—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Sestry a pôrodné asistentky vnímajú legislatívne návrhy, ktoré by priniesli tresty pre tých zdravotníkov, ktorí by v čase krízovej situácie nenastúpili do práce, ako odkaz, že majú byť ticho a pracovať. Poslancov, ktorí sa novelou Trestného zákona a poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k nej zaoberajú na aktuálnej schôdzi, vyzvali, aby takéto zmeny odmietli. Návrh je podľa Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZSaPA) novodobým otrokárstvom a zastrašovaním. Predsedníčka OZSaPA Monika Kavecká poukázala na to, že sestry vykonávajú svoje povolanie profesionálne napriek tomu, že často pracujú za zlých personálnych a finančných podmienok.
Rozsiahla rekonštrukcia sa začala v košickej Detskej fakultnej nemocnici (DFN). Práce, ktoré zahŕňajú aj nadstavbu a prístavbu objektu, potrvajú celkovo dva roky. Na projekt ide z eurofondov vyše 14 miliónov eur. Projekt sa týka hlavne rekonštrukcie a modernizácie už existujúcich priestorov, čiže nebude sa rozširovať lôžková kapacita, v podstate len sa presunú oddelenia, ktoré sú ešte dislokované mimo areálu DFN v prenajatých priestoroch. Nemocnicu čaká zateplenie, kompletná výmena všetkých okien a vonkajších dverí. Veľká rekonštrukcia s kompletným novým vnútorným vybavením sa týka dvoch poschodí II. Kliniky detí a dorastu a oddelenia detskej neurológie.
Namiesto toho, aby lekárom a sestrám zvýšili platy podľa zákona, viaceré nemocnice svojich zamestnancov o mzdy ukracovali. Porušili tak nielen platnú legislatívu, ale aj kolektívne dohody, zistili kontroly NKÚ. V zariadení v Hlohovci napríklad určili dvom lekárom nižšiu mzdu, ako mali podľa zákona dostať. Platy niektorých sestier zase nedosahovali ani minimálny mzdový nárok, iné sestry ju zase dostávali po lehote splatnosti. Ďalej bolo zistené, že Nemocnica s poliklinikou Hlohovec zaradila sedem sestier do nižšieho stupňa náročnosti práce, ako prislúcha podľa prílohy k Zákonníku práce. NKÚ vo vybraných nemocniciach preveroval, ako použili vládou rozpustenú 50-miliónovú rezervu určenú na platy.
Garancia ďalšej etapy zvyšovania platov lekárov je bližšie k realizácii. Poslanci dnes totiž posunuli do druhého čítania návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá okrem iného upraví aj platy, vychádza z dohody medzi ministerkou Zuzanou Zvolenskou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Platy lekárov sa tak budú navyšovať postupne a na dvakrát. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Viliam Čislák uviedol, že iba plnia sľuby predchádzajúcej vlády a naplnenie memoranda. Potrebné financie na zvýšenie platov si podľa jeho slov nemocnice musia nájsť samé, na tento účel nie sú vyčlenené žiadne zvláštne zdroje. Doplnil, že nemocnice by nemali potrebné peniaze hľadať v tých určených na zdravotnú starostlivosť.
Poslanci dnes odobrili novelu zákona o ochrane nefajčiarov, ktorá pôvodne počítala so zákazom fajčenia v obchodných domoch. Zákonodarcovia ale schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý pre kaviarne a reštaurácie v nich prináša od júla rovnaké podmienky ako ostatné prevádzky, a to stavebne oddeliť priestory pre fajčiarov a nefajčiarov. Šéfku rezortu tiež teší to, že projekt elektronického zdravotníctva, tzv. eHealth, sa konečne dostáva z prípravnej do realizačnej fázy. Zvolenskú dnes sklamalo len to, že opoziční poslanci sa ostro postavili proti tretej etape zvyšovania platov lekárov. Ide totiž podľa nej o plnenie záväzku minulej vlády.
Fajčiť sa tam bude môcť len v stavebne oddelených priestoroch, ktoré budú upravené tak, aby z nich neunikal dym. Do podniku sa pritom bude musieť vstupovať cez nefajčiarsku časť, ktorá bude musieť zaberať najmenej polovicu rozlohy prevádzky. Toto kritérium spĺňa málo podnikov a pre komplikovanejšie podmienky vnútri nákupných centier sa tak mnohé stanú len nefajčiarskymi. Prepad tržieb po zmenách očakáva aj generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák, no vraví, že bude len dočasný a zákazníci sa napokon vrátia. Podstatné bude, aby sa podniky zamysleli, čím ich chcú pritiahnuť namiesto fajčiarskeho prostredia.
Bratislavská Detská fakultná nemocnica s poliklinikou skončila minulý rok v mínuse, ktorý predstavoval takmer 9,3 milióna eur. Medziročne sa tak najväčšej slovenskej detskej nemocnici vďaka racionalizačným opatreniam podarilo znížiť stratu o vyše 1,6 milióna eur. Hovorkyňa nemocnice uviedla, že v rámci racionalizačných opatrení znížili náklady na služby a údržbu na nevyhnutné minimum. Poznamenala, že vedenie pristupuje k realizácii racionalizačných opatrení citlivo, žiadne z nich nemali negatívny vplyv na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom. V nastúpenom trende racionalizačných opatrení nemocnica podľa jej slov pokračuje aj v tomto roku. Menej prostriedkov je tak vyčlenených na opravy a udržiavanie budovy, znížiť sa podarilo aj personálne náklady.
Poslanci Národnej rady SR schválili návrh zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Ako vyplýva z materiálu, poistenci by od zdravotných poisťovní mali do konca roku 2015 dostať preukaz s elektronickým čipom. Elektronizácia zdravotníctva by si v tomto roku mala vyžiadať náklady 1,2 milióna eur, tie by sa mali využiť na licenčné pokrytie prevádzkovateľa eHealth, podporu legislatívneho tímu a náklady na prevádzkovanie NZIS pred jeho nasadením. Prevádzka NZIS si okrem toho v tomto roku vyžiada 3,9 milióna eur, v nasledujúcom roku 9,3 milióna a v roku 2015 a 2016 to má byť 9,5 milióna eur. Na činnosť NZIS majú prispievať zdravotné poisťovne.
Vláda vraj má zaviesť retroaktivitu pri platení odvodov z dividend. Podľa šéfa SaS Richarda Sulíka novela zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa zaoberá parlament na aktuálnej schôdzi, zvyšuje strop sumy, z ktorej sa platia odvody z dividend na zdravotné poistenie, a to aj spätne. Problém má byť v tom, že sa to týka aj dividend z roku 2012 vyplácaných v tomto roku. Horná hranica sumy sa má zvýšiť na 60-násobok namiesto súčasného 36-násobku priemernej mzdy. Podľa ministerstva zdravotníctva navrhované prechodné ustanovenie len upravuje metodiku výpočtu. Podpredseda liberálov Jozef Mihál okrem toho poukázal aj na problém neexistencie možnosti podať dodatočné ročné zúčtovanie zdravotného poistného.
Štátna Fakultná nemocnica v Trenčíne obstarala počítačový tomograf za takmer 2,3 milióna eur, kúpiť sa pritom dal o polovicu lacnejšie. Okrem toho spojila zákazku na kúpu zdravotníckej techniky s objednávkou stavebných prác, čím porušila zákon o verejnom obstarávaní. Došlo k tomu ešte v roku 2010. Počas najnovšej kontrolnej akcie na to prišiel Najvyšší kontrolný úrad. Úrad zistil, že totožný druh CT prístroja obstarala istá súkromná spoločnosť v roku 2008 priamo od výrobcu za cenu približne o 50 % nižšiu ako Fakultná nemocnica Trenčín. Ministerstvo zdravotníctva pritom odsúhlasilo nákup s predpokladanými nákladmi 1,6 milióna eur, vo Vestníku však nemocnica zákazku odhadla na dva milióny eur.
Minister obrany Martin Glváč podal trestné oznámenie pre dodávku troch vojenských sanitiek za takmer milión eur. Sanitky podľa jeho slov prebrali pracovníci rezortu v nedostatočnej výbave a navyše išlo o staré modely. Rezort obrany prebral koncom minulého roka tri špeciálne sanitky spolu za 934 446 eur. Boli od rovnakého dodávateľa, od ktorého kupovali sanitky aj v roku 2011 za predchádzajúceho vedenia. Podľa Glváča bola dodávka trojice vozidiel pochybná. V sanitkách podľa jeho slov chýbali komponenty, dokopy išlo o chýbajúci materiál za 143-tisíc eur. Sanitky mali byť modelového radu 2012/13, no rezort dostal autá s rokom výroby 2009.
Kým sa liek dostane z farmaceutického závodu do lekárne, prejde aj 14 rokov. Zhruba polovicu z tohto obdobia zaberá klinické skúšanie nových liekov na ľuďoch. Počas neho sa zisťujú ich účinky, či už žiaduce, alebo nežiaduce. Vlani sa u nás robilo 330 testovaní liekov, farmafirmy za ne zaplatili 26 miliónov eur. Momentálne prebieha asi 300 skúšaní. Do testovania liekov na Slovensku sa minulý rok zapojilo zhruba desaťtisíc pacientov a do päťsto lekárov, tvrdí Slovenská asociácia farmaceutických spoločností, ktorá združuje 16 medzinárodných firiem vyrábajúcich lieky. Účinky nových liekov sa skúšajú na ľuďoch po tom, ako ich firmy otestujú na zvieratách.
Zástupcovia zdravotníckych pracovníkov naďalej odmietajú legislatívne návrhy, ktoré by priniesli tresty pre tých, ktorí by v čase krízovej situácie nenastúpili do práce. Do parlamentu, ktorý sa bude novelou Trestného zákona a poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k nej zaoberať na svojej aktuálnej schôdzi, dnes preto prišli v tričkách s nakreslenými mrežami. Organizácie zdravotníkov zmeny odmietajú ako diskriminačné a vyzývajú poslancov, aby ich odmietli. Šéf Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár uviedol, že poslanecký návrh novelizácie Trestného zákona nesmeruje k zabezpečeniu výkonu práce počas krízovej situácie, ale je len obuškom na zdravotníckych pracovníkov. Plánovanú zmenu označil za neospravedlniteľný zásah do základného práva zdravotníkov vykonávať svoje povolanie.
Ďalšie tri zrekonštruované ambulancie dnes pre pacientov otvorili v Nemocnici Poprad a. s. Ide o dve ortopedické a jednu traumatologickú ambulanciu, resp. ambulanciu úrazovej chirurgie, ktoré sa nachádzajú na druhom poschodí komplementu nemocnice, čiže spojovacej chodby. Po rekonštrukcii sa počet ortopedických ambulancií zvýšil na tri, pričom v dvoch nových lekári ošetria v priemere viac ako 250 pacientov za týždeň. Pre príjem pacientov na hospitalizáciu slúži samostatná ambulancia na ortopedickom oddelení. Generálny riaditeľ Nemocnice Poprad Jozef Tekáč uviedol, že rekonštrukcia bola financovaná z vlastných zdrojov a náklady sa vyšplhali na približne 25.000 eur.
Zdravotníctvo, ktoré dlhodobo produkuje skryté dlhy, je už najväčším rizikom v znižovaní tohtoročného deficitu verejných financií. Ešte koncom minulého roka nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označovala za najviac rizikové hospodárenie miest a obcí. Rada očakávala, že obce tento rok nedokážu šetriť a vytvoria sekeru v rozsahu až 200 miliónov eur. Aktuálne však rada riziká pri obciach znížila o polovicu. Naopak, v prípade zdravotníctva podľa rozpočtovej rady pretrvávajú riziká na úrovni 100 miliónov eur. Ak sa tak stane, buď sa zvýši deficit, alebo kabinet musí šetriť inde. Vláda síce nepočítala v rozpočte s rastom dlhov v zdravotníctve, ale realita je iná.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
