—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Slováci chodia na preventívne prehliadky minimálne. Na viaceré majú zo zákona nárok a zdravotné poisťovne sú povinné ich uhradiť, no poistenci ich nevyužívajú. Prevencia pritom podľa odborníkov výrazne zlepšuje vyhliadky na dlhší a zdravší život. Na Slovensku sú najbežnejšou príčinou smrti srdcovo-cievne ochorenia, aj keď vyspelejším krajinám sa už s nimi darí bojovať omnoho úspešnejšie. Na preventívnu prehliadku ku všeobecnému lekárovi pre dospelých chodí podľa zdravotných poisťovní iba 15 až 19 percent z tých, ktorí na ňu majú nárok. Gynekologickú preventívnu prehliadku absolvuje približne štyridsať percent žien, no urológa navštívia preventívne iba štyri percentá mužov ročne.
Existuje jednoduchý spôsob ako pri zavádzaní unitárneho systému verejného zdravotného poistenia predísť vyplateniu vlastníkov súkromných zdravotných poisťovní. Tvrdia to občiansky aktivista Miroslav Kollár a analytik Juraj Mesík, ktorí spísali Memorandum občanov SR proti finančnému odškodneniu Dôvery a Unionu. Navrhujú prechod z odvodového systému na daňový model, a teda od povinného zdravotného poistenia k národnej zdravotnej službe. Ten podľa nich funguje v podstate aj v súčasnosti. Na Slovensku de facto platíme zdravotnú daň, len ju voláme zdravotné poistenie, uviedol Mesík s tým, že daňový systém je plne v kompetencii predstaviteľov štátu, ktorí ho môžu ako jediní meniť, a teda do neho nemôže zasahovať súkromný sektor.
Aj keď Všeobecná zdravotná poisťovňa vlani vykázala zisk vyše 26 miliónov eur, nemocniciam a ambulanciám neuhradila všetky výkony. Nadlimitné výkony v roku 2012 boli v hodnote 70 miliónov eur, z toho stopercentný podiel mala VšZP, uviedla hovorkyňa Úradu pre dohľad. Dôvod, prečo neboli poskytovateľom niektoré výkony zaplatené, je podľa úradu ten, že poisťovňa si zdravotnú starostlivosť zazmluvňovala v nižších finančných objemoch, ako bola opodstatnene poskytnutá. Problém s preplácaním výkonov majú nemocnice aj v prípade súkromných poisťovní. Tie si nezazmluvňujú konkrétny objem starostlivosti, ale jej preplácanie schvaľujú až dodatočne.
Tabletky na potenciu, anaboliká, vitamínové či potravinové doplnky sú najčastejšie dovážané lieky z ázijských krajín. Finančná správa kontroluje najmä tzv. neobchodný dovoz generík, čiže dovoz náhrad liečivých prípravkov, ktoré majú také účinky ako originál lieku. Spotrebitelia si ich objednávajú cez internet. Mnohé z generík sú na Slovensku zakázané. Ich dovoz z tretích krajín, najmä z Číny alebo Indie, kontrolujú colníci na poštových pobočkách v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach. Za prvý polrok 2013 žiadala finančná správa ŠÚKL o stanovisko k podozrivému lieku v 16 prípadoch. Colníkom sa podarilo v máji 2010 zadržať falošné lieky na liečbu erektickej dysfunkcie za takmer 100 000 eur.
Asistovaná reprodukcia sľubuje riešenie pre páry, ktorým sa nedarí splodiť dieťa prirodzene. No hoci celý proces prebieha v skúmavke a pod odborným dohľadom, často sa nepodarí na prvýkrát. Do zdravého tehotenstva vyústi priemerne len jedno z troch prenesených čerstvých embryí. Pri zamrazených sú štatistiky ešte pesimistickejšie. Za ťažkosti pri súčasných metódach môžu zárodky, ktorých v skúmavke vzniká viac a z ktorých viaceré majú poškodenú DNA. Situácia sa môže onedlho zmeniť. Vedcom sa podarilo vyvinúť novú metódu skenovania génu, ktorá preverí embryá ešte pred prenesením do maternice. Vďaka tomu sa môže znížiť riziko potratu a technológia môže pomôcť aj pri odhaľovaní vrodených chýb.
Nie každý pacient nájde od leta v lekárni svoj liek, na ktorý je zvyknutý. Ponuka tých, ktoré hradí zdravotná poisťovňa, sa zmenšuje. Výrobcovia totiž niektoré prípravky sťahujú z trhu. Ide o lieky na psychiatrické choroby, ochorenia srdca či bolesť. Tento trend bude pokračovať. Firmy už teraz majú v zozname ďalšie, ktoré chcú vyradiť v auguste. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva od apríla do júla vypadlo z kategorizačného zoznamu až 173 liekov. Celkovo je v zozname okolo 5-tisíc liekov. Najviac postihnutou skupinou sú lieky na psychiatrické ochorenia, pretože tie sú najdrahšie.
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) podpísala zmluvu s Union zdravotnou poisťovňou zatiaľ do konca septembra. Ako ďalej vyplýva zo zverejnenej zmluvy, poisťovňa si dohodla s nemocnicou na prvých šesť mesiacov poskytovanie zdravotnej starostlivosti v objeme 1,2 milióna eur a od júla do septembra v objeme 1,7 milióna eur. Poistenci najmenšej zdravotnej poisťovne dostávali od 5. júna v najväčšej slovenskej nemocnici iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V polovici júna sa nemocnica dohodla s Union ZP na podmienkach poskytovania plánovanej špecializovanej ambulantnej starostlivosti a vyšetrení. Operácie a hospitalizácie, ktoré nesúviseli s ohrozením života, však poistencom prekladali, keďže tu dohoda na podmienkach chýbala, došlo k nej koncom mesiaca.
Počet alergikov na celom svete každoročne narastá. Tento trend neobchádza ani Slovensko, na čo poukazujú štatistiky spracovávané Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI). Podľa doteraz zverejnených prieskumov sa na Slovensku za posledných sto rokov počet alergikov zvýšil z pol percenta populácie na viac ako 40 percent. Podľa posledných dostupných údajov NCZI za rok 2011 bolo na Slovensku evidovaných 421.242 pacientov s alergickou nádchou. S bronchiálnou astmou evidovali 186.868 pacientov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) alergické ochorenia sú štvrté najčastejšie sa vyskytujúce na svete a predstavujú tak spoločenskú, ako aj ekonomickú záťaž.
V posledných rokoch sa začínajú aj firmy pôsobiace na Slovensku viac prezentovať tým, ako dbajú o zdravie svojich zamestnancov. Programy bezpečnosti a prevencie mávajú rôznu podobu. Medzinárodná asociácia International Social Security Association vydala v roku 2011 štúdiu, ktorá zisťovala, ako sa firmám vracajú investície do prevencie pre zamestnancov. Snažila sa pritom vyčísliť výdavky aj benefity firiem na bezpečnosť a zdravie pri práci. Výsledky ukázali, že takáto investícia sa oplatí. Prevencia má podľa nich najsilnejší priamy efekt na zníženie nebezpečenstva pri práci, zvýšenie povedomia o nebezpečenstve, zníženie rizikového správania a nehôd. Medzi najvýznamnejšie nepriame účinky zaradili zlepšenie imidžu firmy a firemnej kultúry.
Zdravotné poisťovne vynaložili vlani na liečbu slovenských poistencov v zahraničí vyše 3,4 milióna eur. Väčšina prostriedkov pripadla na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Zdravotné poisťovne v minulom roku zaznamenali 790 žiadostí o liečbu v krajinách Európskej únie, schválili ich 730. Súhlas udeľovali napríklad v prípade, že ochorenie nebolo možné diagnostikovať a liečiť v SR v primeranom čase, liečba nebola dostupná alebo sa vyčerpali na Slovensku všetky možnosti. V roku 2012 čerpali slovenskí poistenci v EÚ aj plánovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť bez súhlasu poisťovne, a to v 1134 prípadoch. Refundáciu poisťovne uznali v 913 prípadoch vo výške úhrady platnej v SR, čo predstavovalo 165.000 eur.
Ani podozrenia okolo konateľa firmy Pro-Tender neodradili Univerzitnú nemocnicu Košice, aby s ňou ďalej spolupracovala. Podľa vestníka jej služby naďalej využíva aj ministerstvo zdravotníctva a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Petra H. minulý mesiac polícia obvinila z machinácií pri verejnom obstarávaní v súvislosti so sporným tendrom košickej nemocnice, pri ktorom sa účastníci mali vopred dohodnúť, kto zvíťazí. Obvinený je bývalým spolužiakom exministra zdravotníctva, dnes primátora Košíc Richarda Rašiho. Aktuálne má Pro-Tender pre nemocnicu zabezpečiť aj súťaž na nákup dezinfekčných prostriedkov. Rámcová zmluva na rok znie na vyše 33-tisíc eur.
Spotreba alkoholu je na Slovensku v súčasnosti nižšia, než bola po revolúcii. Celosvetovo však v jeho konzumácii Slováci stále patria k špičke. Nadmerné pitie tiež dáva zabrať verejnému zdravotníctvu. Na väčšiu informovanosť o škodlivosti prílišného opíjania sa by sa tak našiel nejeden dôvod. Zvýšiť osvetu má za cieľ aj nový "národný akčný plán", ktorý v stredu schválila vláda. Jeden podobný tu už bol aj v minulosti, ten sa snažil riešiť problémy v rokoch 2006 až 2010. Na aktuálnom pracovala 24-členná skupina zástupcov štátnych orgánov a výrobcov alkoholu. Na vážnosti mu uberajú nejasné úradnícke formulácie cieľov.
V roku 2012 vykonávalo svoju činnosť sedem akciových spoločností, v ktorých bolo ministerstvo zdravotníctva stopercentným akcionárom. V pluse podľa informácie, ktorú dnes vzala na vedomie vláda SR, skončilo šesť z nich. Záporný výsledok hospodárenia vyše pol milióna eur dosiahla akciová spoločnosť Letecká vojenská nemocnica. Aj v tomto prípade však došlo k zlepšeniu výsledku hospodárenia oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu. Ministerstvo je v súčasnosti akcionárom Leteckej vojenskej nemocnice, Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, Nemocnice Poprad, Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenského onkologického ústavu, Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb a Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Zámeru vybudovania novej nemocnice v Bratislave bude predchádzať štúdia realizovateľnosti, v rámci ktorej budú rozobrané aj možné druhy financovania, najmä s ohľadom na výhodnosť pre Slovenskú republiku. Po rokovaní vlády to dnes povedala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Dodala, že v rámci štúdie realizovateľnosti sa bude rezort zaoberať aj otázkou, čo ďalej s rozostavanou nemocnicou Rázsochy. Podľa materiálu, ktorý dnes schválila vláda, sa však s jej dostavbou, ktorá by vyšla asi na 500 miliónov eur, už nepočíta. Ministerstvo predstavilo niekoľko alternatív jej financovania ako využitie štátnych finančných aktív, štátneho rozpočtu, štrukturálnych fondov Európskej únie alebo využitie formy verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt).
Ministerstvo zdravotníctva SR s dostavbou nemocnice na Rázsochách nepočíta. V Bratislave by sa mala postaviť nová nemocnica. Pravdepodobným miestom je areál súčasnej Nemocnice sv. Michala na Ceste na Červený most. Vyplýva to z materiálu Informácia o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a zámer realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave, ktorý dnes schválila vláda SR. Nemocnice na Slovensku podľa materiálu dosahujú nízku úroveň produktivity, čo je spôsobené najmä ich zastaranou infraštruktúrou, keď priemerný vek nemocničných budov je na úrovni 42 rokov s nevyhovujúcim logistickým usporiadaním. Nová nemocnica by mala stáť približne 250 miliónov eur.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
