—
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Samé papierovanie, telefonovanie do poisťovne a chaos. Nové nariadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne zaťažilo nemocnice. Prikazuje im pýtať si vopred súhlas s hospitalizáciou jej poistencov. Všeobecnej trvá až dva týždne, kým liečbu alebo operáciu potvrdí. Pacient tak čaká na termín dlhšie ako predtým. Novinkou je tiež to, že poistenec, ktorý má dlhy na poistnom, sa na hospitalizáciu nedostane. Nové opatrenie sa týka iba plánovaných hospitalizácií, pri akútnych súhlas vopred netreba. Doteraz o nástupe pacienta rozhodovali iba nemocnice. Pobyt v nemocnici rovnako manažuje už desať rokov aj zdravotná poisťovňa Dôvera. Na rozhodnutie, či hospitalizáciu povolí, potrebuje len tri dni.
Za vlaňajší päťdňový výpadok záchranárskych vrtuľníkov nebude zrejme pykať nikto. Tvrdí to opozičný poslanec Viliam Novotný (SDKÚ-DS), pričom poukazuje, že prokuratúra odmietla jeho trestné oznámenie aj sťažnosť. Dodal, že hoci kompetentné orgány prípad neriešia, prokuratúra skonštatovala, že ministerstvo zdravotníctva vlani nezabezpečilo dostupnosť a nepretržitosť záchrannej služby. Keďže orgány nemienia tento problém riešiť, rozhodol sa zabrániť prípadnému ďalšiemu výpadku vrtuľníkových záchraniek novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Novotný nesúhlasí s tvrdením rezortu zdravotníctva, že v kauze zákon porušený nebol. Neobstojí u neho ani dôkaz v podobe zverejnenej nahrávky. Z nej vyplýva, že vrtuľník bol pripravený zasiahnuť pri vlaňajšej nehode, po ktorej pri prevoze sanitkou zomrela žena.
Kontrola by mala také vážne riziko pre pacienta zachytiť, ale nestalo sa. Šesť pacientov sa v nemocnici nakazilo stafylokokom. Čo bolo zdrojom nákazy, zatiaľ nie je známe. Podozrivé sú kanyly, ktoré im boli zavedené do žily. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL) nariadil stiahnuť z trhu dve šarže týchto zdravotníckych pomôcok. Ústav tento týždeň pre denník Pravda spresnil, že 34-tisíc kusov kanýl z týchto šarží boli v desiatich zdravotníckych zariadeniach, z toho je osem nemocníc, národný ústav pre liečbu pľúcnych chorôb a lekáreň.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zakázal tento mesiac vývoz viacerých liekov do zahraničia. Mali smerovať najmä do Nemecka, Dánska, Holandska, Veľkej Británie, Česka a Litvy. Ide o liek Neulasta, ktorý sa používa na zvýšenie počtu bielych krviniek po chemoterapii, ako aj onkolieky Tyverb, Tarceva a Sutent. Zakázal sa aj vývoz lieku Viread pre pacientov s HIV či hepatitídou typu B. Vývoz liekov sa monitoruje od vlaňajška. Distribútori majú povinnosť oznámiť štátnemu ústavu zámer vyviezť liek. ŠÚKL vývoz nepovolí, ak je liek v SR nedostatkový a jeho vývozom by bola ohrozená dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Slovenskú legislatívu v súčasnosti preveruje Európska komisia.
Ministerstvo zdravotníctva mení podmienky vybavenia záchraniek na Slovensku. Návrh zmeny výnosu, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe, počíta s doplnením materiálno-technického vybavenia, či s tým, že sanitky môžu byť bielej alebo žltej farby. Povinnou výbavou záchraniek má byť napríklad vybavenie, používajúce sa na evidenciu dát pacientov pre zdravotné poisťovne, väčšina ambulancií má nimi disponovať už v súčasnosti. Ambulancie by tiež mali mať prostriedky na telekomunikačné prepojenie a prenos informácií o polohe a stave ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS), ktoré slúžia operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby na potrebné operačné riadenie.
Poplatky, ktoré najčastejšie platia pacienti v ambulanciách, sa zrušia. Najneskôr od leta budúceho roka lekár nebude môcť pýtať peniaze za prednostné ošetrenie, ak nedá termín pacientovi do piatich dní. Zadarmo tiež vypíše recept, poukaz na zdravotnícku pomôcku, návrh na kúpele a potvrdenie o ošetrení. Ministerstvo zdravotníctva predstavilo očakávané zmeny v zákonoch, ktoré menia pravidlá v poplatkoch. Okrem zrušenia štyroch najviac využívaných prichádza s ďalšou zásadnou zmenou. Cenníky doktorov dáva pod dozor župám. V súčasnosti si ceny lekári, okrem objednávky na termín, určujú sami.
Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB) a Fakultná nemocnica v Trenčíne platia najviac za stráženie budov spomedzi štátnych nemocníc. Cena za bezpečnosť v prepočte na osobohodiny je takmer raz taká drahá ako vo fakultnej nemocnici v Prešove. Súkromné bezpečnostné služby, ktoré dohliadajú na poriadok, nemali vo verejnej súťaži v Bratislave a v Trenčíne konkurenta. Na prípad upozornila na blogu Transparency International.
Necitlivý prístup niektorých sestier k pacientom je podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) výsledkom ich dlhodobého pracovného preťaženia, zlých pracovných podmienok a nedostatočného platového ohodnotenia. Komora poukazuje, že situáciám by sa dalo predchádzať, keby zamestnávatelia pre svojich zamestnancov pravidelne zabezpečovali školenia správania voči pacientom a tréningy na zvládanie náročných situácií. Za ďalšie príčiny zlého konania personálu označil predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský vysoké pracovné zaťaženie, šetrenie peňazí, nedostatok personálu a nezmyselnú prácu, ktorou sestry a lekárov úkolujú. Visolajský upozornil, že zamestnávateľ môže dať lekárovi a sestre viac nadčasov ako iným. Visolajský tvrdí, že personál, ktorý sa nevie správať k chorým v nemocnici, patrí k menšine.
Najväčšia poisťovňa Všeobecná zdravotná, ktorá má vyše 3,3 milióna poistencov, prišla s novými pravidlami. Tie sa podľa odhadov dotknú vyše 300-tisíc ľudí. V usmernení, ktoré rozposlala nemocniciam, im prikazuje, že bez jej súhlasu nemôžu prijať pacienta na plánovanú operáciu alebo liečbu. Ak má pacient dlhy voči zdravotnej poisťovni, môže sa stať, že nebude hospitalizovaný vôbec. Súhlas poisťovne netreba pri akútnych prípadoch. O tom, kto a kedy bude liečený v nemocnici, rozhodovali do júla iba lekári. Po novom by sa pacient mal na operáciu či zákrok objednať v príjmovej ambulancii nemocnice alebo ho objedná odosielajúci lekár. Poisťovňa by sa mala do 14 dní vyjadriť, či s tým súhlasí.
Našim lekárom sa podľa štatistík nežije až tak zle. Ich platy narastajú a v priemere zarábajú vyše dvetisíc eur mesačne. Mzdy všeobecných lekárov sú dokonca porovnateľné s ich holandskými kolegami. Zdravotné sestry za všetkými lekármi zaostávajú. Analýzu platov priniesol Health Policy Institute. Zo všetkých pracovníkov v zdravotníctve sú na tom najlepšie lekári. Zarábajú viac než ostatní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Napríklad v roku 2000 mali lekári priemerne o tri percentá viac na výplatách ako pracovníci v iných odvetviach s diplomom. Minulý rok tento údaj prekročil už o 56 percent. Navyše mzda lekárov rástla v uplynulých dvoch rokoch rýchlejšie ako výška platov v hospodárstve.
Bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne z obdobia vlády Ivety Radičovej, predtým krajský riaditeľ poisťovne Dôvera, je novým expertom KDH pre zdravotníctvo. Marian Faktor aj v súčasnosti pôsobí v zdravotnej poisťovni, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta, ako konzultant riaditeľa pre nákup zdravotnej starostlivosti. V KDH pred ním zastával funkciu odborníka na zdravotníctvo nepopulárny exminister Ivan Uhliarik. Neskôr sa neúspešne uchádzal o post župana Trnavského kraja. Podľa M. Faktora je slovenské zdravotníctvo v kríze. Vo štvrtok predstavil svoj plán na jeho zlepšenie.
Ak by sa v budúcom roku popri zvyšovaní miezd lekárov, ktoré je upravené v legislatíve, navyšovali aj platy sestier a zaviedla sa i odvodová odpočítateľná položka so zvýšením minimálnej mzdy, zdravotníctvo by to stálo 266 mil. eur. Ak by sa popritom navyšovali aj mzdy časti zamestnancov cez kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, dopad by sa vyšplhal až na sumu 272 mil. eur. Vyplýva to zo štúdie Health Policy Institute (HPI). Jej autor, analytik Karol Morvay, podotýka, že takýto scenár hrozí, ak by sa realizovali všetky tieto opatrenia naraz a v plnej miere, čo však nepredpokladá.
Viac ako polovica Slovákov súhlasí s tým, aby mal ťažko chorý človek, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou, možnosť na svoju žiadosť ukončiť svoj život za asistencie lekára. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS pre politickú stranu Sloboda a Solidarita (SaS), v ktorom 55,9 percenta opýtaných vyslovilo súhlas s eutanáziou za asistencie lekára. Naopak, proti takejto možnosti sa celkovo vyjadrila viac ako tretina (35,4 percenta) opýtaných. Pritom 17,9 percenta respondentov s tým skôr nesúhlasí a 17,5 percenta rozhodne nesúhlasí. Celkovo so zavedením možnosti eutanázie súhlasilo 33 percent hlboko veriacich, 55 percent veriacich, 57 percent nerozhodnutých, 69 percent nábožensky nezaložených a 72 percent ateistov.
Ľuďom s vážnym zdravotným postihnutím a tým, ktorí potrebujú na verejnosti použiť špeciálne upravené toalety, svitá na lepšie časy. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v spolupráci s Asociáciou na ochranu pacientov (AOPP) chce podporiť a prispieť k implementácii medzinárodného projektu Eurokľúč na Slovensku. Eurokľúč je univerzálny kľúč od sociálnych zariadení, výťahov, plošín pre imobilných, šatní či špeciálne zabezpečených vchodov určených pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo matky s deťmi do troch rokov.
Poslanci Mestského zastupiteľstva v Kežmarku vo štvrtok neschválili prenájom kežmarskej nemocnice na ďalších 20 rokov neziskovej organizácii Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku. Hlasovanie o prenájme nemocnice na 20 rokov by umožnilo vstup spoločnosti Svet zdravia, ktorá patrí k investičnej skupine Penta, do neziskovej organizácie Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku. Primátor Kežmarku je pripravený v najbližších dňoch vyhlásiť výberové konanie na prenájom nemocnice za rovnakých podmienok, za akých chcela nemocnicu prevziať spoločnosť Svet zdravia.