—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Lieky v Česku už nie sú takým dobrým biznisom, ako bývali ešte pred pár rokmi. Tvrdia to predstavitelia farmaceutických firiem. Tie tento rok očakávajú pokles tržieb. Spôsobí ho hlavne znižovanie regulovaných cien liekov, na ktoré prispievajú zdravotné poisťovne. Niektorí výrobcovia zaznamenali pokles tržieb už vlani. Obrátil sa tak dlhoročný trend. Od vzniku Českej republiky trh dynamicky rástol s výnimkou roku 2006 nepretržite až do roku 2010. Vývoj má však aj tienistú stránku. Pavel Košek zo spoločnosti Teva upozornil na to, že neziskové lieky budú firmy sťahovať z trhu a motivácia pre vstup nových liekov bude veľmi nízka.
Pacienti v Česku čakajú na operácie dlhšie ako by podľa novej vyhlášky, ktorá platí od 1. januára mali. Napríklad na operáciám bedrového alebo kolenného kĺbu by sa pacient mal dostať najneskôr do roka. V skutočnosti sa na ňu čaká aj tri roky. Riaditeľ Mestskej nemocnice Ostrava Tomáš Nykel tvrdí, že na dodržanie termínov operácií im chýbajú peniaze od poisťovní. Mohli by operovať viac pacientov a skrátiť tým čakacie doby, ale podľa jeho slov sú limitovaní počtom zákrokov zazmluvnených zdravotnými poisťovňami. Tvrdí, že ak ich urobia viac, ako poisťovňa chce, musia ich zaplatiť z vlastného vrecka.
Napriek dlhom v zdravotníctve, ministerstvo zdravotníctva rozdá v tomto roku dotácie vo výške viac ako 312-tisíc eur. Príspevky budú využité prevažne na programy súvisiace s podporou starostlivosti o deti a dorast, prevencie či duševného zdravia. Vyplýva to z vyhodnotenia žiadostí o dotácie na Národné programy zdravia, ktoré rezort uverejnil v piatok. Podľa publikovaných informácií desať z 27 organizácií so svojou žiadosťou uspelo, aj keď odsúhlasené príspevky sú vo viacerých prípadoch nižšie, ako organizácie žiadali. Približne tretina všetkých prostriedkov vyčlenených na dotácie pôjde na realizáciu vzdelávacej kampane určenej na poznanie a odstraňovanie najzávažnejších rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení, projekt MOST. Žiadosť predložila Slovenská nadácia srdca.
Zubní lekári sa sťažujú na nadmerné administratívne zaťaženie, ktoré má byť podľa prezidenta Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Jána Gašiča dôvodom na to, že potom nemajú čas na komunikáciu s pacientmi. Poukázal pritom napríklad na vydávanie potvrdení o absolvovaní preventívnej prehliadky, o čom elektronicky zubní lekári informujú zdravotnú poisťovňu. Napriek tomu však dávajú potvrdenie aj pacientovi a vkladajú ho aj do jeho karty. Poukázal taktiež na chýbajúce kontroly materiálno-technického vybavenia ambulancií, keďže nie je stanovené, kto má takúto kontrolu vykonávať. V niektorých ambulanciách tak môže chýbať predpísané vybavenie či pripojenie na internet, ktoré bude potrebné pre zavádzanie elektronizácie zdravotníctva, pripomenul.
Ďalšia z nemocníc zo siete spoločnosti Svet zdravia zmenila vedenie. Nemocnici s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce bude šéfovať bývalý riaditeľ košickej štátnej nemocnice Tomáš Sieber. Doterajší riaditeľ michalovskej nemocnice Ľubomír Rohoň zostáva v nemocnici na inom manažérskom poste. Nemocnica bude mať podľa portálu aj nového námestníka pre liečebno-preventívnu starostlivosť, Petra Rodvera, a námestníka pre rozvoj, Mariána Jenčíka. Tomáš Sieber pôsobil v minulosti ako riaditeľ vo Východoslovenskom onkologickom ústave a neskôr, až do nástupu ministerky Zuzany Zvolenskej v apríli 2012, v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice.
Riaditeľ žilinskej nemocnice Štefan Volák na margo jeho spoločnej podnikateľskej minulosti s osobami, ako bol mafiánsky boss Peter Steinhübel tvrdí, že nebol ich spoločníkom, ale jednou z ich obetí. Volák podľa obchodného registra v rokoch 1997 až 2000 pôsobil v spoločnosti VAPOP (Tatravagónka). V rovnakom čase tam sedel aj Steinhübel, známy ako Žaluď. Krátko predtým aj údajný sponzor vládnej strany Smer-SD Vladimír Poór. Na to, že Volák bol v Dozornej rade Tatravagónky, upozornil v stredu predseda Novej väčšiny Daniel Lipšic. Volák na to pre HN reagoval, že sa nikdy nezúčastnil na zasadaní rady a jeho podpis nefiguruje ani na jednom z dokumentov danej firmy.
Trestnoprávna zodpovednosť zdravotníkov, ktorí odmietnu počas krízového stavu nastúpiť do služby nič nerieši a prinesie len negatívne emócie. Myslí si to predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Takýto represívny návrh bude mať podľa neho za následok len prehĺbenie nedostatku lekárov. Zdravotné sestry, ktorých sa pripravované zmeny taktiež dotýkajú, sa k nim zatiaľ vyjadriť nevedia, ešte ich nevideli. S návrhom obdobne ako LOZ už vyjadrila nesúhlas i Slovenská lekárska komora (SLK), ktorá načasovaniu iniciatívy v čase, keď v nemocniciach vládne pokojná situácia, nerozumie.
Lekári, ktorí si pred časom protestmi vybojovali zvyšovanie platov sa tento rok naplnenia sľubov nedočkajú. Trojetapové zvyšovanie miezd sa malo zavŕšiť práve tento mesiac. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská to odkladá na roky 2014 a 2015. Rozhodnutie odôvodnila Zvolenská tým, že rešpektuje záväzky z memoranda, ale v tejto chvíli nie je možné ich finančne naplniť. Posledná tranža tak poputuje k lekárom v ďalších dvoch etapách. Ako prví si prilepšia neatestovaní lekári o zhruba 60 eur. Atestovaným sa budú zvyšovať postupne na budúci rok a v roku 2015. Dokopy im vzrastie mzda asi o 300 eur. Odklad zvyšovania platov včera odobrilo aj Lekárske odborové združenie.
Slovensko stále nezaplatilo za prehratú arbitráž pre zákaz vyplácania zisku. Od začiatku decembra minulého roku je pritom známe, že má štát zaplatiť 22 miliónov eur holandskej firme Achmea, ktorá vlastní zdravotnú poisťovňu Union. Achmea už s našou vládou stráca trpezlivosť. Spoločnosť preto začala prípravy na iné právne kroky, aby si vymohla peniaze. Zatiaľ ich Achmea nechce konkretizovať. Ako uviedol hovorca Achmei, donucovacie opatrenia môžu zahŕňať aj zabavenie majetku. Ministerstvo financií rozhodnutie považuje za nezáväzné a nevykonateľné a preto podľa nich nie je možné prikročiť k zaplateniu odškodnenia podľa tohto rozhodnutia.
Žilinská nemocnica je jedinou fakultnou nemocnicou u nás, ktorá si dala vypracovať svoj ozdravný plán externou firmou a zaplatila zaň extra peniaze. V ostatných fakultných nemocniciach to urobili zamestnanci v rámci štandardnej mzdy. Potvrdili to denníku SME všetky tieto nemocnice. Na odvolanie Voláka v stredu ministerku vyzval predseda strany Nova Daniel Lipšic. Pýta sa, či bol riaditeľ nemocnice v minulosti v dozornej rade firmy VAPOP, kde pôsobili aj Vladimír Poór, zastrelený mafiánsky boss Peter Steinhübel, známy ako Žaluď, či podnikateľ Ondrej Žemba. Volákova hovorkyňa Mária Koporecová na to reagovala, že sa nebude zapájať do politickej agendy strany Nova.
Lekári nesúhlasia so zmenami, ktoré by im mali priniesť prísnejšie postihy, medzi nimi aj hrozbu väzenia. Za nenastúpenie do služby počas núdzového stavu by mali byť potrestaní pokutami od 1 600 do 3 300 eur alebo aj väzením až do piatich rokov. Podľa lekárov ide o zbytočné zastrašovanie a porušovanie medzinárodných dohôd zo strany ministerstva zdravotníctva, ktoré tieto novinky iniciovalo. Nové podmienky v čase núdze znepokojili lekárov naprieč celým Slovenskom. Lekárski odborári však tieto zmeny zrejme riešiť nebudú. Na utorňajšom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou chcú najprv debatovať o platoch.
Možnosť zaviesť v nemocniciach prácu na zmeny či nepretržitú prevádzku je podľa lekárov ministerský nezmysel. Nie je na to vraj dostatok personálu a narušilo by to kontinuálnu starostlivosť o pacienta. Lekárom s viacerými úväzkami by to zase mohlo skomplikovať ich ďalšie pracovné povinnosti. Podľa lekárov by im navyše museli na platoch pridať, lebo dnes za hodinu nočnej služby zarobia výrazne menej ako za hodinu počas dňa. Napríklad v žilinskej nemocnici zo 150 atestovaných doktorov má 92 ešte ďalšie úväzky. Medzi nimi je aj primár, ktorý má svoju polikliniku, lekáreň a jednodňovú chirurgiu.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer) nepovažuje za problém, že šéf žilinskej fakultnej nemocnice Štefan Volák kúpil ozdravný plán zdravotníckeho zariadenia od firmy, ktorej šéfuje kotolník. Ministerstvo na profesiu kotolníka a zároveň šéfa firmy PP Partnership Juraja Majera reagovalo, že v tomto prípade považujeme za úplne bezpredmetné, aké povolanie má konateľ spoločnosti. Ozdravný plán nemocnice Volák kúpil od firmy PP Partnership za desaťtisíc eur. Ide o vymenovanie oddelení a stručný opis stavu, v akom sa nemocnica nachádza na štyroch stranách a ozdravný plán na troch, v ňom sú v obrysoch načrtnuté plánované opatrenia. Zvolenská považuje plán za dobrý.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská kopíruje návrh svojho predchodcu Ivana Uhliarika (KDH). Lekárom, ktorí odmietnu nastúpiť v prípade núdze do služieb hrozí pokutami a väzením. Ministerstvo tak reaguje na nedávnu situáciu v nemocnici v Žiline, kde lekári odmietali slúžiť pohotovosti. Novinkou, o ktorej na včerajšej tripartite informovala ministerka zástupcov nemocníc a zdravotníkov, má byť aj zavádzanie zmien. V prípade, že v parlamente tento týždeň prejde poslanecký návrh, riaditelia zdravotníckych zariadení budú môcť v prípade potreby aj bez súhlasu odborov zaviesť dvoj- a viac zmennú, prípadne nepretržitú prevádzku aj pracovnú pohotovosť. Odborári zapochybovali, že to bude v praxi realizovateľné.
Ak by sa zopakovala situácia z roka 2011, keď lekári počas štrajku nenastúpili do práce a vypisovali si PNky, od apríla by im mohla hroziť nielen pokuta do 3300 eur, ale aj väzenie. Ak sa práci vyhne či do nej odmietne nastúpiť, môžu mu hroziť aj dva roky väzenia. Ak v čase, keď nenastúpil do služby, dôjde k ťažkej ujme na zdraví pacienta či jeho úmrtiu, trest sa môže predĺžiť na päť rokov. Ministerstvo zdravotníctva chce totiž cez poslanecký návrh presadiť, aby počas núdzového stavu lekári, sestry či iní zdravotnícki pracovníci museli nastúpiť do práce. Núdzový stav môže trvať najviac 90 dní. Musí ho schváliť vláda.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
