—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Už 135 absolventov lekárskych fakúlt sa prihlásilo do rezidentského programu, ktorého cieľom je vyriešiť nedostatok a vysoký vek všeobecných lekárov na Slovensku, a to najmä na dedinách. Záujemcovia o túto prácu budú mať náklady na ďalšie asi trojročné štúdium hradené z eurofondov a povinnosť absolvovať prax v nemocnici. Až potom získajú ambulanciu pre deti či dospelých v regióne.. Program začal fungovať tento mesiac. Prihlásiť sa doň môžu buď absolventi lekárskych fakúlt bezprostredne po skončení štúdia, alebo lekári do 36 rokov, ktorí ešte nemajú atestáciu. Podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztora o tri až päť rokov bude u nás chýbať až 700 obvodných doktorov.
K dvanástim regionálnym nemocniciam, najmä na východe Slovenska, môže investičná skupina Penta pridať ďalšie dve, teraz na západe. Má totiž záujem o regionálne nemocnice v Galante a Dunajskej Strede. Ich akcie chce predať trnavská župa. Vyhlásila verejnú súťaž, no nepovedala, koľko peňazí chce za tieto dve nemocnice získať. Ponuky majú záujemcovia o kúpu predkladať do konca decembra. Už dnes však viaceré firmy, ktoré prevádzkujú niektoré regionálne nemocnice, prejavili záujem.
Pred tromi rokmi stál na čele najväčšieho lekárskeho povstania v novodobej histórii Slovenska. Vybojoval vyššie platy pre nemocničných lekárov a stal sa šéfom lekárskej komory. Mariana Kollára teraz kritizujú jeho vlastní – lekári. Vyčítajú mu hlavne spôsob komunikácie s médiami aj s verejnosťou. Zazlievajú mu, že nerieši problémy lekárov a málo komunikuje s ministerstvom zdravotníctva. Posledná vlna kritiky sa na Kollára zniesla počas utorňajšieho snemu regionálnej lekárskej komory v Banskej Bystrici. Marian Kollár tvrí, že kritické názory sú ojedinelé a väčšina komory ho podporuje.
Európska komisia oznámila, že na základe dôkladného vyšetrovania dospela k záveru, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia neobsahuje prvky štátnej pomoci. Komisia zistila, že štátom vlastnené zdravotné poisťovne SZP/VšZP nie sú podnikmi, lebo nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel EÚ. Ich činnosť je preto mimo pôsobnosti kontroly štátnej pomoci zo strany EÚ. Na základe sťažnosti od konkurenta začala komisia v júli 2013 vyšetrovanie s cieľom posúdiť, či niekoľko štátnych opatrení v prospech štátom vlastnených zdravotných poisťovní SZP/VšZP vrátane zvýšenia základného imania a splatenia dlhu bolo v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci EÚ.
Obmedzujú vypisovanie liekov, škrtajú vyšetrenia, neplatia skutočné ceny hospitalizácii, peniazmi určujú počty diagnostických vyšetrení. Takéto praktiky zdravotných poisťovní uvádzajú lekári aj nemocnice. Tvrdia, že pacienti na ne doplácajú tak, že čakajú na vyšetrenia, operácie alebo rehabilitácie, niektorých je problém dostať do nemocnice. Zdravotné poisťovne sa bránia. Lekárom za prácu podľa nich platia spravodlivo. Reforma exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca z roku 2004 dala zdravotným poisťovniam silné postavenie. S poskytovateľmi uzatvárajú zmluvy, v ktorých určujú, koľko peňazí im na rok dajú. V zmluvách tiež udávajú, aké výkony môže lekár urobiť.
Riziko rozšírenia eboly na Slovensku je málo pravdepodobné, pretože na tri najhoršie možné scenáre sme pripravení, tvrdia ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva. Percentuálny odhad zavlečenia epidémie na Slovensko určiť nevedia, predpokladať si netrúfajú ani importovanie nákazy cudzincami k nám. S najviac ebolou postihnutými oblasťami nemáme priame letecké spojenie. ÚVZ SR prijal v rámci prevencie proti ebole na národnej úrovni viacero opatrení. O epidémii vydal informačný leták, ktorý distribuoval svojim regionálnym úradom, vyšším územným celkom, infektologickým pracoviskám v nemocniciach, centrám pre cudzokrajné a tropické choroby, Slovenskej asociácii cestovných kancelárií a cestovných agentúr či vedúcim hygienikom ministerstiev.
Kým pred tridsiatimi rokmi sme v nemocnici strávili priemerne takmer dva týždne, minulý rok to bolo už len necelých osem dní. Ešte pred trinástimi rokmi ľudia v nemocnici trávili vyše desať dní. Najdlhšie, vyše 58 dní, sa leží na oddelení neuropsychiatrie, najkratšie, iba niečo vyše dňa, na urologickej jednotke intenzívnej starostlivosti. Za posledných trinásť rokov na Slovensku plynulo klesá aj počet postelí v nemocniciach. V roku 2000 ich bolo 43-tisíc, vlani vyše 31-tisíc. V ich prepočte na tisíc obyvateľov je však stále Slovensko v medzinárodných rebríčkoch na prvých miestach.V počte postelí, ktoré sa využívajú na akútnu nemocničnú starostlivosť, sú pred nami len Česko, Nemecko a Rakúsko.
Lekárskemu odborovému združeniu (LOZ) chýba verejná diskusia k projektu novej bratislavskej nemocnice, ktorý sa má realizovať prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. PPP formu vnímajú ako rizikovú, namietajú, že informácie, ktoré doposiaľ o projekte majú, nie sú dostatočné. Odvolávajú sa na to, že mnohé z otázok, ktoré adresovali kompetentným na ministerstve zdravotníctva, im neboli zodpovedané s odôvodnením, že ide o utajovaný materiál. LOZ pritom podotýka, že ide o projekt, ktorý bude mať výrazný dopad na celé slovenské zdravotníctvo na dlhé desaťročia. Odborári sa preto rozhodli rozprúdiť verejnú diskusiu cez billboardovú kampaň. Billboardy s fotkou premiéra SR a s nápisom „Ide Fico privatizovať najdôležitejšiu nemocnicu na Slovensku?“ rozmiestnili v najväčších slovenských mestách.
S vysokou horúčkou či nevládny, aj tak sa musí pacient dostaviť v prvý deň choroby k lekárovi. Ináč mu doktor péenku nevypíše. Do júla stačilo, aby prišiel do ambulancie neskôr, lekár mu potvrdil maródku spätne. Chaos vo vypisovaní péeniek a preháňanie pacientov spôsobila zmena zákona o zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva. Od júla môže lekár PN spätne vypísať iba vtedy, ak pacient príde s potvrdením z pohotovosti, ktoré nemôže byť staršie ako tri dni. Toto opatrenie má zabrániť zneužívaniu PN, v praxi však sťažuje život chorým pacientom, ktorí majú prácu mimo svojho bydliska alebo tým, ktorí by v prvých dňoch choroby mali ležať doma.
Súčasný návrh rozpočtu pre zdravotníctvo sa nepáči zástupcom lekárov ani sestier. Upozorňujú na výpadok v rozpočte, ktorý spôsobí zvýšenie minimálnej mzdy a koeficientov minimálnej mzdy zamestnancov nemocníc. Od ministerky Zuzany Zvolenskej a parlamentného výboru pre zdravotníctvo očakávajú, že pre rezort vybojujú viac peňazí. Menej financií podľa nich nepokryje nároky pacientov a neprináša ani priestor na riešenie platových požiadaviek zdravotníkov. Komora vidí riešenie vo zvýšení sadzby za poistencov štátu z navrhovaných štyroch percent na 5,5 percenta. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) upozorňuje, že navrhovaná sadzba za poistencov štátu ani zďaleka nepostačuje na vykrytie nárokov pacientov.
Prídete k lekárovi, otvorí si vaše záznamy a spýta sa, či si môže v databáze pozrieť lieky, ktoré užívate nielen na jeho odporúčanie, ale aj na predpis iných lekárov. O pár sekúnd vám príde esemeska s kódom k vašim údajom. Fungovať to tak malo pre poistencov Dôvery od jesene. Poisťovňa skupiny Penta projekt nazvala Bezpečné lieky, pretože mal napríklad predísť tomu, aby pacienti užívali viacero liekov s rovnakou účinnou látkou alebo naopak, aby užívali lieky, ktoré by sa spolu užívať nemali. Hoci sa už Dôvera na tom dohodla s nemocnicami, ministerstvo zdravotníctva teraz jej plány prakticky stoplo. Tvrdí, že poisťovňa porušuje zákon o ochrane osobných informácií.
J&T Real Estate, Svet zdravia, ktorý patrí pod Pentu, či Agel. Aj tieto firmy majú záujem spolupracovať so štátom na novej nemocnici. Ministerstvo zdravotníctvo ukončuje prvé kolo rozhovorov s možnými partnermi v novej nemocnici, ktorá má v Bratislave vyrásť do troch rokov a mala by stáť zhruba 250 miliónov eur. Na stretnutia prišlo 7 prevádzkovateľov medicínskych služieb, 6 developerov a 6 finančných inštitúcií z 10-tich krajín sveta. Ešte s tromi záujemcami sa má stretnúť počas nasledujúcich dvoch týždňov.
Regionálne nemocnice žiadajú, aby budúcoročný rast nákladov na mzdy ich zamestnancov vykryl štát. V opačnom prípade hovoria o hrozbe rušenia oddelení. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) upozorňuje, že zákonné zvýšenie platov lekárov a zvýšenie minimálnej mzdy a koeficientu minimálnej mzdy u zdravotníckych i nezdravotníckych zamestnancov, bude mať na jej členské nemocnice dopad 19,8 milióna eur. Podľa ANS, ktorá združuje asi 60 neštátnych zdravotníckych zariadení, súčasný návrh rozpočtu na rok 2015 tieto výdavky nezohľadňuje.
Dlhoročné skúsenosti nemocnicu presvedčili, že množstvo ľudí potrebuje v nemocnici pomoc, v mnohých prípadoch ešte skôr, ako sa dostanú do rúk zdravotníckeho personálu – či už ide o to, že nevedia, na koho sa majú so svojím problémom obrátiť, majú problém s orientáciou v priestoroch nemocnice, prípadne sa jednoducho ostýchajú opýtať u informátora. Vedenie nemocnice sa preto rozhodlo využiť možnosť spolupráce s ÚPSVaR a v rámci aktivít sociálneho typu, ako je napr. pomoc starším, sociálne odkázaným, chorým, sprevádzanie na vyšetrenie či pomoc pri prevoze pacientov využíva služby štyroch pracovníkov. Zastávajú pozíciu sprievodcov pre pacientov a poskytujú tiež pomoc pri prevoze pacientov v rámci Dopravnej zdravotnej služby.
Každý mesiac mi štát zoberie na zdravotníctvo z platu 14 percent a pritom k lekárom vôbec nechodím. A ak raz začas k nemu idem, dlho čakám a predpíše mi lieky, na ktoré musím v lekárni doplácať. No keby som aj platil len toľko, čo na mňa zdravotníctvo naozaj minie, vyšlo by ma to lacnejšie ako platiť odvody. Nejako takto zvykne hundrať mnoho pracujúcich zdravých ľudí. Prísne fakticky majú pravdu. Pohľad na čísla dokazuje, že aj slovenské zdravotníctvo drží finančne nad vodou zdravý pracujúci človek. Tie isté fakty o štyroch miliardách eur točiacich sa ročne v zdravotnom poistení však zároveň ukazujú, že inak to vlastne byť ani nemôže.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
