—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Do konfliktu záujmov sa môžu dostať lekári nielen pri predpisovaní liekov, ale aj pri nákupe zdravotníckych pomôcok či špecializovaného zdravotníckeho materiálu. Hoci sa u nás ročne objednajú zdravotnícke pomôcky za milióny eur, firmy, ktoré ich vyrábajú či dodávajú nemusia zverejňovať na webe informácie o tom, aké mali výdavky na propagáciu či aké odborné podujatia podporili. Sú vo výhode oproti farmaceutickým firmám, tie totiž povinne zverejňujú, koľko dali na marketing a aké kongresy organizovali či podporili. Zverejňovania informácií o dodávateľoch zdravotníckeho materiálu by bolo žiaduce aj preto, že pri jeho nákupoch sa takmer nesúťaží, vraví analytik INEKO Dušan Zachar.
Štátni lekári, ktorí sa sťažujú na to, že v nemocniciach musia robiť nadčasy, pracujú zároveň na súkromných klinikách alebo majú vlastné ambulancie. Nebýva výnimočné, ak má lekár dva či tri pracovné úväzky. Otázne je, či to nie je na úkor kvality zdravotnej starostlivosti. Unavený a vyťažený lekár nemôže vykonávať svoju prácu dobre. Navyše hrozí podozrenie, že pacientov zo štátnej nemocnice presúva do súkromnej kliniky, kde pracuje. V Poľsku problém viacerých úväzkov považujú za vážny a poisťovňa tam so súkromným zariadením neuzatvorí zmluvu, ak jeho lekári pracujú aj inde. Vedľajšiu činnosť lekárom umožňuje Zákonník práce a nemocnica im na ňu dáva súhlas.
Vedenie ružomberskej Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) vyvíja úsilie na dobudovanie a sprevádzkovanie protónového urýchľovača ruskej výroby. Napriek tomu, že sa jeho skúšobná prevádzka začala oficiálne už takmer pred dvoma rokmi, stále ešte neslúži na efektívnejšiu liečbu onkologických ochorení. Počas nedávnej pracovnej návštevy metropoly dolného Liptova sa o ďalší osud tohto unikátneho zariadenia zaujímal aj premiér Robert Fico. Vyjadril presvedčenie, že vláda bude aj v spolupráci so súkromným sektorom hľadať riešenie na dotiahnutie tohto projektu do úspešného konca, aby mohol poskytovať účinné služby ťažko chorým pacientom.
Proti čomu bol pacient očkovaný, aké má implantáty, aké lieky užíva a mnoho ďalších informácií o zdravotnom stave pacientov majú všeobecní lekári a pediatri skompletizovať do takzvaných elektronických sumárov. Na to, aby mal sumár každý človek na Slovensku, majú čas do konca roku 2016. Predpokladá to nový zákon, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva a je súčasťou elektronizácie zdravotníctva takzvaného eHealth. Súkromným lekárom, medzi ktorých patria aj pediatri aj všeobecní lekári, sa nepáči, že na to ministerstvo nenachystalo extra peniaze. Za hodinu by mali dostať zhruba dvanásť eur, keďže ide podľa nich o odbornú prácu.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tvrdí, že finančná situácia v štátnych nemocniciach sa postupne zlepšuje. Tým pádom bude podľa nej možné lekárom od budúceho roka pridať na platoch. Výška dlhov je však napriek avizovanému zlepšovaniu alarmujúca. Univerzitné a fakultné nemocnice ku koncu novembra 2012 dlhovali spolu vyše 320 miliónov eur. Záväzky po lehote splatnosti tvoria z toho 153 miliónov eur a penále 13 miliónov eur. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko si však myslí, že bez zvýšenia platieb od zdravotných poisťovní na zvyšovanie platov nemocnice mať nebudú.
Dopisovanie názvov liekov za názov účinnej látky na recepty sa má využívať vo veľkej miere. Keďže zákon zmäkčil povinnosť predpisu účinnej látky v tom, že umožnil uviesť v zátvorke názov konkrétneho lieku, táto možnosť sa pri predpisovaní hojne využíva, povedala manažérka Odboru liekovej politiky ZP Dôvera Alžbeta Árvaiová. Ako priblížila, tak z lekárskych predpisov, ktoré si námatkovo vybrali za ostatný rok vyplýva, že 99,9 percenta lekárskych predpisov má okrem účinnej látky uvedený aj názov konkrétneho lieku a asi na 90 percent je aj tento uvedený liek vydaný.
Desaťtisíc eur, ktoré zaplatila žilinská nemocnica spoločnosti Tomáša Tvarůžku PP Partnership za vypracovanie ozdravného plánu, bola nereálna cena. Tvrdí to Drahoslav Lörinc zo spoločnosti Eurokonzult, ktorá bola tiež ako jedna z troch firiem nemocnicou oslovená na dodanie biznis projektu. Eurokonzult ocenil svoju prácu na 15-tisíc eur. Tretia spoločnosť EIBD Praha ju vyčíslila na 12-tisíc eur. Podľa Lorinca sa pri takto definovanom zadaní, teda zákazkou s nízkou hodnotou do sumy 10-tisíc eur, analýza spraviť nedá. Podľa Lörinca vypracovanie ozdravného projektu pre takúto inštitúciu nemôže robiť len jedna osoba, ale vyžaduje si to celý tím expertov, ktorých treba zaplatiť.
Najväčšia organizácia združujúca lekárskych odborárov v Európe, Európska federácia lekárov - zamestnancov (FEMS), odmieta hrozbu pokuty, odňatia licencie či väzenia pre lekárov, ktorí odmietnu nastúpiť do služby v čase núdzového stavu. Jej prezident Enrico Reginato preto poslal list premiérovi Robertovi Ficovi, ako aj ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej a predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Žiada ich, aby takéto zmeny u nás nedostali podporu. Takéto návrhy sú podľa FEMS-u proti záujmom dobre fungujúceho zdravotníckeho systému a poškodili by nielen slovenských lekárov, ale všetkých občanov. Preto žiada, aby sa považovali pracovné podmienky zdravotníckych pracovníkov za strategický národný záujem.
K zákonu, ktorý má posunúť dopredu elektronizáciu zdravotníctva a vytvoriť predpoklady pre zriadenie Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS), dostalo ministerstvo zdravotníctva v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyše 700 pripomienok, z toho 200 zásadných. Väčšina je skôr technických, ako však upozorňujú napríklad lekári, pri niektorých plánovaných opatreniach chýba návrh financovania. Rezort sa s pripomienkami teraz musí vyrovnať, kým materiál predloží na rokovanie vlády.
Pacienti by mali na plánovanú zdravotnú starostlivosť čakať najviac 12 mesiacov. Ak sa jej nedočkajú do jedného roka, zdravotná poisťovňa im ju preplatí v ktorejkoľvek krajine Európskej únie. Takúto zmenu v zákone o zdravotných poisťovniach chce už na januárovej parlamentnej schôdzi presadiť strana SDKÚ-DS. Viliam Novotný (SDKÚ-DS) poukazuje na to, že čakacie doby sa stále predlžujú, pričom na niektoré plánované zákroky sa čaká tri či štyri roky. Podľa neho treba zaviesť kontrolovateľné pravidlá, posilniť nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Ako pokračoval, chcú takýmto spôsobom zároveň využiť kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovaní na skrátenie čakacích dôb pre pacientov.
Radosť zdravotníkov z odloženia návrhu, ktorý by mal umožniť ich trestne stíhanie, nebude trvať dlho. Parlament sa ním síce nebude zaoberať na budúcotýždňovej schôdzi, ako bolo v pláne, no schvaľovať by sa mal už v marci. Dôvodom odkladu je podľa ministerstva zdravotníctva snaha vyhnúť sa špekuláciám o správnosti legislatívneho postupu. Trestnoprávna zodpovednosť lekárov a sestier sa tak nebude prijímať cez zdravotnícky zákon, ale novelou Trestného zákona. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská naďalej tvrdí, že zmenami sa nesnažia kriminalizovať zdravotníkov. Tvrdí, že primárnou snahou ministerstva je ochrana občanov a ak ktokoľvek tvrdí, že cieľom ministerstva je obsadiť slovenské väznice lekármi, zavádza.
Prísnejšie pokuty a drsnejšie varovania na škatuľkách. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská presadila na vláde zmeny v zákona o ochrane nefajčiarov. Od júla tak má zákaz fajčenia platiť aj v kaviarňach a reštauráciách nákupných centier. Dym by mal zmiznúť aj zo zariadení, ktoré síce jedlo nevyrábajú, ale dovážajú ho. Zákaz fajčenia by sa tak po novom mal týkať aj cukrární. Ministerka v novele zavádza aj výrazné zvýšenie pokút za porušenie zákona. Dnes môže kaviareň či reštaurácia zaplatiť za nedodržanie zákona od 300 do 3319 eur. Ak novela prejde, bude to od 500 do 15-tisíc eur. Novelu ešte musí odobriť parlament a prezident.
Riaditeľ žilinskej nemocnice Štefan Volák kúpil ozdravný plán za 10-tisíc eur od spoločnosti PP Partnership, ktorej konateľom je kotolník Juraj Majer. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorému plán na posúdenie poslal redaktor denníka SME, dnes zverejnil informáciu, že podstatná časť dokumentu sa zhoduje s Projektom stratégie rozvoja Fakultnej nemocnice Žilina. S týmto projektom uspel Š. Volák na ministerstve zdravotníctva a v júli vyhral výberové konanie na post šéfa nemocnice. Za ozdravný plán sa ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská postavila.
Odborové organizácie v zdravotníctve sa spojili, aby spoločne odmietli zmeny, ktoré chce prostredníctvom poslancov presadiť ministerstvo zdravotníctva. Tie majú zabezpečiť nepretržitú prevádzku v nemocniciach. Zároveň má po novom lekárom, ktorí počas núdzového stavu odmietnu nastúpiť do služby, hroziť pokuta alebo väzenie. Zmeny mala pôvodne priniesť poslanecká novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá by nepriamo novelizovala aj Trestný zákon. Ako však medzitým avizovalo ministerstvo zdravotníctva, ten sa bude nakoniec meniť ďalším poslaneckým návrhom.
Odborári žilinskej nemocnice s jej riaditeľom v pondelok definitívne spečatili dohodu z konca minulého roka a podpísali konkrétne dodatky k pracovným zmluvám lekárov. Lekári budú mať znížené platy o nadštandardné príplatky za pohotovostné služby a zlúčené oddelenia sú opäť samostatné. Na ťahu sú teraz samotní lekári, či nové dodatky podpíšu. Dohodnuté pravidlá by mali platiť spätne od 1. januára. To, či lekári podpíšu nové dodatky k pracovným zmluvám, závisí od individuálnych rokovaní, či už na úrovni oddelení, alebo jednotlivých lekárov. Žilinská nemocnica by po týchto zmenách mala mesačne ušetriť 74-tisíc eur.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
