—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Nemocnica v Malackách, ktorú prevádzkuje súkromná firma Nemocničná a.s., by sa po novom uspokojila aj s nižšou sumou za vykrytie jej strát pohotovostí. Kandidátka na županku Monika Flašíková–Beňová (Smer) prišla s návrhom, aby nemocnica za stratové časti dostala od kraja najviac 400–tisíc eur. Suma by sa odvíjala od straty, ktorú by kontroloval audítor župy. Ešte v utorok zástupcovia nemocnice žiadali od kraja, aby im preplatil stratu z pohotovostí, ktorá bola vlani 900–tisíc eur. Župan Pavol Frešo (SDKÚ) pôvodne navrhoval, aby mohli ročne dostať najviac milión po dobu troch rokov. Suma mala byť tiež podľa vykázanej straty.
Zdravotníctvom ročne pretečie zhruba sedem miliárd eur, no skontrolovať, kde všade končia, môže byť problém. Viaceré štátne inštitúcie totiž odmietajú o financiách informovať. Z desiatich oslovených nemocníc nám kompletné informácie o aktuálnom hospodárení poskytli len dve – Fakultná nemocnica Nové Zámky a Žilina. Nitrianske a trnavské zariadenia ani na opakovanú žiadosť neodpovedali vôbec. Zvyšné odkázali na ministerstvo zdravotníctva, alebo uviedli, že údaje za prvý polrok nemajú spracované. Ministerstvo na prvé dopytovanie údaje neposkytlo. Druhýkrát pri žiadosti o stanovisko uviedlo, že ich dodá. Získať informácie je problém aj zo Sociálnej poisťovne.
Priemerná základná mzda slovenského lekára pracujúceho v nemocnici bez ohľadu na jej zriaďovateľa bola v prvom kvartáli tohto roku 1192 eur. Pokiaľ sa do platu zarátavali aj služby a pohotovosť ide o 2058 eur. V prípade sestier predstavuje priemerná základná mzda 628 eur, so službami a pohotovosťou je to 893 eur. V nemocniciach, ktoré spadajú pod ministerstvo zdravotníctva, majú lekári základné platy na priemernej úrovni 1212 eur, s ostatnými zložkami je to 2103. V prípade sestier sú mzdy 679 a 970 eur. Podľa ministerstva zdravotníctva majú atestovaní lekári v univerzitných a fakultných nemocniciach priemerne na páske 2500 eur, neatestovaní 1400 a sestry vyše 1100 eur.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) navrhuje zmenu vo vyhláške rezortu zdravotníctva o čakacích listinách. Poisťovňa podľa jej šéfa Marcela Foraia dala na ministerstvo zdravotníctva podnet, aby sa pri čakacích listinách rozlišovalo to, či pacient čaká na poskytnutie zdravotnej starostlivosti dobrovoľne alebo nie. Sú aj pacienti, ktorí čakajú dobrovoľne z dôvodu, že si vybrali konkrétneho operatéra, upozornil. Poisťovňa má pritom podľa M. Foraia alokované finančné zdroje a v danom regióne sú poskytovatelia, ktorí majú voľné kapacity, avšak títo pacienti nechcú podstúpiť zákrok v inom zariadení u iného lekára. Ku koncu mája evidovala VšZP na čakacích listinách vyše 7,6 tis. poistencov.
Znalec Miroslav Podhradský ocenil nehnuteľnosť na pol milióna eur. Predaná bola len za polovicu svojej hodnoty. Košická nemocnica. Takto prebehol predaj polikliniky v podaní štátnej trenčianskej nemocnice. Eseročka KOPEX TRANS ju dostala za 250,1 tisíca eur. Podľa hovorcu nemocnice Eugena Finkeia inú možnosť, ako ponuku prijať, nemali, keďže sa prihlásil iba jeden záujemca a splnil všetky zákonné podmienky. Nemocnica na tom nie je finančne najlepšie. Ku koncu vlaňajška bola v strate viac než štyri milióny eur. Na polikliniku prebehlo iba osobitné ponukové konanie. Jeho cieľom je podľa zákona vytvorenie súťažného prostredia. Začína sa zverejnením ponuky v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá by podľa oficiálnych vládnych plánov mala byť od budúceho roku na trhu zdravotného poistenia jediná, rozbieha imidžovú prepoisťovaciu kampaň za vyše pol milióna eur. Šéf poisťovne Marcel Forai nemá podľa svojich slov žiadnu informáciu, že by VšZP bola od roku 2014 na trhu sama, kampaň tak považuje za legitímnu. VšZP dosiahla ku koncu júna zisk takmer 14 miliónov eur. Náklady na kampaň vo výške 580.000 eur majú pochádzať z nákladov na prevádzku, kde má VšZP úsporu. Väčšina prostriedkov, 81 percent, sa má využiť na nákup mediálneho priestoru, zvyšok predstavujú produkčné náklady.
Z projektov ovládaných finančnou skupinou Penta patrí medzi najúspešnejšie sieť lekární Dr. Max, ale aj zdravotná poisťovňa Dôvera. O svoje investície v zdravotníctve sa Penta neobáva ani v prípade, že by došlo k vyvlastneniu Dôvery štátom. Líder Penty Jaroslav Haščák sa vyjadril, že pre Pentu dosahujú veľmi dobré výsledky hlavne lekárne Dr.Max, české Aero Vodochody, stávkové kancelárie Fortuna a tiež zdravotná poisťovňa Dôvera. Lekárne dosiahli hrubý zisk 50 miliónov eur a finančná skupina vidí potenciál ich rastu hlavne v Poľsku, kde rokuje o kúpe ďalších lekárnických sietí. Zo siete Dr. Max chce urobiť globálnejšie zameranú firmu s ročným ziskom sto miliónov eur.
Pacienti, ktorí budú chcieť navštíviť ambulantného lekára v ktorejkoľvek krajine Európskej únie, nebudú vopred potrebovať súhlas zdravotnej poisťovne. Platí to aj v prípade výkonov v súkromných ambulanciách. Vďaka tomu si už ľudia nebudú musieť ošetrenie u súkromníka v zahraničí hradiť sami, ale aspoň časť výdavkov preplatí poisťovňa. Zmeny sú naplánované na október. Pacienti musia poisťovni predložiť žiadosť až po ošetrení a návrate domov. Preplatená môže byť poistencovi zdravotná starostlivosť, ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia vo výške jej úhrady v Slovenskej republike. Ak bude výkon v zahraničí drahší ako u nás, peňažný rozdiel bude znášať pacient sám.
Asi šesťstotisíc eur musí nájsť Univerzitná nemocnica v Košiciach navyše, aby od januára 2014 mohla vykryť platy lekárov, o rok neskôr sa táto suma zvýši na milión eur. Kde ich nájde, to nevie. Jej dlh je pritom okolo 40 miliónov eur. V rovnakej situácii je všetkých 147 nemocníc a ústavov. Vyššie platy lekárom od januára zaručuje zákon. Nemocnice, ktoré zápasia o každé euro, majú iba zopár mesiacov na to, aby našli riešenie, odkiaľ vziať ďalšie milióny. Získať ich chcú od zdravotných poisťovní. Tie im peniaze zatiaľ nesľubujú. Lekárski odborári, ktorí zvýšenie vybojovali, očakávajú, že pomôže štát. Ministerka Zuzana Zvolenská to však neplánuje.
Černosi v USA žijú takmer o štyri roky kratšie ako bieli obyvatelia tejto krajiny. Častejšie umierajú na choroby srdca, rakovinu, cukrovku alebo v dôsledku zlých podmienok pri narodení dieťaťa či vraždy. Tieto príčiny smrti podľa štúdie americkej vlády udržiavajú rozdiel v očakávanej dĺžke života medzi černochmi a belochmi. Bieli Američania narodení v roku 2010 sa priemerne dožijú takmer 79 rokov, čierni 75 rokov. Rozdiel sa podľa štúdie od roku 1970 zmenšil, vtedy žili černosi kratšie o vyše sedem rokov. Mierne lepšie vyšla pre černochov v porovnaní s bielymi štatistika úmrtí v dôsledku samovrážd, neúmyselného poranenia, Parkinsonovej choroby, ako aj chronického ochorenia pečene a dýchacích ciest.
Nemocniční lekári majú istotu ďalšieho zvyšovania platov, ktoré si vydobyli celoslovenským štrajkom. Prezident Ivan Gašparovič včera podpísal novelu zákona o zdravotnom poistení. Podľa nej sa doktorom s atestáciou budú od januára 2013 zvyšovať mzdy o 2,3-násobok priemernej mzdy, neatestovaným o 1,25-násobok priemernej mzdy. Lekári so špecializáciou sa prilepšenia dočkajú aj v roku 2015 na úrovni 2,1-násobku priemernej mzdy. Celkovo si to vyžiada náklady vyše 30 miliónov eur ročne. Novela zavádza aj novinku v preplácani zdravotnej starostlivosti v zahraničí – pacienti viac nebudú vopred potrebovať súhlas svojej poisťovne pred plánovaným ambulantným zákrokom.
Každý pracujúci Slovák zaplatil v roku 2012 na zdravotníctvo priemerne 1 961 eur. Združenie zdravotných poisťovní SR (ZZP SR) upozorňuje na to, že pri priemernej mesačnej mzde v SR v roku 2012, ktorá dosahovala 805 eur, Slováci pracovali približne dva mesiace len na zaplatenie „bezplatného“ zdravotníctva. Vyplýva to z údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Peniaze do zdravotníctva pritekajú cez zdravotné odvody, ktoré odvádzajú pracujúci a zamestnávatelia, z priamych poplatkov od pacientov v lekárňach či na pohotovosti. Ďalšie prostriedky sa do zdravotníctva dostávajú z daní formou platby štátu za svojich poistencov (dôchodcovia, deti, nezamestnaní, ženy na materskej dovolenke) alebo pri oddlžovaní nemocníc.
Pacienti, ktorí nemajú na poplatok za prednostné vyšetrenie v ambulancii, sa cítia diskriminovaní a utláčaní. Odráža sa to aj na počte ich sťažností, ktorých neubúda. Župy preto prijali pre lekárov rôzne usmernenia, ktoré mali zabezpečiť to, aby neplatiaci pacienti nemuseli stráviť v čakárňach hodiny, kým sa dostanú do ambulancie. Ani tie nezabrali. Problém by mohla vyriešiť novela zákona, o ktorej bude po prázdninách rokovať parlament. Tá navrhuje, aby medzi prednostnými vyšetreniami lekári najmenej dve hodiny brali štandardných pacientov. Zmenu v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti navrhli traja poslanci zo strany Most – Híd, ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer) ich návrh podporuje. Lekári s tým nesúhlasia.
Podľa zdravotných poisťovní preventívne lekárske prehliadky stále nie sú v obľube. Tento trend sa už roky nemení. Výnimkou sú návštevy pediatrov a stomatológov. Jedným z dôvodov je to, že ak poistenec neabsolvuje preventívnu prehliadku u stomatológa, v nasledujúcom roku si ošetrenie zubného kazu hradí sám. V ostatných prípadoch to však neplatí. Málo napríklad chodia ženy na preventívku ku gynekológovi. V minulom roku ju absolvovalo len 43 percent žien poistených v Dôvere. Ostatné poisťovne evidujú ešte nižšiu návštevnosť. Veľmi nízku návštevnosť majú aj všeobecní lekári pre dospelých, v minulom roku ich navštívilo len takmer 14 percent poistencov Union ZP.
Centrálne príjmy Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) poskytli počas prvej polovice júla neodkladnú zdravotnú starostlivosť viac ako 1400 ľuďom s úrazmi. Najviac ich je počas víkendov. UNB pritom zaznamenala nárast úrazov z letných aktivít, ktoré tvoria približne tretinu spomedzi všetkých úrazov. Najčastejšie ide o zranenia z bicyklovania a korčuľovaniam, prevláda veková kategória od 20 do 40 rokov. Dominujú odreniny a pomliaždeniny, ale aj zlomeniny dolných a horných končatín či rebier. Športovcom sa nevyhýbajú ani ťažké poranenia vnútorných orgánov, hlavy a chrbtice, ktoré vyžadujú operačné riešenie a hospitalizáciu. Lekári ošetria v priemere do 30 športových úrazov za deň.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
