—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Rozhodnutie arbitrážneho súdu v spore medzi Slovenskom a akcionárom Union zdravotnej poisťovne ohľadne zákazu zisku zdravotných poisťovní neodradí slovenskú vládu od plánu zaviesť unitárny systém zdravotného poistenia. Ako potvrdil premiér Robert Fico, rozhodnutie naopak zámer vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu posilnilo. Medzinárodný arbitrážny tribunál rozhodol, že štát musí zaplatiť súkromnej spoločnosti 22 miliónov eur ako kompenzáciu škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku takzvaného zákazu zisku pre zdravotné poisťovne. Slovensko by tiež malo uhradiť náklady na právne služby a poplatky spojené s arbitrážou v celkovej sume tri milióny.
Prehra Slovenska na arbitrážnom súde môže ovplyvniť aj spory vedené na Slovensku. Akcionári poisťovní Dôvera a už zaniknutej Európskej zdravotnej poisťovne totiž žiadajú náhradu škody u nás. Slovensko zatiaľ prehralo arbitráž s akcionárom zdravotnej poisťovne Union, spoločnosťou Achmea. Dôvodom bol zákon z čias prvej Ficovej vlády, ktorý zakázal akcionárom zdravotných poisťovní vyplácať si zisky. Achmei podľa arbitráže vznikla škoda 22 miliónov eur. A to poisťovňa až do minulého roku bola vždy v strate.
Šéf Národnej rady SR Pavol Paška (Smer) je napriek rozsudku presvedčený, že sociálni demokrati postupovali správne pri zákaze zisku zdravotných poisťovní a podobnú úpravu by podporil aj dnes. Vláda podľa neho urobí všetko preto, aby Slovensko nemuselo platiť odškodné 25 miliónov eur vlastníkom zdravotnej poisťovne Union na základe rozhodnutia Medzinárodného arbitrážneho tribunálu. Zákaz trval zhruba tri roky a ušetril pre slovenské zdravotníctvo minimálne 200, možno 250 miliónov eur tým, že si ich nevybrali ročne akcionári, ale zostali v zdravotníctve, zdôvodnil predseda parlamentu.
Slovensko prehralo medzinárodnú arbitráž s akcionárom zdravotnej poisťovne Union, firmou Achmea. Za zákaz vyplácania zisku, ktorý presadil Smer ešte počas svojej prvej vlády, má Slovensko holandskej spoločnosti zaplatiť 22 miliónov. Achmea by si však zrejme nevyplatila nič, nakoľko až do minulého roku vykazovala kumulovanú stratu. Vlani prvýkrát vykázala zisk deväť miliónov eur. Robert Fico rozhodnutie označil za neprávoplatné a dodal, že nikto nejde nič platiť. Pridáva sa k nemu aj minister financií Peter Kažimír, ktorý v stanovisku uviedol, že rozhodnutie je nevykonateľné.
Holandská firma Achmea, ktorá vlastní zdravotnú poisťovňu Union, vyhrala spor so Slovenskom. Verdikt v piatok oznámil medzinárodný arbitrážny tribunál. Nie je jasné, či sa bude môcť Slovensko odvolať. Slovensko podľa rozhodnutia v roku 2006 a 2007 porušilo investičnú dohodu s Holandskom. Prvá vláda Roberta Fica (Smer) totiž zakázala súkromným poisťovniam vyplácať si zisk. O neústavnosti kroku minulý rok rozhodol Ústavný súd. Štát musí zaplatiť 22 miliónov eur ako kompenzáciu za škody a 3 milióny eur ako súdne trovy. Vlastníci Unionu pritom pôvodne žiadali 64,7 milióna eur s príslušenstvom.
Protestujúci Žilinskí lekári sa ani vo štvrtok večer nedokázali dohodnúť s vedením fakultnej nemocnice na obnovení riadneho chodu oddelení. Napriek tomu, podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Čižmárikovej, ústavné pohotovostné služby dokáže nemocnica zabezpečiť aj nasledujúce dni. Do žilinskej nemocnice prišla priamo z Bruselu ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, aby v nemocnici zastavila všetky plánované a odkladné operácie a zrušila tak aj koncovú funkciu nemocnice.
Žilinských lekárov pracujúcich na traumatologickom oddelení, ktorí dali v pondelok výpovede z ústavných pohotovostných služieb, nahradili od stredy v čase od 15:30 do 7:00 vojenskí lekári. Informovali o tom ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a minister obrany Martin Glváč. K dispozícií by mali byť dvaja traumatológovia, dvaja všeobecní chirurgovia a rovnaký počet ortopédov. Dohromady by malo ísť o 29 atestovaných lekárov z voľnej zdravotníckej jednotky, ktorá vypomáhala v nemocniciach už minulý rok počas akcie hromadných výpovedí lekárov. Vojenskí lekári si prvú pohotovostnú službu v Žiline odpracovali v stredu.
Dodávateľom pomôcok najviac dlžia súkromné a župné nemocnice. U tých evidujú pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 22,7 milióna eur. V prípade štátnych zariadení je to 6,1 milióna eur. Najväčšie resty majú nemocnice v Bratislave, Trnave a Banskej Bystrici. Hovorkyňa banskobystrického zariadenia, Ružena Maťašeje, tvrdí, že rast dlhu spôsobuje nepomer medzi príjmami a výdavkami nemocnice, vplyv majú aj narastajúce náklady na mzdy, či energetická náročnosť prevádzky. To dlží len dodávateľom pomôcok viac ako 3,3 milióna eur.
Po vyše dvoch rokoch od prísľubu exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH), že vznikne nariadenie vlády, ktoré zabezpečí lepšie sledovanie preležanín v nemocniciach s ním prichádza až jeho nástupkyňa Zuzana Zvolenská (Smer). Posun je to však minimálny. V novom nariadení vlády o indikátoroch kvality, ktorému v piatok končí pripomienkové konanie, sa rozširuje len škála hodnotenia preležanín. Kľúčový parameter výpočtu ich výskytu v nemocniciach zostáva nezmenený. Existujú nemocnice, ktoré za celý rok nenahlásia zdravotným poisťovniam ani jednu preležaninu. Ich lepšiemu vykazovaniu by mali napomôcť až ďalšie právne normy ministerstva, na ktorých vraj pracuje.
Poslanci dnes 76 hlasmi odobrili zmeny v cenotvorbe liekov, ktoré priniesla vlaňajšia lieková reforma za bývalej vlády. Ako vyplýva z novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ich cena by na Slovensku nemala byť vyššia ako priemer troch najnižších cien v Európskej únii. Tento princíp sa dotýka aj zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Poslanci schválili aj poslanecký návrh predsedu zdravotníckeho výboru Richarda Rašiho (Smer-SD), ktorý reagoval na snahu ministerstva zdravotníctva umožniť lekárňam dávať pacientom zľavy na doplatkoch. Ako vyplýva z pozmeňujúceho návrhu, zľavu bude možné uplatniť maximálne do polovice z celkového doplatku.
Jednodňová zdravotná starostlivosť (JZS) šetrí finančné zdroje a zväčša je aj komfortnejšia pre pacienta. Slovensko ešte pred pár rokmi za vyspelejšími krajinami v tomto smere výrazne zaostávalo. Dnes je situácia už iná, takmer tretina všetkých zákrokov sa uskutočňuje jednodňovou chirurgiou, no rezervy hlavne v niektorých špecializáciách stále sú. Nemocnice sa snažia si svoje lôžka udržať, aj keď podľa viacerých odborníkov sú mnohé z nich nadbytočné.
Žilinskí lekári, ktorí sa vzbúrili proti novým pracovným zmluvám a odmietajú slúžiť pohotovostné služby, majú najvyššie priemerné mzdy v rámci všetkých štátnych nemocníc. Kým napríklad atestovaný doktor v najväčšej Univerzitnej nemocnici Bratislava mesačne zarobí 2 259 eur, žilinský dostáva v hrubom priemerne 2 841 eur. Nadštandardné platy majú lekári vďaka duplicitne plateným pohotovostným službám. Stačí totiž, ak mesačne odrobia tri služby a okrem sumy dohodnutej v internom predpise dostanú aj odmenu vo výške 50 percent zo základnej mzdy. Predseda Lekárskeho odborového združenia v Žiline, Peter Blaško, nevidí problém v zrušení tohto príplatku.
Dlhy nemocníc voči Sociálnej poisťovni ďalej rastú. Za posledný rok sa zvýšili o 33 miliónov eur a v súčasnosti dosahujú výšku 52 miliónov eur. Oproti minulému roku sa zmenilo rozloženie dlhu medzi nemocnicami v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a menšími regionálnymi nemocnicami výrazne v neprospech veľkých zariadení. Znížiť svoje záväzky sa podarilo trom menším nemocniciam – v Dunajskej Strede, Trebišove a Vranove nad Topľou, pričom posledné dve patria do siete nemocníc Svet zdravia, ktoré si tento rok pribalila k ďalším svojim projektom Penta. Nemocnica v Trebišove zredukovala svoj dlh o 230-tisíc eur, no stále dlhuje vyše 27-tisíc eur. Ďalšie z jej celkovo ôsmich nemocníc a dvoch detašovaných pracovísk si záväzky voči poisťovni plnia.
Prepustení lekári Fakultnej nemocnice v Žiline odmietajú vo výpovednej dobe pracovať vo večerných službách. Ide o približne na tretinu služieb v decembri. Hovorkyňa nemocnice uviedla, že vedenie nemocnice dokázalo zabezpečiť ústavné pohotovostné služby v plnom rozsahu na všetkých oddeleniach. Ministerstvo zdravotníctva však situáciu nevidí tak ružovo a podľa slov jeho hovorkyne nemocnica hľadá všetky možnosti, ako zabezpečiť k pacientom lekára aj po dennej službe. Na takúto kritickú situáciu už koncom minulého týždňa upozorňoval zástupca primára úrazového oddelenia Jozef Trgiňa.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská odvolala Máriu Kabátovú z postu riaditeľky Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, čo vyvolalo silnú negatívnu reakciu viacerých zamestnancov zariadenia. Tí poslali anonymný list, v ktorom rozhodnutie ministerky zdravotníctva o odvolaní Kabátovej tvrdo kritizujú. Naznačujú, že rozhodnutie malo politický podtext, nakoľko ministerka odvolala riaditeľku prosperujúceho zdravotníckeho zariadenia bez udania dôvodu. Ministerka Zvolenská odmietla vysvetľovať dôvody, ktoré ju viedli k odvolaniu Kabátovej. Zamestnancom odkázala, že nemá povinnosť zdôvodňovať rozhodnutia, ktoré vydá v rozsahu zákonom stanovenej osobnej kompetencie.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
