—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Podľa dohovoru, ktorý podpísalo ešte Československo ešte v roku 1958 si exekúciu mohla holandská spoločnosť Achmea, vlastník poisťovne Union, uplatniť nie len v Luxemburgu, ale aj v celom rade ďalších krajín, ktoré sa k dohovoru pridali. Dohovor pochádza z konferencie Organizácie Spojených národov má približne 150 signatárov. Advokát Radovan Pala hovorí, že pri rozhodovaní, kde vykonať rozhodcovský nález, sa prihliada najmä na to, či je krajina signatárom dohovoru a či tam má dlžník majetok. V každom štáte by však Achmea musela najprv požiadať príslušný súd danej krajiny o uznanie rozhodcovského nálezu a až následne by mohla pristúpiť k iniciovaniu exekučného konania.
Takmer 30 miliónov eur, ktoré v Luxemburgu zablokovali SR v arbitráži s holandskou spoločnosťou Achmea sú peniaze, ktoré by stačili na to, aby štyri najpredpisovanejšie lieky s najvyššími doplatkami pre pacientov so srdcovocievnymi ochoreniami boli vydávané jeden kalendárny rok bez doplatkov. Na dnešnej tlačovej konferencii na to upozornili predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo a podpredseda strany Viliam Novotný. SDKÚ-DS chce preto na zdravotníckom výbore NR SR v utorok 28. mája požiadať ministerku, aby podala správu o arbitráži, o jej dopadoch na zdravotníctvo a správu o prípravách zlúčenia poisťovní a rizikách, ktoré hrozia z prehratých súdnych sporov.
Vláda SR má právo povedať, že počas štrajku zdravotníkov nesmú byť ohrozené životy a zdravie pacientov. V relácii televízie TA3 to uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská na margo nedávno schválenej novely Trestného zákona, ktorá zdravotníkom, ak v núdzovom stave neprídu do práce a ohrozia tak zdravie a životy ľudí, prináša hrozbu väzenia, straty registrácie na desať rokov či peňažnej sankcie. Ministerka uviedla, že v roku 2011 a 2012 sme mohli byť svedkami, že štát nemá presne stanovené pravidlá v takýchto núdzových situáciách a je dôležité, aby takáto úprava bola, lebo štát je zodpovedný za to, aby došlo k čo najmenším ujmám.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) prvýkrát nepovolil vývoz lieku do zahraničia, pretože by chýbal našim pacientom. Ide o liečivo Lyrica, ktoré používajú epileptici a pacienti s neurologickými ochoreniami. Zoznam liekov, ktorých sa zákaz týka, by sa mal rozširovať. Mal by naň pribudnúť aj preparát na riedenie krvi. Ich výpadok v lekárňach trvá už niekoľko mesiacov. K onkologickým či kardiologickým liekom pribudli najnovšie aj lieky na liečbu reumy a osteoporózy. K rozhodnutiu o zákaze vývozu lieku Lyrica dospel ŠÚKL na základe analýz údajov o počte dovezených liekov na Slovensko, spotrebe liekov hlásenej Národnému centru zdravotníckych informácií a stanoviska hlavného odborníka pre neurológiu.
Ak by sa aj Slovensku podarilo zastaviť exekúciu takmer 30 miliónov eur z účtov v Luxembursku, holandská Achmea ju môže iniciovať opäť v inom štáte, kde má SR majetok. V prípade, že štát docieli zrušenie rozhodnutia arbitrážneho súdu vo veci zákazu zisku zdravotných poisťovní, Slovensko by mohlo zase tieto peniaze pýtať späť, myslí si advokátka Jana Martinková. Ide podľa nej o štandardný postup v takýchto sporoch. Advokát Radovan Pala sa domnieva, že odvolanie Slovenska nemá vplyv na vykonanie exekúcie. Nález arbitrážneho tribunálu je právoplatný a vykonateľný, tvrdí vedúci Ústavu medzinárodného a európskeho práva na Paneurópskej vysokej škole Miroslav Slašťan.
Luxemburský súd zablokoval Slovensku takmer 30 miliónov eur. Peniaze, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na viacerých účtoch v luxemburských bankách, majú byť uložené na špeciálnom účte, kde zostanú mimo dosahu Slovenskej republiky. Exekúciu na tieto peniaze si v Luxemburgu uplatnila holandská spoločnosť Achmea, vlastník zdravotnej poisťovne Union. Ministerstvo financií tvrdí, že štátu tieto peniaze nechýbajú, pokiaľ sú zablokované. Ministerstvo financií tvrdí, že peniaze, aj keď zablokované, stále patria Slovensku. Požiadalo o zrušenie rozhodnutia arbitrážneho tribunálu v Nemecku, no ten ešte nerozhodol. Ak však o ne v exekúcii príde, bude musieť v štátnom rozpočte tento výpadok vykryť.
Vyškolíme si medikov, ktorí pôjdu do dedinských ambulancií v málo rozvinutých regiónoch Slovenska. Takýto cieľ chce ministerstvo zdravotníctva v nasledujúcich rokoch dosiahnuť cez Rezidentský program, ktorý vo štvrtok predstavilo na tlačovej besede. Voľné ambulancie sú najmä na východe a na juhu stredného Slovenska a na kopaniciach v okolí Myjavy. Vzdelávanie mladých všeobecných lekárov pre deti a pre dospelých a ich umiestňovanie do voľných ambulancií plánuje ministerstvo zaplatiť zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Priemerný vek súčasných lekárov je podľa údajov ministerstva 55 rokov. V nasledujúcich rokoch ho chcú znížiť na 45 rokov.
Zákon o trestoch pre zdravotníkov, ktorí by v núdzovom stave nenastúpili do práce, je protiústavný. Vyhlásila to predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) Monika Kavecká. Jednotlivé kategórie zdravotníkov si podľa nej do detailov ani nevedia predstaviť, čo tento zákon bude pre nich znamenať. Šéf Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár po stredajšom hlasovaní vyhlásil, že lekári sa pokúsia zabrániť tomu, aby zákon platil. Schválenie zákona sklamalo aj Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Namiesto toho, aby štát riešil zlé podmienky zdravotníkov, vynucuje si podľa sesterskej komory ich poslušnosť, domnievajú sa sestry.
Komora sestier pri obstaraní analýzy a tvorby softvéru dokopy za viac ako 368,5 tisíca eur diskriminovala potenciálnych uchádzačov. To je len jedno z pochybení, ktoré odhalili kontroly Úradu pre verejné obstarávanie a ministerstva zdravotníctva. Celkovo komora porušila zákon o verejnom obstarávaní pri štyroch podprahových zákazkách. Na závažné zistenie prišiel rezort aj v prípade objednávky školiacich materiálov za 71,5 tisíca eur. Adresa trvalého bydliska odborne spôsobilej osoby pre vykonávanie verejného obstarávania je totožná so sídlom úspešného uchádzača,“ konkretizovala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková. Komora odmieta aj obvinenia z diskriminácie uchádzačov. Podmienky nastavovali vraj tak, aby „vybrali dodávateľa kvalitného, s dlhodobými skúsenosťami“.
Luxemburský súd nariadil zablokovanie slovenského majetku v hodnote 29,5 milióna eur. Holandská spoločnosť Achmea vlastniaca zdravotnú poisťovňu Union na tento majetok podľa vlastných slov vykonáva exekúciu po tom, ako v decembri vyhrala arbitrážny súd so Slovenskom kvôli zákazu zisku. „Finančné prostriedky, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na viacerých bankových účtoch v Luxembursku, majú byť uložené na špeciálnom bankovom účte, kde zostanú mimo dosahu Slovenskej republiky. Po úspešnom ukončení príslušných právnych krokov v Luxembursku budú finančné prostriedky vyplatené spoločnosti Achmea,“ informovala spoločnosť. Ministerstvo financií však tvrdí, že Achmea zavádza. Právnik sa naopak prikláňa k verzii spoločnosti Achmea.
Lekári budú najneskôr od roku 2016 musieť zaznamenávať informácie o pacientoch do spoločného elektronického systému. Prevádzka systému bude stáť len zdravotné poisťovne ročne 9,5 milióna eur. Ministerstvo zdravotníctva očakáva zároveň úspory v systéme už od budúceho roka. Výhoda systému spočíva v tom, že lekár bude mať okamžite k dispozícii všetky informácie o pacientovi, o tom, aké lieky mu predpísal iný lekár, či aké vyšetrenie už podstúpil. Vďaka tomu by sa mali dosiahnuť úspory na zbytočnom predpisovaní liekov či duplicitných vyšetreniach. Zdravotné poisťovne však upozorňujú na to, že dosiahnutie úspor v najbližších dvoch rokoch je ešte veľmi neisté. Pochybnosti existujú aj o bezpečnosti uchovávaných zdravotníckych údajov o pacientoch.
Nespokojnosť zdravotníkov pokračuje. Lekári síce dostali zákonnú garanciu finálneho zvyšovania platov, sestry ju však stále nemajú. Ich zákon ešte minulý rok pozastavil Ústavný súd. Okrem toho im chýba legislatívne prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Sestry od ministerstva Zuzany Zvolenskej žiadajú, aby mali zaplatené aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v domovoch sociálnych služieb. Viceprezidentka Slovenskej komory sestier Iveta Lazorová uviedla, že stále iba počúvajú, že zákon pripravujú, doteraz však nič nepredložili. Na najbližšom júnovom sneme tak budú podľa nej hovoriť aj o tom, či sa nevydajú cestou protestov, ako to urobili lekári. Ministerstvo hovorí, že na požiadavkách sestier pracujú.
Zdravotníci, ktorí v núdzovom stave neprídu do práce a ohrozia tak zdravie a životy ľudí, už nezostanú bez trestu. Hroziť im bude dvoj- až päťročné väzenie, strata registrácie na 10 rokov či peňažná sankcia. Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti zdravotníkov navrhol poslanec Smeru-SD Jozef Valocký, plénum návrh odobrilo. Časti opozície sa návrh na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti zdravotníkov nepozdáva, hovorí o kriminalizácii tejto skupiny. Poslanci OĽaNO sa pokúsili zaradiť zdravotníkov aj učiteľov medzi chránené osoby, avšak neúspešne. Proti návrhu sa vyslovili aj všetky relevantné organizácie, ktoré zastupujú zdravotníkov. Ministerstvá zdravotníctva a spravodlivosti návrh obhajujú.
Zdravotnícki pracovníci sa opäť po týždni stretli pred parlamentom, aby protestovali proti sprísňovaniu sankcií, ktoré obsahuje aktuálne prerokovávaná novela Trestného zákona. Lekárom po prijatí zákona hrozia pokuty, zákaz výkonu a dokonca aj väzenie, keď sa vyhnú nástupu do služby uloženého štátom v krízovej situácii. Nesúhlas s pozmeňovacím návrhom poslanca Jozefa Valockého (SMER-SD) prišlo vyjadriť pár desiatok zdravotníkov so sloganmi ako "Buďte ticho a pracujte" či "Za slušnosť za mreže". Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára nižšia účasť je dôsledkom toho, že zdravotníci sú teraz tam, kde majú byť, a teda pri pacientoch.
Ministerka zdravotníctva SR Zuzana Zvolenská odmieta, že by legislatívne návrhy prinášajúce tresty pre tých, ktorí by v čase krízovej situácie nenastúpili do práce, mali zabrániť zdravotníkom štrajkovať. Ako uviedla, právo na štrajk ja si ctí a váži takisto ako akýkoľvek lobing za nejaké záujmy, ale podľa nej musí mať hranice a tou je život spoluobčana. Poznamenala, že konanie lekárov z roku 2011, keď podali hromadné výpovede, upozornilo na to, že všetci občania by mali mať povinnosti, pokiaľ ide o život a zdravie ľudí. Doplnila, že pravidlá sa netýkajú len zdravotníkov, ale všetkých.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
