudne Nemocnica sv. Michala, ktorá má v prvom rade slúžiť zložkám ministerstva obrany. Projekt len tento týždeň získal stavebné povolenie od Vojenského stavebného úradu, ktoré ešte musí 15 dní počkať na správoplatnenie. Po uplynutí lehoty, ak nebudú námietky, môže ministerstvo začať s výstavbou. Odobrovací dokument je v súlade so skôr prezentovanými plánmi. Na mieste zbúranej nemocnice vyrastie najviac 5- až 6-podlažný objekt s najvyššími ustúpenými poschodiami. Počíta sa s viac než stovkou lôžok, kde budú napriek zaradeniu pod ministerstvo ošetrovať aj iných pacientov.
Rozostavaný objekt v Malackách, v ktorom sa pôvodne počítalo s výrobou pandemických vakcín, by mohol nakoniec slúžiť Slovenskej akadémii vied. O tejto možnosti rokuje Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR so zástupcami SAV. Ako vyplýva z návrhu ďalšieho postupu v súvislosti výrobou vakcín, SŠHR by mala dostať na rokovania viac času. Termín na riešenie má mať do júna budúceho roku. Podľa ministerstva zdravotníctva, žiadna farmaceutická spoločnosť neprejavila záujem vyrábať pandemickú vakcínu v Malackách. Náklady na dobudovanie výroby v Šarišských Michaľanoch, kde sa mala stavať v rámci prvého variantu, boli minimálne 21 miliónov eur, uvádza ministerstvo.
Poliaci objavili spôsob, ako si zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť za symbolické odvody. Na Slovensku si zakladajú schránkové firmy, v ktorých na živnosť zamestnávajú na pár hodín mesačne poľských občanov. Napríklad firma Spacey, za ktorou stojí poľský konateľ, v júli odrobila jednu hodinu za mzdu 1,88 eura, do zdravotnej poisťovne odviedla osem centov, no starostlivosť mohla čerpať v plnej výške. Poliaci môžu zneužívať systém vďaka absencii minimálneho vymeriavacieho základu v zákone. Ako aj preto, že ich do systému vpúšťa Sociálna poisťovňa. Ak sú v nej totiž prihlásení, majú nárok aj na zdravotné poistenie.
Možnosti financovania lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) a ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) v nemocnici v Malackách bude posudzovať komisia zložená zo zástupcov poslaneckých klubov Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) aj z nezávislých odborníkov. Predstavitelia kraja sa takto chcú vyhnúť politizácii vo veci zachovania alebo zrušenia pohotovosti v spomínanej nemocnici krátko pred voľbami do VÚC. Súkromný správca nemocnice, Nemocničná a.s., totiž už dlhšie na poslancov tlačí, aby rozhodli ešte v septembri, či chcú pohotovosť v Malackách zachovať alebo zrušiť. Materiál, ktorý komisia pripraví bude predložený v decembri a o pohotovosti rozhodne nové zastupiteľstvo, ktoré vzíde z novembrových volieb.
Rezort zdravotníctva by na budúci rok mal zo štátneho rozpočtu dostať vyše 1,3 miliardy eur. Ako vyplýva z návrhu štátneho rozpočtu, väčšina z tejto sumy, takmer 1,21 miliardy eur by mala ísť na platby za poistencov štátu. Podľa súčasného návrhu plánuje štát za svojich poistencov na budúci rok zaplatiť menej. Sadzba by mala byť na základnej úrovni, ktorú garantuje zákon, a to štyri percentá z vymeriavacieho základu. Návrh sa nepáči Združeniu zdravotných poisťovní, Asociácii nemocníc Slovenska, Slovenskej lekárskej komore, Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a ani Lekárskemu odborovému združeniu.
Vedci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave skúmajú vznik a liečbu neurodegeneračných ochorení, ako je napríklad Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia a ďalšie. Tím má na už konte objav jedného z biomarkerov, ktorý môže naznačiť skoré štádium ochorenia. V súčasnosti pacienti často prichádzajú k lekárom v pokročilom štádiu ochorenia. Cieľom vedcov je preto odhaliť počiatočné štádia ochorenia a určiť, čo sledovať pri preventívnych vyšetreniach, aby sme zabránili rozvinutiu ochorenia, informovala vedecká pracovníčka Oddelenia nukleárnej magnetickej rezonancie a hmotnostnej spektroskopie na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) STU Svatava Kašparová.
Vláda sa opäť venovala téme jednej štátnej poisťovne. Transformačný zákon 8. júla schválila gremiálna porada ministerky zdravotníctva. Ešte v júni mala spoločnosť pre unitarizáciu požiadať Úrad pre verejné obstarávanie o kontrolu pripravovaného tendra na poradcu. Transformačný zákon, ktorý mal platiť od mája zatiaľ ministerstvo oficiálne nepredstavilo. Kedy tak urobí, nie je jasné. Podľa Martiny Lidinskej z komunikačného odboru ministerstva zákon je pripravený, ale termín predloženia nie je určený. Rovnako sa zatiaľ nevypísal tender na poradcu, ktorý sa mal skončiť do apríla. Ministerstvo už predstavilo jeho podmienky, vypísať by sa mal po zverejnení zákona.
Postup štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri prehodnocovaní lôžok v našich nemocniciach nie je príliš razantný. Zatiaľ sa rozhodla nezazmluvniť ani nie desať oddelení. Zaoberala sa už efektívnosťou lôžok v Nitrianskom, Prešovskom a Košickom kraji. O zmluvu väčšinou prišli oddelenia plastickej chirurgie. S prehodnocovaním lôžok začalo ešte koncom minulého roka vtedajšie nové vedenie poisťovne. Jej šéf Marcel Forai neodhadoval, aké výsledky by chcel optimalizáciu dosiahnuť. Analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay hovorí, že na zásadnejšie zmeny chýba odvaha a razancia. Rezervy pritom podľa neho sú.
Rezort zdravotníctva predstavil svoj plán na výstavbu továrne na vakcíny, ktorá má v čase pandemickej chrípky zabezpečiť dostatok očkovacích látok pre obyvateľstvo. Obe možnosti, s ktorými počíta, budú znamenať negatívny dopad na štátnu kasu. V návrhu, ktorý je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní, samotné ministerstvo Zuzany Zvolenskej varuje, že ak by sa stavala nová fabrika v Šarišských Michaľanoch na pozemku Imuna Pharm, štát by musel spoluzabezpečiť výstavbu výrobného pavilónu, testovacích a inak súvisiacich stavebných zariadení. Náklady na takéto dobudovanie by predstavovali približne 21 miliónov eur. K tomu je ešte nutné pripočítať prevádzkové náklady a výdavky na výrobu pandemickej vakcíny.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
