—
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Ústavný súd (ÚS) SR sa bude na podnet nitrianskeho krajského súdu rozhodovať, či je legislatíva o povinnom očkovaní detí v súlade s Ústavou SR. Bol zaregistrovaný návrh na začatie konania o súlade a dnes bol na neverejnom zasadnutí pléna náhodným výberom pridelený sudcovi spravodajcovi, uviedla hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. Pravidelné povinné očkovanie detí v SR sa vykonáva proti desiatim infekciám, a to proti: záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, pneumokokovým invazívnym infekciám, osýpkam, príušniciam a rubeole. Tieto očkovania sú zo zákona povinné. Pokiaľ rodičia nedajú svoje dieťa zaočkovať, hrozí im pokuta 331 eur.
Každá tretia žena čelí sexuálnym či fyzickým útokom, uviedla dnes Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Asi 35 percent všetkých žien vo svete čelí bitkám alebo znásilneniu, veľmi často zo strany vlastných partnerov, uviedla WHO v prvej komplexnej štúdii na túto tému. V prípadoch vrážd žien sú z 38 percent páchateľmi ich manželia či priatelia. Vyplýva to zo správy, ktorú WHO vypracovala v spolupráci s londýnskou Školou hygieny a tropickej medicíny a Juhoafrickou radou pre lekársky výskum. Obete násilia často trpia dlhodobými dôsledkami. Existuje vysoké riziko, že sa u nich rozvinie depresia, závislosť na alkohole a budú nakazené sexuálne prenosnými chorobami.
Poslanci Národnej rady SR by mali vyhovieť pripomienke prezidenta SR Ivana Gašparoviča k novele Trestného zákona a znížiť tresty pre zdravotníkov, ktorí počas núdzového stavu odmietnu prísť do práce. Pôvodne im mala hroziť strata licencie až na desať rokov, hlava štátu to chce znížiť na dva. Prezidentovu pripomienku dnes jednohlasne odobril Ústavnoprávny výbor NR SR. Členovia ústavnoprávneho výboru však odmietli pripomienku týkajúcu sa zníženia trestnej sadzby zo štyroch na tri roky v prípade drogovej trestnej činnosti, čo umožní súdu uložiť aj podmienečný trest. Prezident nebol vypočutý ani v prípade námietky k paragrafu, ktorý sprísňuje trestnú sadzbu pri trestných činoch spáchaných z dôvodu nenávisti voči inej sexuálnej orientácii.
Zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Rozhodlo o tom plénum Ústavného súdu (ÚS). Generálna prokuratúra týmto krokom reagovala na podnet Slovenskej lekárskej komory. Následne 11. júla 2012 ÚS prijal návrh Ladislava Tichého a zároveň vyhovel jeho žiadosti a pozastavil účinnosť právnej normy, ktorá od apríla minulého roka priniesla zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám vyššie mzdy. Námestník GP v svojom podaní argumentoval najmä tým, že nie je žiadny dôvod na prijatie zákona, ktorý by v otázkach mzdového ohodnotenia zvýhodňoval jednu skupinu zamestnancov.
Poslanec Jozef Ježík (Smer) predložil počas rokovania parlamentného zdravotníckeho výboru 134-bodový pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení. Väčšinou podľa neho ide o legislatívno-technické úpravy a úpravy v nadväznosti na novelu zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Rozsiahly pozmeňujúci návrh podrobili opoziční poslanci veľkej kritike. Richard Sulík (SaS) takýto postup označil za aroganciu moci. Poslanec Viliam Novotný (SDKÚ) zdôraznil, že takto rozsiahle pozmeňujúce návrhy by mali mať poslanci k dispozícii aspoň deň vopred a odmieta to vôbec čítať. Navrhovanú novelu zákona poslanci za Smer aj so 134-bodovým pozmeňujúcim návrhom odporučili parlamentu schváliť.
Znižovanie výdavkov na lieky podľa ministerstva zdravotníctva pokračuje. V prvom štvrťroku zaplatili za ne medziročne menej zdravotné poisťovne a ušetrili aj pacienti. Výdavky pacientov klesli v prvých troch mesiacoch v porovnaní s minulým rokom o 2,6 milióna eur. K úspore došlo už v minulom roku, a to o 26 miliónov eur, čo bol pokles o 15 percent oproti roku 2011. Nižšie výdavky na lieky súvisia so zmenami predchádzajúceho vedenia ministerstva zdravotníctva, ktoré posunulo cenu liekov na úroveň druhej najnižšej v EÚ. Úspora na doplatkoch môže súvisieť aj so zavedením takzvanej generickej preskripcie.
Lieky s obsahom diklofenaku, ktorých je na slovenskom trhu niekoľko, môžu znamenať zvýšené riziko pre srdcovocievny systém pacientov. Taký je záver Výboru pre hodnotenie rizík liekov (PRAC) Európskej liekovej agentúry. Lieky s obsahom diklofenaku sa používajú na zmiernenie bolesti a zápalu, najmä pri bolestivých ochoreniach, napríklad artritíde. Podľa nového odporúčania výboru preto tieto lieky nemajú užívať pacienti so závažnými srdcovocievnymi ochoreniami, napríklad zlyhávajúcim srdcom alebo takí, ktorí prekonali srdcový infarkt alebo náhlu cievnu mozgovú príhodu. ŠÚKL upozorňuje pacientov, ktorí majú určité rizikové faktory srdcovocievnych ochorení, napríklad vysoký tlak krvi, zvýšenú hladinu cholesterolu, diabetes alebo fajčia, aby používali diklofenak iba po starostlivom zvážení.
Zdravotné poisťovne vrátia doplatky za lieky za prvý štvrťrok 2013 tisícom zdravotne postihnutých a dôchodcom. Zdravotné poisťovne by im v rámci ochranného limitu na doplatky za lieky vrátia státisíce eur. Poistenci dostanú peniaze automaticky na účet alebo poukážkou, nie je potrebné o ne žiadať. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) začala poistencom posielať peniaze dnes, doplatky za lieky vracia 20.316 poistencom, celkovo ide o 380.780 eur. Zdravotná poisťovňa Dôvera poslala peniaze z doplatkov 4999 poistencom, celkovo pôjde o sumu 94.200 eur. Union zdravotná poisťovňa zatiaľ údaje o doplatkoch za lieky spracováva.
Technika za takmer milión eur stála v bratislavskej Univerzitnej nemocnici dlhé mesiace bez toho, aby ju niekto využíval. Jedným z prístrojov je napríklad ventilátor Supportair daný do prevádzky až po 35 mesiacoch od kúpy. Rok zostal nedotknutý aj stroj za takmer 150-tisíc eur v Ružinove na oddelení centrálnej sterilizácie. Takže im záručná lehota plynula márne. V rokoch 2009 až 2011 bol s oneskorením viac ako šesť mesiacov uvedený do používania majetok spolu v sume 956 518,20 eura. Ten sa v rámci svojich tohtoročných kontrol zameral aj na to, ako zariadenia plytvajú drahou technikou. Podľa hovorkyne bratislavskej nemocnice vykonali všetky nápravné opatrenia.
Zdravotnú službu, ktorá kontroluje, či zamestnanci pracujú vo vhodnom prostredí a zabezpečuje ich preventívne prehliadky, budú musieť platiť asi všetky firmy. Túto povinnosť majú len podniky s rizikovými povolaniami ako baníci, lesníci či oceliari. Zdravotný dohľad pre zamestnávateľov bez výnimky nariaďuje európska smernica, ktorú mal náš štát prevziať. Európska komisia v súčasnosti preveruje Slovensko, či v zákonoch dostatočne chráni zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Do konca roka 2011 museli zdravotnú službu zabezpečiť všetci zamestnávatelia. Parlament však zákon zmenil a nechal túto povinnosť len v rizikových povolaniach. Asociácia súkromných lekárov požaduje, aby sa navrátil legislatívny stav spred januára 2012.
Poistenci zdravotnej poisťovne Union, ktorí mali v júni naplánované operácie v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, si ešte budú musieť na zákrok počkať. Najväčšia nemocnica na Slovensku im zatiaľ od pondelka poskytne iba ošetrenie v ambulanciách. Plánované operácie, neakútne hospitalizácie a jednodňovú chirurgiu pre poistencov Unionu nemocnica do konca júna nevykonáva. Od začiatku júna ošetrovala len akútne stavy. Dôvodom sporu je to, že nemocnica prekročila objednaný limit na prvých šesť mesiacov a poisťovňa jej výkony navyše uhradila len čiastočne. Po prvých neúspešných rokovaniach nemocnica začiatkom júna zastavila plánované ošetrenia pre poistencov Unionu.
Poistenci Union zdravotnej poisťovne by mali oddnes v nemocniciach Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) dostať plnú zdravotnú starostlivosť. O dohode medzi poisťovňou a UNB na úrovni riaditeľov oboch inštitúcií informoval na dnešnom brífingu generálny riaditeľ Union ZP Roman Podolák. Podľa hovorkyne UNB Petry Stano Maťašovskej však na dnešnom rokovaní UNB s Union ZP došlo k dohode len v rámci poskytovania ambulantnej starostlivosti. Potvrdila, že od pondelka (17.6.) dostanú poistenci Unionu nielen neodkladnú, ale aj plánovanú špecializovanú ambulantnú starostlivosť, vrátane potrebných vyšetrení. UNB od 5. júna poskytovala poistencom Unionu ZP iba neodkladnú starostlivosť.
Nemocnice v Galante a Dunajskej Strede chce bez obchodnej súťaže ovládnuť spoločnosť podnikateľa Ivana Kmotríka Grafobal Group. Takémuto riešeniu sú naklonení viacerí predstavitelia Trnavského samosprávneho kraja, ktorým sa už aktuálne volebné obdobie pomaly končí. Na opačnej strane stoja poslanci, ktorí trvajú na vyhlásení súťaže. Investičná skupina Penta potvrdila, že v obchodnej súťaži by sa obe nemocnice určite pokúsila získať. Vzhľadom na to, že pod svojou spoločnosťou Svet zdravia riadi už desať nemocníc, jej šance získať ďalšie dve by boli pravdepodobne veľké. Kmotríkova Grafobal Group riadi nemocnicu v Skalici.
Potratovosť, čiže podiel umelých prerušení tehotenstva na tisíc žien v reprodukčnom veku, rozdeľuje Slovensko na konzervatívny sever, kde je ich minimum, a na liberálny juh, kde je ich v niektorých okresoch dva až trikrát viac, ako je celoslovenský priemer. Údaje Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú, že vlani bolo na Slovensku priemerne šesť interrupcií na tisíc žien v reprodukčnom veku. Menej ako jeden potrat na tisíc žien bolo v okrese Sabinov. Podobne nízke čísla mali aj Tvrdošín, Stará Ľubovňa a Bardejov. Demograf Branislav Šproch hovorí, že Orava a Kysuce sú dlhodobo oblasťou s vyššou plodnosťou a nižšou potratovosťou, čo vyplýva z negatívneho postoja „rímskokatolíkov k potratom“.
Verejné súťaže na Slovensku vyhrávajú niekedy aj firmy z daňových rajov. Osobitne sa im darí v zdravotníctve. Za posledné štyri roky spoločnosti, ktorých majiteľ alebo oni samy sídlili v Belize, Luxembursku, Lichtenštajnsku, na Cypre, v Britských Panenských ostrovoch, vo Švajčiarsku či na Seychelách, získali zákazky za najmenej 80 miliónov eur. Z toho minimálne 23 miliónov pripadalo na sektor zdravotníctva. Medzi zdravotníckymi zariadeniami, ktorých tendre vyhrali firmy sídliace alebo vlastnené firmou sídliacou v daňovom raji, boli viaceré fakultné a univerzitné nemocnice. Spomedzi nemocníc a ústavov si však za najviac peňazí, 12 miliónov eur, od firiem z daňových rajov objednal Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb.